V Eucharistii som stále s vami

Roku 1972 dr. Anna Jasielská, riaditeľka Ústavu fyziky Polytechnickej školy v Kielcach, odborníčka na atómovú fyziku, dostala pozvánku na Medzinárodnú konferenciu fyzikov do Predealu v Rumunsku. Nemala potuchy, že Boh si ju vybral za nástroj, aby nám odovzdal správu o svojej obdivuhodnej prítomnosti v prenasledovanej Uniatskej cirkvi v Rumunsku.

Navyknutá na každodennú účasť na svätej omši chodila do blízkeho Brašova, kde na rozdiel od Predealu bol otvorený kostol. Nadviazala kontakt s miestnym kňazom, ktorý ju zoznámil s istou svojou farníčkou. Tak sa začalo priateľstvo a spolupráca Anny Jasielskej s Cirkvou v Rumunsku. (...) 

V období komunizmu Cirkev v Rumunsku prežívala rôzne formy a fázy prenasledovaní. Najväčšmi trpela Uniatská rumunská katolícka cirkev, od únie v Alba Julia z roku 1698 zjednotená s Apoštolským stolcom v Ríme. Rumunskí katolíci sú väčšinou uniati, preto ich komunistická moc brala ako odštiepencov od Pravoslávnej cirkvi. Prenasledovanie sa začalo roku 1948, keď rumunskí biskupi protestovali proti novej ústave, ktorá obmedzovala práva katolíkov. Biskupov uväznili. 

V dôsledku mučenia a neľudských podmienok vo väzení roku 1950 zomrel biskup Vasilie Aftenie, roku 1955 biskup Liviu Chineza. Pretože hrozilo, že veriaci zostanú bez pastierov, ktorí by mohli svätiť nových kňazov, ešte žijúci biskupi sa vo väzeniach postarali, aby Svätá stolica menovala ich zástupcov. Roku 1950 tesne pred vypovedaním apoštolského nuncia komunistickou vládou dostal také menovanie Alexandru Todea. Krátko po biskupskej vysviacke bol zatknutý a uväznený. Vo väzení bol svedkom mučeníckej smrti biskupa Liviu Chineza.

Uniatská cirkev bola postavená mimo zákon, kňazom zakázali udeľovať sviatosti uniatom, v spovedniciach boli inštalované odpočúvacie zariadenia, náboženské prejavy katolíkov boli všetkými možnými spôsobmi sťažované. 

Pápež Pius XII. na správy z Rumunska a z celého komunistického bloku hovoril: „Mučeníctvo bratov z Východu... nie je menej hodnotné ako mučeníctvo prvých storočí.“ Uniatská cirkev sa stiahla do podzemia, ale neprestala tajne formovať kňazov, katechizovať, vysluhovať sviatosti, udržiavať farské spoločenstvá, všetko v utajení a skryto. A tak sa stala – podľa vlastné vyjadrenia – mlčiacou Cirkvou. 

Roku 1964 bola udelená amnestia. Biskupi, ktorí ešte žili, sa dostali na obmedzenú slobodu – žili pod dozorom, pristupovali k nim ako k laikom, nesmeli vykonávať nijakú pastoračnú činnosť. Napriek nebezpečenstvu udržiavali kontakt s konšpiračnými štruktúrami a prostredníctvom Vatikánskeho rozhlasu sa usilovali žiť aktuálne s Cirkvou. 

Poslanie Anny: V takejto situácii našla Cirkev v Rumunsku Anna Jasielská, ktorá roku 1972 pricestovala na konferenciu fyzikov do Predealu. Sama pochádzala zo Stanislawowa, z kedysi uniatskej rodiny. Počas celej okupácie Poľska sa zapájala do konšpiratívnej práce a neskôr bola aj vo Varšavskom povstaní. 

Zakalená ťažkosťami a nebezpečenstvami, celým srdcom oddaná Cirkvi ako zasvätená laička pocítila, že to je jej životné poslanie – pomôcť Cirkvi v Rumunsku. Každoročné prázdninové cesty do Rumunska jej umožnili neustále rozširovať okruh známych v stále novom prostredí – a to aj v cirkevných kruhoch. Začali jej dôverovať. 

