%20(1).jpg)
Vízia a popis očistca: 15. mája som po svätom prijímaní v jezuitskom kostole bola vzatá do očistca. Uvidela som pred sebou gigantickú jamu, ale nemohla som ju vidieť úplne jasne, lebo bola ponorená do hlbokej tmy. Dokázala som však zistiť, že táto jama je plne obsadená i keď jej tvar nedokážem presne opísať. Zdalo sa mi, že od jedného konca až po druhý vládne v ňom nepokoj a strašný smrad, ako v prasacom chlieve. Aj keď som sa cítila nepríjemne, musela sa tam zostať po dlhší čas.
Potom som na pravej strane videla, blízko tej gigantickej jamy, iné miesto. Zdalo sa mi podobné mlynskému kolesu, z ktorého miesto kaskády vody, vytryskovala kaskáda ohnivej vody. Ale keď som precitla, pochopila som, že gigantická jama bola peklo a kaskáda očistec, kde sú úbohé duše ponorené ako v ohnivej vode.
Z môjho kontaktu s dušami v očistci som jasne videla, že sú celkom zjednotené s vôľou Boha, vo svojich utrpeniach sú extrémne trpezlivé, a sú naozaj šťastné, že unikli peklu, ktoré si hriechmi počas svojho života zaslúžili a teraz sa nachádzajú v očistci.
Priala by som si, aby sme my na zemi mohli napodobňovať v našich utrpeniach a protivenstvách túto ich trpezlivosť, pretože potom by sme na zemi neboli schopní nájsť netrpezlivosť.
Videla som u drahých duší v očistci trpezlivosť bez reptania a od nich som sa naučila láskyplne akceptovať poslušnosť. Uvedomila som si, že pomocou tejto svätej cnosti im môžeme pomôcť a poskytnúť skvelé služby a to veľmi rýchlo.
Ó, áno, môžeme ich skutočne nazvať svätými, svätými dušami z očistca, pretože sú plné lásky k Bohu. Horia viac láskou k Bohu a túžbou byť s tým, ktorý je taký dobrý a radovať sa v jeho prítomnosti. Tento oheň lásky ich spálil viac ako oheň trestu.
Zobrazenie očistca rôznymi spôsobmi: inokedy som videla očistec ako ohnivé väzenie, ako miesto s desivým ohňom. Nemôžu sa s ním zrovnávať všetky požiare sveta a úbohé duše sa do neho ponorili ako iskry. Je ich toľko, že som očami nemohla celé to množstvo obsiahnuť, také je obrovské.
Krátko na to sa mi očistec ukázal ako rybník, v ktorom bolo veľké množstvo rýb. Boli úplne biele a obrátili sa ku mne otvorenými ústami. Bolo mi oznámené, že by som ich mala osviežiť slzami a krvou Ježiša Krista tým, že im to obetujem. Tiež mi bolo povedané, že by som im mala poslať soľ. Hneď som tomu nerozumela, až kým mi nebolo vysvetlené, že musím robiť dobré skutky a tie obetovať úbohým dušiam.
Aby som mala predstavu o veľkom počte týchto úbohých duší, Boh ma priviedol, aby som uvidela očistec v podobe mraveniska. Spýtala som sa, prečo mi takto ukázal duše. Dalo by sa povedať, že dovnútra mraveniska nevidíme, ale ak ho prehrabeme, vyjdú von tisíce mravcov. Z toho som si uvedomila, že v očistci je veľa duší skrytých našim očiam, akoby boli v zákryte, ako som práve videla. A práve z toho dôvodu ukázali tieto duše voči mne toľko dychtivosti. Jeho milosrdenstvo odhalilo skutočnosť nespočetného množstva duší v očistci. Ježiš Kristus chcel jasne preukázať, že veľmi málo ľuďom záleží na dušiach v očistci spôsobom, ktorým im pomáha. Používal ma, ako keby som bola koniec húsenice, aby som vyvolala mravčenie a v očistci našla skrytý dav duší, o ktorých si myslíme, že sú už v nebesiach.
Opäť mi bolo povedané, že by som mala brať do úvahy veľmi krátky čas týchto utrpení, ktorý je v skutočnosti v porovnaní s večnosťou nič iné, iba krátky okamih. Alebo, zvážte nekonečnú odmenu v nebesiach, ktorá bude po týchto utrpeniach. Ak chcete získať nebesia, znamená to, že budeme trpieť. Väčšina ľudí teraz netrpí, pretože neveria v túto cnosť, že naše hriechy musíme vykúpiť pokáním, aj preto to nemôže inak a na tomto mieste zotrvajú dlho.
