%20(1).jpg)
Boh nám každému dal pri svätom krste anjela, aby nás strážil a vychovával. Anjeli sú s nami prítomní, prispievajú nám, sú s nami a pre nás.
Najstaršie svedectvo úcty k anjelom strážnym sa zachovalo z IX. storočia, avšak uctievanie anjelov je staršie ako úcta k svätým. V liturgii bola úcta k nim najprv spájaná so sviatkom sv. arch. Michala. Zvyk zasväcovať anjelom strážnym zvlášť sviatok sa začal šíriť v XV. storočí v Španielsku a bol v roku 1518 potvrdený pápežom Levom X.
Od r. 1608, na žiadosť Ferdinanda II., bol Pavlom V. povolený sláviť na habsburskom území a na dnešný deň ho stanovil pápež Klement X. v roku 1670, s rozšírením na celú Cirkev a zároveň ustálil dátum jeho slávenia 2. októbra.
Naši najbližší priatelia: žijú s nami, ale ako veľmi ich poznáme? Poznávať ich znamená poznávať ich pomoc, počítať s nimi. Sú pre nás darom poslaným z Božej lásky. Stále na nás dotiera zlo v najrôznejšej podobe a práve preto, aby sme mu nemuseli pre svoju slabosť podľahnúť, máme pri sebe nebeského priateľa, ktorý lepšie ako my pozná nielen taktiku nepriateľa, ale tiež nás môže viesť a pomáhať nám podľa Božieho zámeru.
Každé obdarovanie má dve podmienky – niekto niečo dáva a druhý prijíma. K nášmu úžitku nestačí, že Boh každému z nás dal strážneho anjela, my ho tiež musíme prijať. Keď budeme mať doma Bibliu a nikdy z nej nebudeme čítať a snažiť sa podľa nej riadiť, je to rovnaké, ako keby sme ju nemali. Podobné to môže byť s anjelmi.
Vážme si svojich priateľov a žime s nimi v živom spoločenstve, ako nás to učí veľké množstvo svätcov. Tí, ktorí sa snažili o svätosť, chápali, že nejde o nič mimoriadne, len o plnení Božej vôle, ako o nej hovoria evanjelia. V rámci tejto snahy sa tiež obracali na anjelov, prípadne prijímali ich posolstvo, alebo boli od nich napomínaní.
Slovo anjel pochádza z gréckeho „angelos“ a znamená „posol“.
Katechizmus nám dáva toto poučenie: Ľudský život je od detstva až po smrť obklopený ich ochranou a orodovaním. „Nik nebude popierať, že každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom.“ Kresťanský život má už na tomto svete vo viere účasť na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí zjednotených v Bohu. (KKC 336)
Tento článok katechizmu vychádza aj z Ježišových slov, týkajúcich sa detí: „Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18,10) a ďalej zo slov sv. Bazila Veľkého.
Na otázku „Kto sú anjeli?“ je nám v Kompendiu KKC (60) povedané, že sú to čisté duchovné stvorenia, netelesní, neviditeľní a nesmrteľní, sú to osobné bytosti vybavené rozumom a vôľou.
Napriek tomu, ako nás poučuje Biblia, kvôli niektorým konkrétnym úlohám brali na seba viditeľnú, ľudskú podobu. V tej s nimi hovorili niektorí svätci, inokedy ich zviditeľnenie poslúžilo k ochrane tých, ktorí ich vzývali.
K pripomenutiu si týchto skutočností môžeme začať v Starom zákone u sv. archanjela Rafaela, ktorý sa dal spoznať až na konci príbehu o Tobiášovi. Od začiatku vystupoval ako ľudský sprievodca, ktorý pozná cestu do Médska.
K najznámejším anjelom patrí Gabriel - zvestovateľ narodenia Jána Krstiteľa a Božieho Syna.
My sa dnes predovšetkým obraciame k ďalším strážnym pomocníkom, aby sme si s nimi vytvorili živší vzťah a preto si v spojení s nimi môžeme pripomenúť aspoň niektorých svätcov, v ktorých živote sa potvrdila viera v anjela strážneho.
Neúplný prehľad atribútov uvádza anjela u šesťdesiatich svätcov. Medzi nimi nie je napr. sv. Katarína Labouré, ktorú jej anjel strážny v podobe dieťaťa v noci budil a viedol na stretnutie s Pannou Máriou, ktorého výsledkom bola zázračná medaila Nepoškvrneného počatia.
Niektorým svätcom podával anjel sv. prijímanie, ktoré by z rôznych dôvodov inak nemohli prijať. Nejedná sa len o mučeníkov a pustovníkov, ale aj o deti, ktoré nedosahovali stanoveného veku, ako blah. Hyacinta a František z Fatimy.
Žiadne videnie anjela však nebolo bezdôvodné, pretože anjel, ako je citované na začiatku, je duchovná, neviditeľná bytosť, poslaná Bohom k našej ochrane a pomoci, vzhľadom k našej ceste do večného života.
U niektorých omilostených osôb je zrejmé, že vnímanie strážneho anjela súviselo s ich nevinnosťou a dôverou v Božie plány. Medzi najznámejšie zážitky s anjelom patrí Petrovo vyvedenie zo žalára (pozri Sk 12,7-10).
Sv. Rajmund z Penafortu pociťoval anjelovu prítomnosť, keď sa ráno prebúdzal.
Sv. Izidora zastúpili anjeli na poli pri pluhu, v čase jeho účasti na bohoslužbe.
V prípade sv. Václava sa zjavovali po jeho boku.