Z Poľska privážala knihy, devocionálie, liturgické predmety, pričom ich pašovala cez dvojo hraníc – jedna z nich bola hranica ZSSR. Vymyslela si na to originálny spôsob. Jej známy, ktorý pracoval na bitúnku, zaletoval pašované predmety do konzerv, takže vyzerali ako konzervy šunky určené pre rumunských priateľov. 

Anna vždy cestovala hrbiac sa pod obrovským, takmer jej sily prevyšujúcim ťažkým batohom. Spolupráca s podzemnou Cirkvou stále rástla, preto Anna pokladala za nutné informovať o tom prímasa kardinála Vyšinského, ktorý mal od Svätej stolice osobitné právomoci týkajúce sa záležitostí Cirkvi na celom území komunistického bloku. (...) Keď mu Anna predstavila situáciu a potreby Cirkvi v Rumunsku, hierarcha sa k celej veci postavil skepticky. Za slabú stránku Anny Jasielskej pokladal jej neznalosť rumunčiny, ako aj nedostatok základných informácií o tomto štáte a o mentalite jeho obyvateľov. Napriek tomu jej dal požehnanie pre ďalšiu prácu. Podľa návrhov prímasa sa Anna pustila do štúdia dejín Rumunska. A dobrá znalosť francúzštiny (rumunčina je jej podobná) jej umožňovala celkom dobré dorozumievanie sa s Rumunmi. 

Tajomná kaplnka adorácie: Najdôležitejšie bolo, že si získala plnú dôveru katolíkov – uniatov. Odhaľovali pred ňou martyrológium biskupov, kňazov a rehoľníkov, pretrpené prenasledovania aj aktuálne šikanovanie, no zároveň aj silu podzemnej Rumunskej katolíckej cirkvi. Okrem iného sa dozvedela, že rozpustené rehole, aj keď rozohnané a bez vonkajších znakov prináležnosti k reholi žijú svoje povolanie, zachovávajú vernosť modlitbe a zloženým sľubom. 

Jedným z takýchto rehoľných spoločenstiev bolo Dielo eucharistickej poklony, ktorého charizmou bolo uctievanie Najsvätejšej sviatosti adoráciou v kláštornej kaplnke a šírenie tejto úcty medzi veriacimi. Počas komunistickej vlády Dielo prišlo o rehoľný dom, o kaplnku, o možnosť šíriť úctu k Ježišovi ukrytému pod spôsobom chleba, ale nestratilo jeho prítomnosť. Naopak, Boh mal pre toto spoločenstvo osobitný plán, ktorý prevyšoval všetky ľudské predstavy a dokazoval, že nariadenia, zákazy, obmedzenia a rozhodnutia Bohu nepriateľských systémov nie sú pre neho nijakou prekážkou. 

Dielo eucharistickej poklony bolo postavené mimo zákon. Sestry sa museli obliecť do civilu, každá sa ubytovať osobitne a zamestnať sa. Jedna z nich zdedila po otcovi, univerzitnom profesorovi v Bukurešti, dosť veľký dom s rozsiahlou knižnicou. Nasťahovala sa doň a ponúkla bývanie aj niekoľkým sestrám. Všetky boli zamestnané, ničím sa nelíšili od obyčajných, laických žien. Jedna z nich, ktorá po desiatich rokoch väzenia ochorela, sa ujala vedenia domácnosti. Po istom čase sa v jednom z knižničných regálov objavila nenápadná záclonka. Dalo sa predpokladať, že zakrýva malý bar. Skrývala však Kohosi, kto sa tam ukryl pod spôsobom chleba. 

Obyvateľky domu každú voľnú chvíľu trávili pred Ježišom, ktorý im udeľoval výnimočné milosti. Vybral si ich, obrané o ľudské práva, prenasledované, nútené ukrývať svoje povolanie, aby im, práve im odhalil tajomstvo adorácie, ktorá nie je len druhom modlitby, ale vstupom človeka na cestu tej adorácie, ktorá je životom Najsvätejšej Trojice. 

Klaňajúci sa človek velebí so Synom Otca, s Otcom Syna, v ktorom má Otec zaľúbenie (porov. Mt 17, 5), a ich vzájomná láska v Duchu Svätom zostupuje na neho, keď pokorne kontempluje nekonečnosť Božej lásky, ukrytej v Eucharistii. 

Dookola vládol despotizmus komunistického systému, jeho nezmyselná hospodárska politika maskovaná triumfalistickou propagandou, bezútešný, umordovaný a beznádejný život ľudí – no v srdci Bukurešti eucharistický Ježiš otváral skupinke sestier nekonečné perspektívy Božích tajomstiev. 

