Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Odporúčame

[Archív][twocolumns]

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Svätá Lucia

Je jednou zo svätíc zaradených do 1. eucharistickej modlitby svätej omše. Do kánonu ju zaradil okolo konca 6. storočia pápež Gregor Veľký. /sviatok 13. decembra/

Je patrónkou: Syrakúz a Benátok; nevidiacich a postihnutých ochorením očí, sklárov, sklenárov, krajčírok; niekde sa uvádza aj patronát k viac ako 15 povolaním, ale vyvstáva otázka odôvodnenia; je považovaná aj za patrónku svetlušiek v skautských oddieloch; je vzývaná chudobnými a môže byť patrónkou aj tým, ktorí šíria svetlo pravdy
Atribúty: kotol, krk s bodnou ranou, lampa, meč alebo dýka, miska a na nej oči, palmová ratolesť, volský záprah

Pochádzala zo Syrakúz. Rodičia ju proti jej vôli zasľúbili bohatému mladému pohanovi. Matka, až po svojom uzdravení na príhovor sv. Agáty, sa zmierila s prianím Lucie, ktorá chcela žiť v celibátnom zasvätení Kristovi. Snúbenec ale nesúhlasil. Za Diokleciánovho prenasledovania ju udal ako kresťanku. Bola odsúdená k násilnej prostitúcii a pretože bola od nej uchránená zázračnou silou, bola údajne oslepená a jej hrdlo bolo prebodnuté.
Úcta k nej bola rozšírená v celej Cirkvi už na konci 6. storočia, so zaradením mena do omšového rímskeho kánonu. Pri prieskume katakomb v Syrakúzach bol objavený jej hrob.

Životopisy sa opierajú o tradované podanie, o najstaršie dokumenty o jej uctievaní a archeologické nálezy v katakombách sv. Lucie a sv. Jana v Syrakúzach, aj o životopisné záznamy, ktoré ale pochádzajú až zo 6. storočia. Vedľa toho mnoho jej životopisov nesie dnes stopy väčšieho počtu trochu viac či menej rozdielnych legiend. 

Narodila sa v Syrakúzach na Sicílii pravdepodobne pred rokom 290 do lepšie situovanej rodiny. Snáď už v detskom veku, ako kresťanské dievča, z lásky ku Kristovi urobila sľub zachovania panenskej čistoty, ktorému za všetkých okolností zostala verná.

Jej matka Eutychia buď nevedela o sľube, alebo ho nebrala vážne. Chcela ju vydať za nápadníka z rovnako vznešenej rodiny a problém, ktorý nechcela vidieť, bol na svete. Lucia všetko vkladala do modlitby, ale obrátenie matky v tom smere neprichádzalo. Lucia si najskôr robila nádej na pomoc uctievanej mučenice Agáty. A chorú matku, trpiacu krvotokom, presvedčila k vykonaniu púti k hrobu tejto svätice, od ktorej očakávala pomoc. Ich spoločná púť aj pomoc zo strany sv. Agáty sa podľa tradície uskutočnili. Legendy informujú o videní, alebo sne Lucie, v ktorom jej Agáta dala vedieť, že dôjde ako k matkinému uzdraveniu, tak aj k jej vlastnému mučeníctvu.

Po náhlom uzdravení matky zostal len problém s nežiaducim snúbencom. Ten sa pochopiteľne zaujímal, prečo je odmietnutý a legendy tu hovoria skreslene. Pravdivý dôvod odmietnutia nakoniec mal za následok postavenie Lucie pred sudcu, snáď preto, že pravdu onen snúbenec neuniesol. Sudca mal za úlohu jej vernosť Bohu zlomiť a podľa okolností ju potrestať.

Legendy uvádzajú témy otázok sudcu Paschásia a odpovede Lucie najprv vedú vo veci vena, ktoré Lucia údajne stihla rozdať chudobným. Tiež vraj presvedčila matku k podobnému kroku, hoci tá si majetok chcela ponechať až do svojej smrti. Za rozhodujúci vetu sa uvádza: „Kto dáva Bohu len to, čo zomierajúc nemôže si vziať sebou na večnosť, ten z toho nemá žiadne zásluhy, ale ak chceš vykonať obetu Bohu príjemnú, daj (jeho chudobným) to, čo môžeš teraz užívať.“ Je to téma katechetickej poučky, podobne ako Luciino jednoznačné stanovisko k otázke poslušnosti cisárskych nariadení. Tu Lucia prehlasuje, že v prvom rade je poslušná Božím prikázaní. A sudcovi pripomína, že on sa bojí panovníkov smrteľných, zatiaľ čo ona sa bojí (urážky) večného Boha.

V závere Luciinej obhajoby je jej čiastočne kladené do úst opakovanie slov apoštola Pavla o čistote duše, tela, v ktorom prebýva Duch Svätý a je preto chrámom Božím. (Porov. 1 Kor 6,19). To všetko je pripomínané na vytvorenie obrazu Luciinho postoja, ktorý viedol k jej mučeniu. Túto rozhodnosť vystihujú slová, ktorými odpovedala svojmu katovi: „Ničím ma neprinútiš, aby som súhlasila s hriechom nečistoty. Som pripravená na akékoľvek utrpenie.“ 

Lucia bola odsúdená k násilnému zbaveniu panenskej nevinnosti od návštevníkov verejného domu. K jej znásilneniu však nedošlo, pretože zlyhali všetky pokusy Luciu tam dopraviť. Nepomohli ani voly, ktorí sa potom dostali medzi atribúty. Následne sú legendami uvádzané rôzne muky, ktoré musela preto podstúpiť. Hodnovernosť tých údajov je sporná, isté je, že podstúpila mučenícku smrť a má sa za vierohodnú bodná rana mečom alebo dýkou, podľa tradície vedená do krku.

Výrazným atribútom sv. Lucie sú jej oči na mise a len preto je im tu venovaná pozornosť. Vplyv na zaradenie tohto osobného atribútu majú snáď neskoršie legendy. Sú však nejednotné. Píše sa v nich, že si ich vylúpla sama Lucia a poslala snúbencovi. Už tu sa líši dôvody nevierohodného činu: aby sa jej zriekol, na čo jej potom boli oči Matkou Božou navrátené; inde je vlastné vylúpnutie očí radené tesne pred Luciinu smrť a ich darovanie snúbencovi preto, že ich na nej obdivoval, s poďakovaním za dopomohnutie do neba. Na rozdiel od tvrdení iných, o Lucii sa píše, že nakoniec bola oslepená a prebodnutá.

Jej meno je odvodzované od latinského slova lux - Lucis, znamenajúce svetlo a je prekladané ako Svetlana. Od neho pochádza aj pomenovanie najmladších členiek skautingu - svetlušiek, ktoré v nej vidia patrónku a chcú sa snažiť byť svetlom a vzorom pre druhých ako ona.
Ostatky Lucie boli asi r. 1039 prenesené najskôr do Konštantínopolu (pre obavy z moslimských útokov), a odtiaľ r. 1204 do Benátok, kde sa nachádzajú v chráme sv. Jeremiáša a Lucie. Časti z nich boli odovzdané do Syrakúz. Relikviár s jej očami je uchovávaný v Neapole.

vložil: Masima

Žiadne komentáre:

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]