Tajomstvo obrazu Panny Márie Guadalupskej

Pôvod a existencia obrazu Panny Márie Guadalupskej je veľkým tajomstvom. Výsledky mnohoročného vedeckého výskumu sú pre nezaujatého človeka, ktorý je otvorený na pravdu, jasné – obraz je dielom samého Boha.

Obraz Panny Márie z Guadalupe je na indiánskom plášti (tilma), ktorý je utkaný z vláken kaktusu agáve. Tilma mala mnohoraké použitie: používali ju ako plášť, v noci ako deku alebo visiacu postieľku pre deti. Plátno z agávových vláken využívali aj na výrobu vriec a tašiek.Tento druh plátna sa zvyčajne do dvadsiatich rokoch po utkaní celkom rozpadne. Na takejto látke, ktorá vyzerá ako vrecovina, nie je možné namaľovať nijaký obraz. Zato v prípade tejto podobizne vlákna tkaniny prispievajú k hĺbke portrétu. Jeho farby sa lomia podobne ako na vtáčom perí alebo na krídlach hmyzu. Po takmer piatich storočiach od vzniku obrazu niet na ňom ani najmenšej stopy po vyblednutí či popraskaní, hoci tkanina by sa za normálnych okolností bola už dávno celkom rozpadla. Tieto fakty svedčia o tom, že máme do činenia s evidentným zázrakom.

Na vysvetlenie všetkých pochybností sa v roku 1976 uskutočnil vedecký výskum, ktorým sa identifikoval druh vláken, z ktorých je utkané plátno s obrazom Panny Márie Guadalupskej. Dokázalo sa, že vlákna pochádzajú z kaktusa Agave popotule zacc. Plátno utkané z týchto vláken po dvadsiatich rokoch celkom spráchnivie a rozpadne sa. Je to jedinečný zázrak: Panna Mária zanechala svoju podobizeň na najnetrvalejšej zo všetkých látok, ktorá sa okrem iného používala aj na výrobu vriec na zemiaky. Plátno však napriek tomu pretrvalo toľko storočí a pretrváva aj napriek všetkým prírodným zákonitostiam a nepodlieha rozpadu.

Nezabúdajme, že obraz Panny Márie Guadalupskej bol od chvíle svojho vzniku v roku 1531 po celý čas vystavený ničivému vplyvu poveternostných podmienok, vlhkému vzduchu s čiastočkami soli, ktorý je v súčasnosti na dôvažok znečistený dymom zo státisícov komínov a áut Mexico City, tejto vyše dvadsaťmiliónovej metropole. V priebehu 479 rokov ustavičného kultu sa pred obrazom spálilo nespočetné množstvo sviec, ktoré pri spaľovaní vylučujú čiastočky čiernej sadze a ultrafialové lúče, ktoré normálne spôsobujú blednutie farieb. Napriek pôsobeniu toľkých škodlivých činiteľov má podobizeň Panny Márie stále živé, intenzívne a svieže farby, akoby bola práve teraz namaľovaná. Ba čo viac, z neznámych príčin na obraz nepriľnú nijaké čiastočky prachu ani hmyz. Nositeľ Nobelovej ceny za chémiu prof. Richard Kuhn v roku 1936 zistil, že na podobizni sa nenachádzajú ani organické ani minerálne farby, pričom farbivá, ktoré sú na obraze použité, veda vôbec nepozná. 

Ako teda vznikol obraz Panny Márie? Mikroskopický výskum, ktorým obraz viac ráz prešiel, potvrdil, že na ňom niet nijakých stôp po štetci, takže máme dočinenia s faktom, ktorý veda nedokáže nijako vysvetliť.

V roku 1963 odborníci známej firmy Kodak podrobne skúmali podobizeň Panny Márie a vyhlásili, že ho nenamaľovala ľudská ruka, ale že má všetky vlastnosti fotografie. Vedecké posudky potvrdili, že na obraze nie sú nijaké farby, niet na ňom nijakých stôp po základnom nátere, náčrtoch ani laku, z čoho vyplýva logický uzáver, že ho nevyhotovila ľudská ruka.