Počuté slová sestry starostlivo zapisovali, lebo im bolo jasné, že – v duchu ich charizmy – ich budú musieť podávať ďalej, všetkým, aby v nich prebúdzali ctiteľov Najsvätejšej sviatosti. Na diaľku ich podporoval internovaný biskup Alexandru Todea, ku ktorému si našli tajnú cestičku. Dal im povolenie na prechovávanie Najsvätejšej sviatosti medzi knihami v knižnici, oboznamoval sa s obsahom posolstiev, ktoré prijímala jedna z rehoľníčok. Počas jedného z tých mystických zážitkov zazneli aj tieto slová: „Keď vám bude veľmi ťažko, pomoc vám príde z Poľska a prinesie vám ju žena menom Anna.“

Slová Pána Ježiša sestre z Diela eucharistickej poklony v Bukurešti: Sestry museli skrývať, že sú rehoľníčky. Najsvätejšiu sviatosť ukrývali za knihami v knižničnej polici a adorovali pred ňou v každej voľnej chvíli. Jednej z nich Pán Ježiš zjavil význam adorácie ako postoja človeka k Bohu. 

Tu je prvý úryvok posolstva Pána Ježiša: Ježiš v Eucharistii: „Keď ma tak úprimne prosíš, aby som ťa naučil adorovať, s láskou a radosťou odpovedám na vrúcnu prosbu teba i všetkých duší, ktoré chcú adorovať v Duchu a pravde. V centre vesmíru som ja, večné Slovo Otca, a od počiatku sveta hovorím skrze dielo stvorenia... V centre ľudstva som ja, vtelené Slovo. Od vekov sa prihováram svetu skrze svetlo evanjelia a lásku v Eucharistii. 

Ale ľudstvo ma nepozná ani ma neuctieva, temnotu miluje väčšmi než svetlo, lebo jeho skutky sú zlé. Som stále s vami, prítomný v Eucharistii ako Boh i Človek, Vykupiteľ i Víťaz skrze moju oslávenú krv. Ale ľudia tohto storočia neveria vo mňa a neuctievajú ma. 

Preto vám hovorím, že v tajomstve viery, v obete a Oltárnej sviatosti je jediná nádej na spásu pre Cirkev a ľudstvo. Jediná záchrana je v adorácii. 

Klaňanie patrí len Bohu, Stvoriteľovi a Pánovi všetkých vecí. Poklonou je uznávaný, docenený, zvelebený, milovaný, počúvaný a ctený našou službou ako Počiatok a Koniec vesmíru, alfa i omega ľudského života: je pre ľudstvo všetkým. Preto nijaké stvorenie nemôže byť uctievané a nezasluhuje si, aby bolo uctievané, lebo to je kult modiel: modloslužba. 

Ľudia si dnes uctievajú mnoho božstiev utvorených primerane ich inštinktom pýchy, nečistoty a hľadania pomíňajúcich rozkoší. Ale odmietajú uctievať si Boha, najvyššiu Bytosť, Dokonalosť a najväčšiu Hodnotu, absolútne a večné Šťastie. A preto sú ich snaženia márne, vo svojich bôžikoch nenachádzajú ani uspokojenie ani pokoj. 

V mene Otca, v mene večnej Trojice ja, Pravda dosvedčená krvou, z výšin novej Kalvárie volám k tebe a ku každému človeku v celom ľudstve: ,Budeš si ctiť Pána, svojho Boha, a jemu jedinému sa budeš klaňať. Ja som Pán, tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.‘“

Počas jednej z návštev Anny Jasielskej v Rumunsku jej dali adresu domu v Bukurešti, aby sa v každom prípade skontaktovala s jeho obyvateľkami. Bol to dom sestier Diela eucharistickej adorácie, žijúcich v konšpirácii.

Zasväcovanie Anny do tajomstva: Vďaka tajnému spôsobu kontaktovania sa s uväzneným biskupom Alexandru Todeom vedeli, že veľmi potrebuje niekoho, kto by mohol od neho odovzdať dôležité informácie kardinálovi Wyszyňskému a jeho prostredníctvom Apoštolskej Stolici. Sestry sa horlivo modlili na úmysel, aby sa taká spojka našla. Dostali odpoveď, že pomoc príde z Poľska a prinesie ju žena menom Anna.

