Veľké zjavenie o Najsvätejšom Srdci

Keď som raz kľačala pred Velebnou sviatosťou ktoréhosi dňa v oktáve Božieho Tela, dostalo sa mi od Pána Boha nesmiernych milostí jeho lásky... 

...a cítila som sa naplnená túžbou splatiť mu láskou za lásku, a povedal mi: „Nemôžeš sa mi viac odvďačiť, než keď učiníš, o čo som ťa už toľkokrát žiadal.“ 

Tu odhaliac mi svoje božské Srdce povedal: „Hľa Srdce, ktoré toľko milovalo ľudí, že sa ničoho neušetrilo až do vyčerpania všetkých síl a obetovalo sa na dôkaz lásky; a miesto uznania sa mi od väčšiny dostáva len nevďaku, ich neúctivosti a svätokrádežami a ľahostajnosťou aj opovrhnutím, ktoré majú ku mne v tejto sviatosti lásky. Čo mi je však ešte zarmucujúcejšie, správajú sa tak aj srdcia, ktoré mi sú zasvätené. Preto ťa žiadam, aby prvý piatok po oktáve Božieho Tela bol zasvätený zvláštnemu sviatku na uctenie môjho Srdca, aby sa ten deň chodilo k svätému prijímaniu a konala sa verejne zmierna modlitba na odčinenie urážok, ktorých sa môjmu Srdcu dostalo po dobu, kedy bolo vystavené na oltároch. Sľubujem ti tiež, že sa moje Srdce rozšíri a bude s hojnosťou rozlievať účinky svojej božskej lásky na tých, ktorí mu budú vzdávať túto poctu a postarajú sa, aby mu bola Vzdávaná."

A keď som odvetila, že neviem, ako by som mohla vykonať, čo po mne žiada od tak dlhej doby, povedal mi, aby som sa obrátila na jeho sluhu, ktorého mi bol poslal k naplneniu toho zámeru (P. de la Colombier). A keď som to urobila, rozkázal mi, aby som napísala na papier, čo som mu predtým povedala o Presvätom Srdci Ježiša Krista, aj mnoho iných vecí, ktoré sa týkali jeho pre slávu Pána Boha, ktorý dovolil, aby som našla veľa útechy v tomto svätom mužovi, jednak aby som sa naučila spolupôsobiť s Božími úmyslami, jednak aby som bola ubezpečená vo svojich veľkých obavách z oklamania, pre ktoré som stále trpela. 

Keď ho Pán vzdialil z tohto mesta, aby ho využil na obrátenie neveriacich, prijala som tú ranu s úplným podrobením sa vôli Pána, ktorý dopustil, aby mi bol tak prospešný v tom krátkom čase, čo tu bol.
Keď som sa potom chcela o tom len zamyslieť, ihneď mi urobil túto výčitku: "Nuž, ja ti nedostačím, ktorý som tvoj začiatok i koniec?" To dostačilo, aby som sa mu so všetkým odovzdala, keď som bola ubezpečená, že sa bude starať, aby mi zaobstaral všetko, čoho mi bude treba.

Ale ešte som nenachádzala možnosti uviesť do rozkvetu pobožnosť k Srdcu, ktorá bola všetkým, po čom som túžila. Hľa, aká bola prvá príležitosť, ktorú mi k tomu poskytla jeho dobrota. Keďže toho roku bolo svätej Margity v piatok, prosila som sestry novicky, o ktoré som vtedy starala, aby všetky drobné pocty, ktoré mi mali v úmysle vzdať k môjmu sviatku, priniesli Srdcu Nášho Pána Ježiša Krista. Urobili to veľmi rady urobiac oltárik, na ktorý postavili perom na papieri nakreslený obrázok, a tam sme sa rozhodli vzdať všetky pocty, ktoré nám to božské Srdce vnukne. To mi privodilo, a im tiež, mnoho pokorenia, protivenstiev a ústrkov, lebo ma obviňovali, že chcem vytvoriť nejakú novú pobožnosť.

Prvé prenasledovanie: Všetky tie utrpenia mi boli veľkou útechou a ničoho som sa toľko nebála, len aby to božské Srdce nimi nebolo zneuctené. Lebo všetko, čo som o tom počula hovoriť, bolo mi ako trs mečov prebodávajúcich mi srdce. Lebo mi zakázali, aby som už nevystavovala žiadny obrázok onoho presvätého Srdca, a že všetko, čo mi môžu dovoliť, je vzdávať mu nejakú poctu potajme. 

Nevedela som, na koho sa obrátiť vo svojej skľúčenosti, iba na neho samotného, ktorý vždy posilnil moju skleslú odvahu, stále mi povediac: "Nič sa neboj, budem kraľovať cez svojich nepriateľov a všetkých tých, ktorí sa tomu budú chcieť postaviť na odpor." 

To ma plnilo veľkou útechou, lebo som túžila len po tom, aby som ho zbadala kraľovať. Odovzdala som mu teda starostlivosť o to, aby obhajoval svoje spory, zatiaľ čo ja budem mlčky trpieť. Zdvihlo sa však toľko rozličných prenasledovaní, až sa mi zdalo, že sa proti mne rozpútalo celé peklo a že sa všetko spiklo k môjmu zničeniu. Vyznávam sa však, že som nikdy nepožívala tak veľkého pokoja vo svojom vnútri a necítila také radosti, ako keď sa mi vyhrážali väzením a chceli ma podobne, ako môjho dobrotivého Majstra, pohnať pred pozemské knieža, robiaci si zo mňa posmešky a nazývajúc ma vizionárkou tvrdohlavo sa zaoberajúci svojimi preludy. To však nehovorím, aby som vzbudila dojem, že som veľa trpela, ale skôr aby som odhalila veľké milosrdenstvo Pána Boha ku mne, ktorá si nič toľko necenila a nemilovala, ako podiel, ktorého mi do dopriaval na svojom Kríži, ktorý mi bol tak lahodným pokrmom, že sa mi nikdy neprejedol.

A keby mi bolo bývalo slobodno častejšie prijímať, bolo by bývalo moje srdce spokojné. A keď raz pri vrúcnej túžbe po Tele Pána sa mi ukázal môj božský Majster, hoci som bola pokrytá smetím, povedal mi: "Milá dcéra, videl som, ako stonáš, a žiadosti tvojho srdca sú mi tak príjemné, že keby som nebol ustanovil svoje božské sviatosti lásky, ustanovil by som ju z lásky k tebe, aby som mal potešenie bývať v tvojej duši a požívať milostného odpočinku v tvojom srdci." To ma preniklo takým prudkým zápalom, že som cítila svoju dušu všetkým uchvátenú a nemohla sa vyjadriť inak než týmito slovami: "Ó láska, ó nadmiera lásky Božej k tak úbohému tvorovi!" A po celý môj život mi to bolo mocnou vzpruhou, povzbudzujúcou ma k vďačnosti tej čistej lásky.

svätá Margita Mária Alacoque

Masima