Dvaja známi americkí vedci S. Callahan a J. B. Smith z univerzity na Floride skúmali v roku 1979 obraz Panny Márie Guadalupskej, pričom zhotovili infračervené fotografie, ktoré sú štandardným vedeckým nástrojom pri skúmaní všetkých vzácnych obrazov. Táto fotografická technika sa využíva na začiatku reštaurovania obrazov, pretože na infračervených fotografiách vidno skice obrazu. Pomocou nej je možné určiť aj podklad obrazu, metódy kompozície, všetky zmeny, ako aj odhaliť všetko to, čo bolo domaľované neskôr.

Spomenutí vedci zistili, že ružový pigment na obraze neodrazil infračervené žiarenie, čo je celkom nevysvetliteľná skutočnosť, nakoľko ružová farba neprepúšťa infračervené žiarenie. Okrem toho zistili, že farebnosť obrazu Panny Márie je natoľko výnimočná, že sa nedá dosiahnuť nijakými maliarskymi technikami. Má také vlastnosti, aké sa vyskytujú len v prírode u vtákov alebo hmyzu. Výskum pomocou infračerveného žiarenia taktiež potvrdil, že pod podobizňou nie sú nijaké stopy po náčrtoch či základnom nátere, čo je nevyhnutné pri maľovaní na plátno. Obraz taktiež nie je nalakovaný.

Neexistujú maliarske techniky, ktoré by umožnili dosiahnuť takýto výsledok. Nie je možné rozumovo vysvetliť ustavičnú živosť a jasnosť farieb na obraze, ktorá sa nezmenila napriek tomu, že uplynulo už takmer päť storočí od jeho vzniku v roku 1531.

Treba pripomenúť tiež dva obdivuhodné fakty. V roku 1791 jeden z pracovníkov baziliky nechtiac vylial na obraz kyselinu dusičnú, ktorá rýchlo rozkladá celulózu. Avšak plátno to vôbec nepoškodilo a na obraze niet nijakej stopy po tejto nehode. Možno to vysvetliť jedine tak, že obraz je pod mimoriadnou Božou ochranou.

Počas krvavého prenasledovania Katolíckej cirkvi slobodomurármi v roku 1921 ateisti položili pred obraz Panny Márie výbušninu, aby ho úplne zničili. Silný výbuch zničil oltár, vitráže v oknách, zohol kovový kríž, ktorý stál nad oltárom, ale zázračného obrazu sa vôbec nedotkol. Bolo mnoho pokusov o zničenie zázračného obrazu, ale nijaký sa nevydaril. Obraz sa zázračne zachránil pred iracionálnou agresiou ľudí, ktorých zotročovalo zlo.

Najslávnejší mexický maliar Miguel Cabrera, ktorý v roku 1753 založil v Mexiku prvú maliarsku akadémiu, dostal ponuku namaľovať kópiu obrazu Panny Márie z Guadalupe pre pápeža Benedikta XIV. Umožnili mu priamy, neobmedzený prístup k obrazu, aby sa dobre oboznámil s druhom plátna, farebnosťou a maliarskou technikou.

Cabrera spolu s ďalšími siedmimi maliarmi usúdil, že nie je možné vytvoriť kópiu tejto zázračnej podobizne, ale len namaľovať jej portrét. Keď ho Cabrera namaľoval, zapísal svoje úvahy. Vyjadril sa, že pri skúmaní obrazu Panny Márie odhalil mnohé zázraky. Prvým je trvanlivosť obrazu. Plátno, na ktorom sa obraz nachádza, sa skladá z dvoch rovnakých častí, ktoré sú zošité tenkou bavlnenou niťou, ktorá musí udržať ich tiaž, pričom v takomto slanom a vlhkom prostredí by sa niť mala už dávno rozpadnúť, čo sa však nestalo. Je to udivujúca skutočnosť.

Cabrera ďalej zistil, že na obraze nie je základný náter, čiže chýba prvá etapa maliarskej práce. Samotná podobizeň je neopakovateľným veľdielom, ktoré ocení každý znalec maliarstva. Tvrdí, že v prípade tohto obrazu sa jedná o "doposiaľ neznámy druh maliarstva, ktoré môže pochádzať len z nebeského štetca, pretože obraz v sebe spája nielen to, čo je v maliarstve najlepšie, ale aj štyri rozličné maliarske techniky: olejomaľbu, maľbu akvarelovými farbami a dva druhy maľby temperou. Každá z nich si vyžaduje iný základ, pričom na obraze nie je nijaký... Toto dielo presahuje všetko, čo kedykoľvek vytvoril najväčší zo všetkých umelcov".