Keď teda Hanka zaklopala na udanej adrese, zaznela otázka, aké má meno. Po odpovedi boli dvere sestier pre ňu natrvalo otvorené. Sestry Hanke hneď úplne dôverovali, pričom ju zasvätili aj do tajomstva svojho domu – prítomnosti Pána Ježiša v Eucharistii, ukrytej medzi knihami v polici knižnice.

Čoskoro sa medzi Hankou a sestrami vytvoril veľmi srdečný vzťah. Hanka, ktorá sama bola členkou laického inštitútu a žila vo svete podľa evanjeliových rád, dokonale pochopila ťažké podmienky, v ktorých žijú rumunské sestry v úsilí byť verné svojmu povolaniu. Dozvedela sa od nich mnoho podrobností o prenasledovaní, ktoré pod totalitnou mocou zakúsili ony samé, uniatskí kňazi a biskupi. Hanka sa tieto informácie učila naspamäť, aby ich po návrate do Poľska napísala a oboznámila aspoň niektorých členov poľského episkopátu, ako vyzerá situácia bratskej Cirkvi v komunistickom bloku.

Adorácia Ježiša v Eucharistii: Sestry zasvätili Hanku do ešte jedného svojho tajomstva. Jedna z nich, osobitne skúšaná utrpením a väzením, dostávala pri modlitbe posolstvá od Pána Ježiša, ktorý ich adresoval – jej prostredníctvom – všetkým ctiteľom Eucharistie na celom svete. 

Vysvetľoval v nich, že adorácia Najsvätejšej sviatosti je adoráciou Boha, Najsvätejšej Trojice a má byť stálym postojom človeka k jeho Stvoriteľovi, Spasiteľovi a Posvätiteľovi. Je účasťou na neustálom úkone lásky, tvoriacom život Najsvätejšej Trojice, do ktorého je človek – ako inak, nehodný – pozvaný Ježišom Kristom. Aby tento úkon úcty neľakal, neoberal o odvahu, Bohočlovek Ježiš nielenže ukryl svoje božstvo, ale aj človečenstvo, a ostal s človekom v kúsku chleba.

Adorácia, ktorú človek venuje eucharistickému Ježišovi a skrze neho a s ním Bohu v Najsvätejšej Trojici, musí obsahovať päť navzájom sa dopĺňajúcich prvkov: zvelebovanie Boha, vďakyvzdávanie, lásku k Bohu a ľuďom, zadosťučinenie za hriechy sveta a prosbu o naplnenie Božích plánov. 

„Ustanovujem večnú vládu Najsvätejšej Trojice v tebe a v každej duši, v Cirkvi a v ľudstve všetkých pokolení. Ži v sústredenosti, obetavosti, v láske a pokoji“ – také bolo Ježišovo želanie a takýto pohľad má sprevádzať adorujúcich.

Posolstvá Pána Ježiša boli spisované s veľkou úctou. Problém bol v tom, že ich nebolo možné ani hlásať, ani tlačiť. Išlo aj o to, aby sa v prípade nejakej prehliadky či uväznenia sestier nedostali do nepovolaných rúk alebo nestratili sa. Bolo rozhodnuté, že sa postarajú o ich preklad do francúzštiny a Hanka (ktorá nevedela po rumunsky) ich zoberie do Poľska, kde sa postará o preklad do poľštiny. To by v prípade priaznivých okolností umožnilo ich vydanie v Poľsku.

To však nebolo jediným poslaním Anny Jasielskej. Keď sa väznený biskup Todea dozvedel, že existuje možnosť spojiť sa s kardinálom Wyszyňským cez dôveryhodného človeka, vyjadril túžbu zoznámiť sa so spojkou a odovzdať jej informácie a veci, ktoré by chcel zveriť poľskému prímasovi. Všetko bolo obklopené prísnym utajením, preto podrobnosti týchto rozhovorov nie sú známe, ale vieme, že sestry zorganizovali niekoľko tajných stretnutí Anny Jasielskej s biskupom Todeom. Jeho veľkou starosťou bolo to, že vzhľadom na internáciu jeho a ostatných biskupov, ktorí ostali nažive, takmer nebolo možné svätiť nových kňazov, potrebných na pokračovanie v tajnej pastorácii. Biskup poznal niekoľkých horlivých kňazov, ktorí by spĺňali podmienky kladené na kandidátov na biskupský úrad, ale postup potrebný k ich menovaniu a vysviacke bol v podmienkach utajenia, v ktorých živorila Uniatská cirkev v Rumunsku, nerealizovateľný.