Sv. Gema Galgani nielen prežívala prítomnosť svojho strážneho anjela veľmi reálne, ale jeho prostredníctvom posielala aj listy svojmu duchovnému otcovi. O tom, že ho videla, svedčia jej slová o jeho prísnosti: „Pri večeri som videla, ako na mňa vrhá prísne pohľady a povedal:, Nehanbíš sa dopúšťať chýb v mojej prítomnosti? '“
Ďalšia, od strážneho anjela napomínaná svätica je sv. Františka Rímska. Podľa záznamu v aktoch svätorečenia bol pre ňu neviditeľným radcom, láskyplným priateľom i prísnym kárateľom. Dokonca vraj od neho raz dostala taký silný pohlavok, že ho počuli aj prítomné osoby v miestnosti a Františka mala po ňom červenú tvár. Tak tvrdo ju chránil pred podľahnutím pokušeniu diabla.
Známym svätcom, komunikujúcim s anjelmi bol sv. Pio z Pietrelciny. Jeho strážny anjel bol pre neho priateľom z detstva, o ktorom napísal: „Robí všetko, aby zmiernil utrpenie, ktoré mi spôsobujú vzbúrení anjeli.“
Jedni manželia, pri ochorení dieťaťa, u ktorého nedokázali zmierniť vysokú horúčku, nezávisle na sebe poslali svojich strážnych anjelov s prosbou o pomoc k otcovi Piovi. Ráno bolo dieťa zdravé a keď otec išiel ďakovať otcovi Piovi, ten mu na privítanie povedal: „Človek od vás nemá pokoj ani v noci!“ A dodal: „Nemusíš sa ospravedlňovať. Ja mám vždy radosť, keď za mnou prídu strážni anjeli.“ Ďakovať ho však poslal ku svätostánku a Panne Márii.
Tiež pápeži zanechali vzory spolužitia s anjelmi strážnymi. Pius XI. sa naučil počítať s pomocou svojho anjela vďaka slovám sv. Bernarda.
Všeobecnú úctu ku strážnym anjelom propagoval aj Pius XII. Na základe Biblie, cirkevných otcov i liturgie opísal úlohu strážnych anjelov v našom živote. Uviedol, že anjel strážny sa snaží aj o naše posvätenie, o náš duchovný vzrast a vnútorné spojenie s Bohom, aj keď sme naklonení vidieť jeho ochrannú úlohu predovšetkým v hmotnom smere.
Sv. Ján XXIII., už pred zvolením za pápeža, ako nuncius v jednom liste uviedol: „Keď musím navštíviť nejakú dôležitú osobnosť, aby som s ňou rokoval o záležitostiach Apoštolskej stolice, vyzvem svojho anjela, aby sa on dohodol s anjelom onej vysoko postavenej osoby, že na ňu bude priaznivo pôsobiť.“ K podobnému rokovania vyzýval aj neskôr. O dôvernom vzťahu s strážnym anjelom hovoril jednoducho a prirodzene.
Kdo svojmu anjelovi dôveruje a zveruje sa mu, môže zakúsiť aj jeho zázračnú pomoc, podobne ako v tomto príbehu: v brnenskom podchode pod železničnou stanicou, nazývanom „Myšia diera“, chceli dvaja násilníci prepadnúť ženu, ktorá ním bude prechádzať. Touto cestou sa vracala z nočnej služby jedna zdravotná sestra. Akonáhle týchto dvoch muža zazrela, dostala strach, a ako bola zvyknutá, začala sa modliť k svojmu strážnemu anjelovi. Videla, že im neunikla, ale tí dvaja sa k nej viac nepriblížili. Pri východe začula zozadu krik a volanie o pomoc. Tí dvaja napadli osobu, ktorá ako ďalšia vošla do podchodu. Zdravotná sestra využila blízkeho telefónneho automatu a na čísle 158 ohlásila prepadnutie za jej chrbtom. Obaja násilníci boli rýchlym zásahom dolapení.
K výsluchu a na spísanie zápisnice musela prísť ako svedok aj zdravotná sestra. Pýtali sa jej, kto to bol ten zdatný muž v bielych nohaviciach a v bielom tričku, ktorý ju sprevádzal a kvôli ktorému ju tí dvaja neprepadli. Ona však vypovedala, čo vedela, že s ňou žiadny človek nešiel. Museli vidieť anjela, ktorému vďačila za svoju ochranu.
Anjeli nemajú poslanie iba k našej ochrane, ale tiež aby spolu s nami oslavovali Boha. Deje sa to najmä pri liturgickej bohoslužbe.
V čl. 335 KKC uvádza: „Cirkev sa vo svojej liturgii pripája k anjelom, aby sa klaňala trojsvätému Bohu; vzýva ich o pomoc (napríklad v modlitbe „In paradisum deducant te angeli – Do raja večného nech ťa sprevádzajú anjeli…“ v liturgii za zosnulých alebo aj v „Hymne cherubínov v byzantskej liturgii ).
Je potrebné naučiť sa žiť s anjelmi strážnymi. Naša vlasť potrebuje, aby sa kresťanské rodiny naučili s nimi počítať a prijímať ich pokyny, pretože len tak zvládnu podávať vierohodné svedectvo o Bohu, ku ktorým sú povolaní.
Modlitba:
Láskavý Bože, vo svojej prozreteľnosti posielaš nám svätých anjelov za strážcov;
vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme vždy cítili ich mocnú ochranu a raz v ich spoločenstve prežívali večnú radosť.
Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