Mimoriadne dôležitú úlohu pri výskume obrazu Panny Márie Guadalupskej zohrala fotografia. Prvé vysokokvalitné fotografie tohto obrazu vyhotovil v roku 1928 Manuel Ramos. Keď v roku 1929 istý očný lekár prehliadal pomocou lupy zväčšené zreničky, zrazu udivene vykríkol a vypustil lupu z ruky. V očiach Panny Márie uvidel odraz niekoľkých postáv. Pochopil, že sú to "živé zreničky", ktoré nikto z ľudí nedokáže namaľovať.

Tento objav potvrdil v roku 1951 fotograf a kreslič José Carlos Salinas Chávez. Až potom arcibiskup Mexika Luis María Martínez zvolal osobitnú vedeckú komisiu, ktorá mala tento úkaz preskúmať. Po štvorročnom výskume komisia vydala v roku 1955 dokument, v ktorom tvrdí, že oči Panny Márie sú ako živé a že ich nemohol namaľovať nijaký človek. V očných zreničkách Panny Márie je viditeľná postava muža, ktorým je najpravdepodobnejšie Indián Juan Diego, nakoľko jeho tvár na portrétoch vyhotovených v čase zjavení sa veľmi podobá na tvár, ktorá sa odráža v pravom oku Panny Márie.

Ďalší výskum očí Panny Márie, ktorý vykonali v roku 1956 oční lekári Dr. J. Toroello-Bueno a Dr. Torijo Lavoignet, viedol k objavu, že ľudské postavy sú viditeľné na rohovke obidvoch očí Panny Márie. Výskum vykonali pomocou oftalmoskopu. 

Pri ohlásení výsledkov výskumu Dr. Lavoignet vyhlásil: "Na rohovke obidvoch očí vidno ľudskú postavu. Umiestnenie aj deformovanie optického obrazu je totožné s obrazom, aký sa tvorí v ľudskom oku. Ak nasmerujeme svetlo oftalmoskopu na očnú zreničku na obraze Panny Márie, vidíme rovnaký efekt ako v normálnom oku: zrenička vyžaruje rozptýlené svetlo, pričom vytvára dojem rytiny. Toto sa nedosiahne na plochom, nepriehľadnom povrchu, aký sa nachádza na obyčajnom obraze. Preskúmal som oči na obraze aj na fotografiách, ale nespozoroval som podobný efekt. Oči na obraze Panny Márie vytvárajú dojem živých očí."

Výsledky tohto výskumu potvrdili aj iní vedci - lekári, ktorí v 60. a 70. rokoch 20. storočia vydali podobné posudky. Profesor Bruno Bonnet-Eymard vyhlásil: "Všetko nasvedčuje tomu, že vo chvíli, keď vznikal obraz, človek, ktorý bol tvárou obrátený k Panne Márii a ktorý sa odráža na povrchu rohovky jej oka, bol akoby odfotografovaný."

Vďaka ďalšiemu vedeckému výskumu sa v očiach Panny Márie odhalili obrazy, ktoré zanechali svoj odraz v jednotlivých vrstvách oka (dvakrát priamo a raz obrátené o 180°). Je to tzv. Purkyně-Samsonov efekt, ktorý sa vytvára len v živom oku.

Americký optik Dr. Charles Wahlig spolu s odborníkmi z iných oblastí skúmal obraz pri 25-násobnom zväčšení a objavil dve nové tváre, ktoré sa odrážajú v očiach Panny Márie. Podarilo sa identifikovať jednu z nich; veľmi sa podobala na tvár Juana Gonzáleza (prekladateľa biskupa Zumarraga), ktorého obraz pochádzajúci z roku 1533 sa našiel dva roky predtým.

V roku 1979 sa po prvý raz pri výskume obrazu použila najnovšia digitálna technika. Použili zariadenia, aké využíva NASA na vyhotovenie satelitných fotografií. Umožnilo to vytvoriť 2500-násobné zväčšenie. Na obraze sa nenašli nijaké stopy po farbe, pričom farby sú veľmi živé, svieže a žiarivé. Pre vedu je to nevysvetliteľná záhada. 