Ako tento postup zjednodušiť a dospieť k vysviacke týchto kňazov na biskupov bez ich odhalenia – to boli otázky biskupa Todea, ktoré mala Anna Jasielská odovzdať prímasovi Wyszyňskému. Záležitosť vysviacky nových biskupov pre Rumunsko sa stala predmetom nejednej návštevy Anny u prímasa a potom počas ďalšej cesty u biskupa Todea. Prímasa navštívila vo Varšave aj jedna zo sestier Diela adorácie, ktorá priniesla potrebné informácie. Pri tej príležitosti sa zoznámila s niekoľkými zasvätenými osobami z okolia Anny Jasielskej.

Kardinál Wyszyňský napokon rozhodol, že kandidatúry a životopisy kňazov navrhovaných za biskupov biskupom Todeom odvezie do Ríma osobne Anna Jasielská. Keďže sa pred touto cestou necítila najlepšie, zošitok s textom posolstiev o adorácii zverila svoje priateľke, ktorá vedela po francúzsky, aby tá pokračovala v ich prekladaní a – ak to bude možné – postarala sa o ich vydanie. Posolstvá už mali povolenie na ich šírenie od biskupa Todeu. 

Anne sa v Ríme veľmi nedarilo. Nepoznala tam nikoho, kto by jej uľahčil prístup na zodpovedné inštitúcie. Na byrokratický poriadok navyknutým pracovníkom Vatikánu bol ťažko vysvetliť, ako vyzerajú možnosti fungovania Cirkvi v podmienkach teroru a prenasledovania. Len jeden kardinál, Vladislav Rubin, ktorý v mladosti prežil deportácie, Sibír, potom cestu do armády generála Andersa až po odchod s ňou z územia Sovietskeho zväzu, si veľmi pozorne vypočul Annine správy. Pochopil, o čo biskupovi Todeovi ide, a usiloval sa pomôcť, ako vedel. Svojim spolupracovníkom hovoril o Anne ako o „vynikajúcom človekovi“. O niekoľko dní bol spáchaný atentát na Svätého Otca Jána Pavla II.

Anna sa vrátila do vlasti a zverila celú záležitosť Duchu Svätému. Pre ňu osobne sa začalo nové, z Božej perspektívy najplodnejšie obdobie jej života: čas utrpenia. Po rokoch sa u nej obnovila rakovina. Hanka až do konca sa každodenne z posledných síl zúčastňovala na svätej omši, pričom čoraz lepšie chápala a prežívala posolstvá z Bukurešti. Umrela v Kielcach 21. augusta 1983.

Ježiš v Eucharistii: „Som, ktorý som. Slovo Eucharistia označuje úkon ďakovania Bohu. Ustanovil som túto božskú sviatosť, aby som sa poďakoval Otcovi. Vďakyvzdávanie plné blahoslavenia Boha je dôležitou časťou náboženstva, podstatnou črtou zbožnosti vo vzťahu k Bohu – Stvoriteľovi a veľkému Dobrodincovi ľudstva a sveta. Vo vďačnosti Otcovi sa prejavuje duch mojej Radostnej zvesti a mojej Eucharistie. 

V Eucharistii prinášam Otcovi v mene celej Cirkvi a celého ľudstva, v mene celého sveta vďaku za radosť poznania i vlastnenia Boha, ktorý je dokonalý, večný a nekonečný vo svojej dokonalosti, ktorý nepozná hranice, ktorý tvorí, vykupuje a posväcuje, je svetlom, láskou, životom a večným šťastím a úplne sa daruje človekovi. 

Toto blahoslavenie a nekonečnú vďačnosť z oltára a z bohostánku obetujem Najsvätejšej Trojici, ktorá je prameňom šťastia pre duše.

Moja Eucharistia je veľkou školou, veľkým prameňom nadprirodzenej vďačnosti Bohu – nebeskému Dobrodincovi a všetkým pozemským dobrodincom, lebo všetko dobro sa deje jedine z vnuknutia a vďaka moci najvyššieho Dobra.

