%20(1).jpg)
Pán Ježiš vysvetlil svojej „sekretárke“ svätej Faustíne Kowalskej (1905–1938), ako môže preukazovať milosrdenstvo blížnemu:
„Po prvé skutkom,
po druhé slovom,
po tretie modlitbou.“
Hoci bol život v kláštore pre sestru Faustínu ako kuchárku, záhradníčku a vrátničku navonok jednotvárny a obyčajný, napriek tomu ho žila neobyčajne hlboko, vždy spojená s Bohom. V tomto spojení využívala každú situáciu všedného dňa, aby modlitbou pomáhala tým, ktorí najviac potrebujú jeho milosrdenstvo: zomierajúcim a zosnulým.
Ruženec Božieho milosrdenstva a jeho moc: Vďaka príslušnosti k Cirkvi pomocou sviatosti pomazania chorých má zomierajúci možnosť získať mimoriadnu pomoc milosti na prechod do večného života. Žiaľ, väčšina ľudí zomiera bez pomoci kňaza. Preto nám Pán Ježiš prostredníctvom svätej Faustíny zjavil ruženec Božieho milosrdenstva. Aj keď tento ruženec nikdy nemôže nahradiť sviatosť pomazania chorých a už vôbec nie viatikum, posledné sväté prijímanie, je predsa neoceniteľnou pomocou, s ktorou môžeme byť jedinečným spôsobom pri zomierajúcom v jeho poslednom boji.
Pán Ježiš prisľubuje: „Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu.“ (811)
„V hodine smrti dosiahne veľké milosrdenstvo. Hoci by bol hriešnik najzatvrdlivejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva.“ (687) Potom: „postavím sa medzi Otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý sudca, ale ako milosrdný Spasiteľ a hodina jej smrti bude šťastná.“ (1541) Toto prisľúbenie platí rovnako, keď sa druhí modlia za zomierajúcich: „Keď sa pri zomierajúcom budú modliť túto korunku, dušu zaplaví nepochopiteľné milosrdenstvo.“ (811)
Sestra Faustína často zažila moc tejto modlitby. Rozpráva: „Keď som raz v noci vošla do sály, videla som zomierajúcu ženu... Náhle som počula v duši hlas: ‚Pomodli sa korunku, ktorú som ťa naučil.‘ Bežala som po ruženec, kľakla som si pri zomierajúcej a začala som sa s celou vrúcnosťou ducha modliť túto korunku. Odrazu zomierajúca otvorila oči a pozrela sa na mňa. Nestihla som sa pomodliť celú korunku a ona už zomrela so zvláštnym pokojom. Vrúcne som prosila Pána, aby splnil prisľúbenie, ktoré mi dal za pomodlenie sa tejto korunky. Pán mi dal poznať, že táto duša dosiahla milosť, ktorú mi prisľúbil. Táto duša bola prvá, ktorá dosiahla Pánovo prisľúbenie. Cítila som, ako moc milosrdenstva napĺňa túto dušu.“ (810)
To si však navonok nie vždy môžu všimnúť okolostojaci. Faustína spoznala: „Božie milosrdenstvo neraz zasahuje hriešnika v poslednej chvíli zvláštnym a tajomným spôsobom. Podľa vonkajších znakov sa nám zdá, akoby bolo všetko stratené, ale nie je to tak. Duša osvietená lúčom poslednej mocnej Božej milosti sa v poslednej chvíli obracia k Bohu s takou silou lásky, že v jednom okamihu dostáva od Boha odpustenie vín aj trestov ...
„Hoci už duša zomiera, milosrdný Boh dáva duši jasný vnútorný okamih, a ak duša chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu.“ (1698)
Raz, keď sestra Faustína vošla na chvíľu do kaplnky, Pán jej povedal: „Dcéra moja, pomôž mi spasiť istého zomierajúceho hriešnika, pomodli sa za neho korunku, ktorú som ťa naučil.“ Svätá Faustína urobila, o čo ju Ježiš poprosil.