Utrpenie manželov a manželiek: 10. marca 1714 sa mi tiež ukázalo, že vo svätom stave manželstva sa pácha veľa veľkých hriechov. To je dôvod, prečo Boh v mnohom vážne trestá už počas tohto života, ale ešte vážnejšie v ďalšom živote. Tam je veľa zosobášených ľudí zatratených, pretože nežijú, ako by svojho stavu mali.
Dĺžka utrpenia v očistci: pokiaľ ide o dĺžku utrpenia v očistci, ctihodná hovorí: úbohé duše mi ukázali, že v ďalšom živote sa všetko počíta s absolútnou presnosťou, čo je v tomto živote najťažšie pochopiť. Spočiatku som bol často ohromený, že tak veľa duší môže byť v očistci a tak dlho, kým my sme verili, že už dávno požívajú večnú radosť.
V prípade mojich starých rodičov som to mohla vidieť, pretože moja babička bola schopná prísť k mne až po sedemnástich rokoch od svojej smrti.
Prežitie v očistci môže trvať stovky rokov. To všetko ma viedlo k tomu, aby som pochopila, ako sa Boh veľmi uráža hriechom. Všetko, čo v tomto živote nebolo odpykané, musí byť odpykané v ďalšom. Boh nám dal prostriedky na očistenie našej duše v tomto svete aj na ďalšom. Použili sme prostriedky, ktoré sme dostali?
Sväté duše ma naučili, že je potrebné dobre využívať sviatosti, modlitby, odovzdanosti, že utrpením, protivenstvom, chorobami môžeme odpykať veľa.
Keď som si toto uvedomila, nebola som prekvapená, že som v očistných plameňoch videla duše, ktoré boli mŕtve sto aj viac rokov. Naučila som sa vždy vážiť si nekonečnú dobrotu Boha, napriek tomu, aký je hriech voči nemu zlý. Poučila som sa, že utrpenie v očistci v porovnaní s večnosťou je krátke a že všetko to utrpenie nie je nič v porovnaní s utrpením v pekle.
Pre tých, ktorí boli krutí k blížnemu, nie je ľahké získať ich uvoľnenie z očistca, pretože to, čo je kruté, zostáva krutým. V roku 1704 som navštívila jednu dušu. Bola to duša ženy, zomrelej pred pätnástimi rokmi. Počas svojho života bola známa ako zbožná žena. Povedala mi: „Nebudem v nebi tak skoro. To je utrpenie toho, ktorého ľudia považujú za svätého a nemajú dostatočné úsilie sa za neho modliť.“
Duše, ktoré sú v očistci najkratšie: Anna Marie vie prostredníctvom kontaktu so svätými dušami, že tí, ktorí prijímajú smrť ochotne, trávia v očistci čo najkratší čas.
Grófka Marie-Anna Josephe Thérese Preising nee Rechberg au Hohenaschau bola k ctihodnej Anne Marii veľmi pripútaná. Počas svojho života ju často navštevovala, aj preto bola krátko po svojej smrti prísť a navštíviť Annu Marie, ako je napísané: „V piatok ráno, 17. októbra 1721 o 4:00 som sa modlila za grófku, ktorá bola v pôrodných bolestiach. O deviatej hodine ráno zomrela a objavila sa mi krátko po smrti, šťastná, pretože bola po celý život zbožná. Grófka odo mňa obzvlášť žiadala sväté prijímanie, ktoré počas svojho života často zmeškala. Priznala, že si nikdy neodoprela jedlo, myslela si, že to nie je potrebné a zbytočne stráca drahocenný čas.
18. októbra za ňu ponúkla celá komunita sväté prijímanie a v piatok, 24. októbra vstúpila do neba, kvôli privilégiu, ktoré mala pre svoj vstup do bratstva Panny Márie z hory Karmel. Grófka zomrela oblečená v hnedom škapuliari. Videla som ju v nevýslovnej radosti a počula tú najkrajšiu hymnu. Spievali „Vanitas vanitatum.“ /“ Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť – okrem Boha milovať a jemu samému slúžiť .“/
Ako môžeme svätým dušiam pomôcť: najefektívnejšími prostriedkami sú tie, ktoré Cirkev využíva na to, aby pomohla veriacim odísť – svätá obetná omša, sviatosti a modlitby. Preto sv. Pierre Damien sa modlil: „Ó, svätý hostiteľ, ty, ktorý rozbíjaš brány očistca a otváraš veriacim dvere nebeského kráľovstva!“