Len ten, kto mi ďakuje za dar nekonečnej lásky, ktorým je Eucharistia, učí sa so mnou, s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie a s Cirkvou vďačnosti Otcovi, najväčšiemu Dobrodincovi, ktorému patrí všetka chvála a vďaka. 

Otec koná skrze mňa a ja som robil a robím všetko skrze neho a pre neho, ako to hovorím v evanjeliu: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem...Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn“ (Jn 5, 17. 19). Ten, ktorý ma poslal, je so mnou, nenechal ma samého, lebo vždy robím to, čo sa mu páči.

V tomto nevďačnom, egoistickom svete sa uč odo mňa, od Eucharistie, božskej a dokonalej vďačnosti. 

Ďakuj mi v Eucharistii a skrze mňa ďakuj Otcovi.

Ďakuj mi predovšetkým za moju veľkú slávu, lebo som Ten, ktorý som, som živým Slovom a predvečnou Múdrosťou Boha.

Ďakuj mi za celé dielo stvorenia, lebo všetko, čo existuje, má počiatok v mojej stvoriteľskej moci a vďaka nej zotrváva v existencii.

Ďakuj mi za moje vtelenie, za moje nekonečné poníženie sa, aby som žil medzi vami, stanúc sa jedným z vás, obyvateľom sveta, ale zároveň Kráľom vesmíru.

Ďakuj mi za Radostnú zvesť a za celý môj život na zemi, lebo som pre vás svetlom, cestou, pravdou a životom, príkladom a silou vášho života.

Ďakuj mi za dielo vykúpenia, za zrieknutie sa seba samého a za všetko utrpenie, ktoré som znášal na tejto zemi, ale predovšetkým za moje umučenie a moju smrť na kríži, ktorými som vás vytrhol z večného zatratenia a voviedol do Otcovho domu, aby ste nanovo žili skrze mňa životom Božích synov a dedičov nebeského kráľovstva.

Ďakuj mi za ustanovenie Cirkvi – Matky, Učiteľky a Posvätiteľky duší. Je mojím mystickým telom a do nej som prelial celý svoj život, svojho ducha, aby všetkých ľudí, všetky národy viedla k spáse, do šťastia nesmrteľnej Trojice.

Ďakuj mi za to, že som vám dal sviatosti, predovšetkým Eucharistiu.

Ďakuj môjmu Božskému Srdcu, lebo z jeho lásky vytryskol nedoceniteľný dar Eucharistie, obeta svätej omše, sväté prijímanie a moja prítomnosť medzi vami v bohostánkoch a na oltároch až do konca vekov.

Ďakuj mi za krvácajúcu Eucharistiu, za nespočetné krvavé rany, skrze ktoré sa uskutočňuje plán Otcovho kráľovstva vo svete, za Dielo adorácie a za adorujúce spoločenstvá, za privilegované vyvolenie a povolanie, ktorým som ťa obdaroval.

Ďakuj mi za všetky milosti a výsady, ktorými som ťa obdaroval od chvíle tvojho krstu až doteraz, a za tie, ktorými stáročia obohacujem Cirkev, verné a sväté duše, hriešnikov i celé ľudstvo.

Spájaj sa so mnou v tomto vďakyvzdávaní s nepoškvrneným Srdcom Panny Márie a jej hymnom vďačnosti, s Cirkvou, s nebom i zemou, a ďakuj môjmu Srdcu za všetko.

Spájaj sa s mojím eucharistickým Srdcom a jeho nekonečnou vďačnosťou Otcovi, Najsvätejšej Trojici, za dobrotu, lásku a milosrdenstvo, s akými stvorila svet, uskutočnila moje vtelenie, vykúpenie ľudstva skrze môj kríž, moju smrť a moje zmŕtvychvstanie, a posvätenie skrze Ducha Svätého, ktorého Otec poslal Cirkvi v mojom mene.

Spájaj sa so mnou a ďakuj skrze mňa za jeho milosrdenstvo, zľutovanie a trpezlivosť, jeho odpúšťanie hriešnikom, aj tým najzaťatejším nepriateľom.

V spojení s Cirkvou a adoračnými spoločenstvami ďakuj Otcovi za to, že neopúšťa všeobecnú Cirkev, ,mlčiacu Cirkev‘ (prenasledovanú Cirkev v Rumunsku) celé ľudstvo, ale zahŕňa ju opaterou, vykupuje skrze moju eucharistickú Krv a na príhovor Nepoškvrneného Srdca mojej matky.“

Masima