Obetné utrpenie za duše žijúcich osôb

A keď mi môj zvrchovaný Pán oznámil, že až by chcel opustiť niektorú z tých duší, za ktoré si prial, aby som trpela, dá mi znášať stav duše zavrhnutej, dávajúc mi cítiť bezútešnosť, v ktorej sa ocitá pri smrti, nikdy som nezakúsila nič strašlivejšieho, lebo nemám ani slov, aby som to mohla vysvetliť. 

Raz totiž, keď som pracovala samotná, bola predo mnou postavená, vtedy ešte žijúca rehoľníčka a bolo mi jasne povedané: "Hľa, oná rehoľníčka len podľa mena, ktorú som hotový vyvrhnúť zo svojho srdca a odkázať samej sebe." 

Cítila som sa zachvátená takým veľkým desom, že padnúc na tvár som tak zostala dlho a nemohla som sa spamätať. Zároveň som sa ponúkla Božej spravodlivosti vytrpiac všetko, čo sa jej bude páčiť, len aby tú dušu neopustila. 

A zdalo sa mi, že keď sa spravodlivý trest Pána obrátil proti mne, ocitla som sa v strašnej úzkosti a bezútešnosti zo všetkých strán, lebo som cítila na ramenách neznesiteľnú ťažobu. Ak som chcela pozdvihnúť oči, videla som Boha popudeného proti mne a ozbrojeného metlami a bičmi, ako sa už-už vrhá na mňa; okrem toho sa mi zdalo, že vidím otvorené peklo a pripravené ma pohltiť. V mojom vnútri boli samé vzbury a zmätok.

Môj nepriateľ na mňa doliehal zo všetkých strán prudkými pokušeniami, najmä k zúfalstvu, a ja som unikala všetkými smermi pred svojím prenasledovateľom, pred ktorého zrakom som sa nemohla skryť, pretože nebolo trýzni, pred ktorými by som sa nebola nevydaná.

Trpela som hroznou hanbou a zmätkom pri pomyslení, že moje muky sú známe všetkým ľuďom.

Nemohla som sa ani modliť, ani prejaviť svoje muky slzami, len som hovorila: "Ach, ako je hrozné upadnúť do rúk živého Boha!"

A inokedy vrhnúc sa na tvár som hovorila: "Bi, Pane Bože, rež, páľ a znič všetko, čo sa Ti nepáči, a neušetri ani moje telo, ani môj život, ani moje mäsa, ani moju krv, len keď tú dušu na veky spasíš!"

A vyznávam, že by som nebola mohla tak bolestný stav dlho vydržať, keby ma pod ranami spravodlivosti nepodopierala jeho láska plná milosrdenstva. Tiež som ochorela a veľmi ťažko sa potom zotavovala. 

Tie bolestné stavy mi dával často znášať a keď mi raz pri tom ukázal tresty, ktorými chcel zlomiť niekoľko duší, vrhla som sa k jeho presvätým nohám, hovoriac mu: "Ó, Spasiteľ môj, vybi si radšej na mne všetok svoj hnev a vymaž ma z knihy života, než aby si preklial ony duše, ktoré si tak draho vykúpil!" a odpovedal mi: "Ale ony ťa nemilujú a neprestanú ťa zarmucovať."

"Čo, na tom, Pane Bože, len keď Teba milujú, a neustanú ťa prosiť, aby si im odpustil."

"Nechaj ma, už ich nemôžem znášať."

A ešte silnejšie ho objímajúc: "Nie, Pane môj, nepustím ťa, dokiaľ im neodpustíš."

A povedal mi: "Súhlasím, ak chceš za byť za ne zodpovedná."

"Áno, Pane Bože, ale budem Ti platiť vždy iba Tvojimi vlastnými statkami, ktorými sú poklady Tvojho Najsvätejšieho Srdca." To ho uspokojilo.

svätá Margita Mária Alacoque

Masima