Dôkladná analýza 2500-násobne zväčšených mikroskopických častí dúhovky a zreničky Panny Márie umožnila rozlíšiť v zreničkách Panny Márie scénu stretnutia Juana Diega s biskupom, a to vo chvíli, keď sa na Indiánovej tilme vytvorila podobizeň Panny Márie. Vidno skupinu ľudí - biskupa Zumarraga a jeho prekladateľa Gonzáleza, Juana Diega s otvoreným plášťom, sediaceho Indiána, skupinu Indiánov s dieťaťom, ženu a bradatého Španiela, dievčinu s tmavou pokožkou atď. Treba upozorniť na fakt, že v závete biskupa Zumarraga, ktorý sa nedávno našiel v sevillskom archíve, je zmienka o čiernej otrokyni Márii, ktorej biskup udelil slobodu. V očiach Panny Márie sa vytvoril obraz 13 ľudí. Bola to chvíľa, o ktorej sa dočítame v Nican Mopohua - prvom historickom opise tejto udalosti: "A rozprestrel svoj biely plášť, do ktorého boli zavinuté kvety... Keď biskup a ostatní zhromaždení uvideli tento zázrak, v údive si pokľakli. Potom vstali, aby si plášť pozreli."

Treba tu zacitovať odpoveď Josého Astu Tonsmanna na pochybnosti nemeckého novinára Paula Baddeho: "Keby existovala len jedna z tých ,fotografií', uznal by som, že máte pravdu. Tu však máme dve takéto momentky v oboch očiach. Na dôvažok ,fotografie' nie sú rovnaké, ale ich refrakcie a proporcie sa presne zhodujú - rovnako, ako je to teraz vo vašich očiach, v ktorých sa nachádzajú dve rôzne, ale presne si zodpovedajúce zobrazenia rovnakej scény. Takisto aj v očiach Panny Márie sú zachytené dve ,fotografie', vyhotovené z dvoch rôznych uhlov, ktoré presne zodpovedajú vektoru, o aký sa posúva obraz, ktorý vidí ten istý pár očí. V tom spočíva dôkazová sila týchto obrazov. Jeden by mohol byť len náhodou či výsledkom zámernej interpretácie. Avšak podľa všetkých rozumových zákonitostí to nie je možné v prípade dvoch obrazov. Zhody a deformácie, ktoré vtedy vznikajú ako dôsledok zakrivenia rohovky oka, sú príliš komplikované... Nijaký človek by to nedokázal nakresliť. A kto by to robil? A prečo?"

Odkedy v roku 1521 Španieli dobyli Mexiko až do zjavení na vrchu Tepeyac, čiže v priebehu desiatich rokov, sa španielskym misionárom podarilo obrátiť len malý počet Indiánov. Zato po zjavení Panny Márie v roku 1531 sa uskutočnilo najviac obrátení v celých dejinách ľudstva. Indiáni, ktorí boli poväčšine nepriateľsky nastavení voči kresťanskému náboženstvu, kultúre aj prítomnosti španielskych dobyvateľov, vďaka zjaveniu Panny Márie a zázračnému obrazu z Guadalupe prijali v priebehu siedmich rokov, a to v počte 9 miliónov, krst a stali sa horlivými katolíkmi. 

Historické dokumenty hovoria, že misionári od rána do večera krstili Indiánov, ktorí čakali v rade a sobášili ich.Takto napríklad františkán P. Torbido zapísal, že spolu s iným kňazom pokrstil v priebehu piatich dní 14. 200 duší. 

A to isté sa dialo vo všetkých misijných strediskách. Každý deň tisíce Indiánov čakalo na prijatie krstu a iných sviatostí. 

Zjavenie Matky, jej posolstvo obsiahnuté v zázračnej podobizni natoľko oslovilo všetkých Indiánov, že spontánne prijímali kresťanskú vieru, evanjelium a sviatosť krstu, ktorou sa stávali členmi spoločenstva Katolíckej cirkvi. Udial sa veľký zázrak, pretože zmizla nenávisť a vzájomné nepriateľstvo medzi Indiánmi a Španielmi. 

Ba čo viac, tieto dva národy, ktoré sa líšili kultúrne, rasovo aj nábožensky, sa spojili do jedného veľkého mexického národa. Celkom zanikol rasizmus a nacionalizmus. 

