Včera playboy, dnes Boží muž

Eduardo Verastegui, mladý latinskoamerický spevák, model, playboy a herec, bol na najlepšej ceste k úspechu. Vo svojej vlasti, v Mexiku, bol známy vďaka romantickým telenovelám, čo mu umožnilo vstúpiť do Hollywoodu, miesta vysnívanej kariéry.

Jeho fyzická príťažlivosť mu pomohla vytvoriť si image – jeho fotky boli na titulných stránkach časopisov a zapaľovali vášeň v tisícoch mladých žien na celom svete. Úlohy v hollywoodských seriáloch a filmoch, kde hral predovšetkým urastených milencov alebo zločincov, mu získali zástupy ďalších ctiteľov na celom svete. Mal všetko – peniaze, slávu, ženy, vlastný 20-členný tím hollywoodských spolupracovníkov, ktorý sa podieľal na vytváraní jeho úspechu. Cez deň pracoval a v noci viedol hýrivý život celebrity (zábavy, alkohol, sex). 

Dosiahol všetko, po čom túžil, ale nebol šťastný. Namiesto pocitu naplnenia ho ovládal pocit prázdnoty a namiesto radosti nepokoj.

Eduardovi rodičia, nábožní mexickí katolíci, vedeli, že ich synovi hrozí duchovné aj fyzické nebezpečenstvo. Matka sa obávala najhoršieho – jej milovaný syn, ktorý vedie takýto hýrivý život, sa môže dostať do väzenia, zomrieť pri ťažkej nehode, tragicky zahynúť, a predovšetkým môže stratiť večný život. Upozorňovala ho a prosila, aby žil ako kresťan, ale on na jej prosby nedbal. Matka sa však nevzdávala. Keďže jej slová nepriniesli úspech, mohli pomôcť už iba úpenlivé prosby k Panne Márii Guadalupskej. Matka sa za svojho syna modlila vo dne i v noci.

Dnešní muži sú vystavení väčším rizikám a ich vnímanie seba podlieha väčšiemu tlaku, než to bolo v minulosti, v dobe ich otcov a dedov. Mienkotvorné médiá šíria trend, ktorý mužom vnucuje isté formy správania. Dnešný muž nemá byť iba vyšportovaný a šarmantný fešák, ale aj zmyselný, tvrdý chlapík bez akýchkoľvek zábran. Jeho cieľom je zvádzať ženy, vybudovať si kariéru a získať peniaze – veď bôžikmi moderného sveta sú sláva, úspech a peniaze. A takého supermana, ktorý uskutočnil svoje sny, potom ostatní považujú za šťastlivca, ktorému sa život vydaril.

Eduardo nehovoril príliš dobre po anglicky, čo mu bránilo vystupovať v amerických filmoch. Preto si najal učiteľku angličtiny, s ktorou v rámci jazykovej konverzácie hovoril o rôznych témach. Lektorka bola kresťanka a kládla svojmu študentovi ťažké otázky. Ich náročnosť nevyplývala z gramatických a štylistických konštrukcií, ale z ich obsahu. 

„Kým je pre teba Boh?“ pýtala sa ho milo a zároveň rozhodne. „Aké je posolstvo tvojich filmových postáv?“ Tieto lekcie alebo skôr rozhovory trvali niekoľko mesiacov. 

Študent bol príliš hrdý a nechcel vstupovať do dlhších dialógov. Po čase však pochopil, že táto žena mu hovorí dôležité veci.

Jedného dňa mu lektorka povedala: „Veríš v Boha?“

„Áno,“ odvetil bez váhania.

„A miluješ ho?“ pokračovala.

„Áno.“

„Riadiš sa v živote podľa Desatora? Veríš, že tvoje telo je chrámom Ducha Svätého?“

„Áno.“

„Ak veríš v to, čo si povedal, prečo potom urážaš Boha? Prečo porušuješ prikázania, zneucťuješ chrám svojej duše a pľuješ Bohu do tváre?“

Potom mlčky odišla. 