„Keď som sa začala modliť korunku, uzrela som toho zomierajúceho v strašných mukách a bojoch. Bránil ho anjel strážca, ale proti veľkej úbohosti tejto duše bol akoby bezmocný. Veľké množstvo satanov čakalo na túto dušu, ale keď som sa modlila korunku, uzrela som Ježiša v takej podobe, ako je namaľovaný na obraze. Lúče, ktoré vyšli z Ježišovho Srdca, obklopili chorého a temné mocnosti vydesené utiekli. Chorý posledný raz pokojne vydýchol.“ (1565)
„Ó, ako veľmi potrebujú zomierajúce duše modlitbu! Ó, Ježišu, vnukni dušiam, aby sa často modlili za zomierajúcich.“ (1015)
Modlitba, skutok milosrdenstva: I keď je očistec miestom očisťovania a utrpenia, duša ho prežíva ako dar Božieho milosrdenstva. Keď tam sestru Faustínu vzal jej anjel strážca prvýkrát, napísala: „V okamihu som sa ocitla na hmlistom mieste, ktoré bolo plné ohňa a v ňom veľké množstvo trpiacich duší. Tieto duše sa modlia veľmi vrúcne, ale pomôcť si už nemôžu, len my im môžeme pomôcť. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotýkali. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, čo je ich najväčším utrpením. Jednoznačne mi odpovedali, že ich najväčším utrpením je túžba po Bohu. Videla som Pannu Máriu, ktorá ich navštevuje. Duše nazývajú Máriu ,Hviezda morská‘. Ona im prináša úľavu.“ (20)
Čoskoro nato sama sestra Faustína, ako posol Božieho milosrdenstva, mohla okúsiť túto bolestnú túžbu, keď sa modlila za jednu zosnulú sestru: „Počas svätej omše som chvíľu prežívala jej utrpenie. Pocítila som v duši takú veľkú túžbu po Bohu, až sa mi zdalo, že umriem od túžby spojiť sa s ním. Trvalo to len krátku chvíľu, ale pochopila som, aká je túžba duší v očistci.“ (1186)
Hoci si duša počas očisťovania sama pomôcť nemôže, o to vďačnejšie však prijíma veľké dobrodenie prostredníctvom modlitieb a skutkov lásky k blížnemu, ktoré za ňu obetujeme tu na zemi. Preto si Pán Ježiš praje na ôsmy deň Novény k Božiemu milosrdenstvu nielen od svätej sestry Faustíny, ale aj od nás všetkých: „Dnes mi priveď duše, ktoré sú vo väzení očistca, a ponor ich do priepasti môjho milosrdenstva, aby potoky mojej krvi ochladili ich páľavu. Všetky tieto duše veľmi milujem... Je v tvojej moci priniesť im úľavu. Vezmi z pokladnice mojej Cirkvi všetky odpustky a obetuj ich za ne. Ó, keby si poznala ich utrpenie, neprestajne by si obetovala za ne duchovnú almužnu a splácala ich dlhy mojej spravodlivosti.“ (1226)
Na povzbudenie a útechu videla sestra Faustína v jednej vízii, aký účinok majú jej modlitby a obety. Keďže to, čo prežívala, nebolo len pre ňu, ale má pomôcť aj nám, zaznamenala si:
„Počas svätej omše som videla, ako sa tri biele holúbky vzniesli od oltára do neba. Pochopila som, že nielen tieto tri dušičky, ktoré som videla a za ktoré som sa modlila, prešli do neba, ale aj veľa iných.“ (748)
Pán nie vždy vypočuje naše modlitby tak, ako by sme si to priali: „Raz som sa modlila za istú dušu. Pochopila som, že nie vždy prijíma Boh naše modlitby na úmysel tých duší, za ktoré sa modlíme. Určuje ich pre iné duše... Naša modlitba sa však nestráca.“ (621)
Duše, ktorým sme pomohli dostať sa z očistca do neba, sa v každom prípade prejavia ako veľmi vďačné. Istý večer prišla k sestre Faustíne zosnulá spolusestra: „Prvý raz som ju videla veľmi trpieť a neskôr postupne v menšom utrpení. V ten večer som ju videla žiariť šťastím. Povedala mi, že už je v nebi... Potom sa priblížila ku mne a srdečne ma objala.“ (594)
Citáty sú prevzaté z Denníčka svätej Faustíny Márie Kowalskej