Všetci sa stali deťmi Panny Márie, Matky pravého Boha Ježiša Krista, ktorý sa pre našu spásu stal skutočným človekom. Christianizácia Indiánov, ale aj premena španielskych dobyvateľov a ich posilnenie vo viere prebehli veľmi hlboko a bleskurýchlo. Bezpochyby to bol jeden z najväčších zázrakov a jedna z najdôležitejších udalostí v dejinách ľudstva.

Rozhodujúcu úlohu pri obrátení Indiánov zohrali zjavenia Panny Márie a zázračný obraz, ktorý Panna Mária zanechala na tilme Indiána Juana Diega. Obraz Panny Márie z Guadalupe s celou svojou bohatou symbolikou je prekladom hlavného posolstva Svätého písma do jazyka Aztékov.

Nesmieme zabúdať, že Aztékovia vykonávali zvlášť barbarské náboženské obrady, uctievali si vyše 200 hlavných bohov a 1. 600 menších bôžikov. Najdôležitejším z nich bol boh Slnko, ktorého svetlo na zázračnej podobizni z Guadalupe zaclonila Panna Mária. Dôležitý bol aj boh Mesiac, ktorý sa na obraze nachádza pod nohami Panny Márie. Aztékovia dokázali v priebehu týždňa obetovať svojim bohom vyše 20. 000 ľudí. Preto neprestajne viedli vojny, aby získavali zajatcov a mohli ich obetovať bohom, pričom im z hrude vytrhávali bijúce srdcia. Tieto krvavé obety prinášali hlavne bohu Slnku, aby mal silu vstať a svietiť nasledujúce ráno.

 Na podobizni z Guadalupe Panna Mária zacláňa slnko. Znamená to, že slnko nie je boh a nesmú sa mu prinášať ľudské obety. Kvety na jej šatách znamenajú, že svet je stvorený ako rúcho pre Pannu Máriu. A plášť s hviezdami symbolizuje, že jej závojom je celý vesmír. Panna Mária nie je bohyňa, pretože má ruky zopäté k modlitbe, ale je Matkou Božieho Syna, ktorého nosí vo svojom lone.

Podobizeň Panny Márie je ako živá monštrancia, ktorá nám svojím postojom a pohľadom ukazuje Božieho Syna, ktorého nosí vo svojom lone. V strede obrazu sa nachádza štvorlístkový kvet jazmínu, ktorý bol pre Indiánov symbolom slnka. Bolo to pre nich čitateľné znamenie: svätá Panna nosí vo svojom lone pravého Boha, ktorý sa stal skutočným človekom, aby nás oslobodil z otroctva diabla, hriechu a smrti. V strede kvetu jazmínu, ak sa pozeráme cez lupu, vidno tvár Nemluvňaťa. Hviezdy na Máriinom plášti zodpovedajú postaveniu hviezd nad Mexikom z 12. decembra 1531, pričom sú zachytené v smere z vesmíru k Zemi. Takto sa na obraze zaznamenal dátum zjavenia Panny Márie.

Panna Mária sa nazvala v jazyku nahuatl Coatlaxopeuh, čo znamená Premožiteľka hada, čiže satana, ktorý je najväčším nepriateľom človeka. Diabol, čiže satan, je padlý anjel, ktorý sa skrze hriech totálnej pýchy stal "akoby kozmickým ,luhárom' a ,otcom lži' (Jn 8, 44): sám žije v radikálnom odmietaní Boha a zároveň sa svoju tragickú ,lož o Dobre', ktorým je Boh, snaží vnútiť ľuďom" (Ján Pavol II., 13. 8. 1986). 

Takže diabol a ostatní zlí duchovia celou svojou bytosťou nenávidia Boha a chcú svojou nenávisťou nakaziť aj ľudí, a takto ich zviesť na cestu vedúcu do pekla - do stavu totálneho egoizmu. Diabol využíva celú svoju veľkú inteligenciu na to, aby priviedol človeka na vrchol nenávisti, totálnej pýchy, zúfalstva a sklamania. Jedinou záchranou človeka pred hrozivou silou zlých mocností je úplné zasvätenie sa, skrze Máriu, Ježišovi Kristovi, ktorý svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním definitívne oslobodil všetkých ľudí z otroctva diabla, hriechu a smrti. 

Masima