Jej slová akoby prebodli hrdého študenta. Eduardo v jedinej chvíli pochopil úplnú nezmyselnosť svojho doterajšieho života. Padol na kolená a hoci bol presvedčený, že tvrdí chlapi neplačú, rozplakal sa. Uvedomil si, že talenty, ktoré mu Boh dal, používal iba na svoju slávu, ba čo viac – pohoršoval nimi iných. 

Pri ďalšom stretnutí mu lektorka povedala, že všetky jeho hriechy a hriechy celého sveta od stvorenia sveta až po súčasnosť sú ako kvapka vody v oceáne Božieho milosrdenstva. Ak ich oľutujeme a vyznáme Ježišovi Kristovi vo sviatosti zmierenia, zažijeme zázrak odpustenia a zakúsime radosť duchovného znovuzrodenia a zmŕtvychvstania.

Od tej chvíle bol Boh pre Eduarda nielen Spasiteľom, Priateľom, Otcom a Stvoriteľom, ale aj Manažérom a Šéfom. Herec Ježišovi sľúbil, že už nikdy nepoužije svoje talenty na to, aby ho urážal. Od tej chvíle nebolo jeho poslaním herectvo, ale kresťanstvo. Už nechcel byť predovšetkým hercom, ale kresťanom, ktorý pozná Ježiša, miluje ho a slúži mu. Vernosť Bohu považoval za väčší úspech než všetky ľudské úspechy. Herec si zároveň uvedomil, že ľudské sny a túžby môžu byť našimi najväčšími nepriateľmi, ak nie sú v súlade s Božou vôľou.

Po svojom obrátení začal Verastegui uvažovať o tom, kde je jeho miesto. Po tom, ako si prečítal istú inšpiratívnu kresťanskú knihu (bola to kniha manželov Scotta a Kimberly Hahnovcov Naša cesta do Katolíckej cirkvi), chcel opustiť Hollywood a lepšie slúžiť Bohu. 

Predal celý svoj majetok a chcel ísť na dva roky na misie do brazílskej Amazónie. Zároveň chcel nájsť aj svoju duchovnú púšť, na ktorej by mohol rásť. 

Istý kňaz, jeho priateľ, ho od tohto zámeru odhovoril slovami: „Hollywood je väčšia džungľa. Boh ťa na toto miesto nepostavil a neotvoril ti tu oči preto, aby si teraz odtiaľ utiekol,“ vysvetlil mu kňaz.

Keď sa Eduardovi producenti a manažéri dozvedeli, že ho už nezaujímajú projekty, ktorým sa doposiaľ venoval, mysleli si, že sa zbláznil. Herec, ktorého angličtina stále nebola dokonalá, nedokázal úplne vyjadriť to, čo sa odohralo v jeho vnútri. Hnusili sa mu úlohy zločincov a záporných hrdinov. Chcel hrať skutočných, hrdinských mužov, ktorí by mohli byť príkladom pre iných. Avšak nikto mu neponúkal úlohy, o aké prosil... Cítil sa opustený, pretože nikto z jeho doterajších priateľov a spolupracovníkov nezdieľal jeho hodnoty. Vedel, že ako herec nemá nijaký vplyv na úlohy, ktoré mu ponúkajú, a preto sa rozhodol pre producentskú prácu.

Jedného dňa na parkovisku pred kostolom, do ktorého chodil takmer každý deň, stretol Lia Severina, právnika z agentúry Century Fox, ktorý zdieľal jeho filmovú víziu. Spolu s mexickým producentom Alejandrom Monteverdem vytvorili svoj malý producentský tím, ktorý nazvali Metanoia (po grécky obrátenie). Nemali dokonca ani kanceláriu – pracovali v Eduardovej obývačke. 

Žiaľ, po štyroch rokoch práce ich firma zbankrotovala, pretože Eduardo už nemal peniaze na nájomné. Práve v tej chvíli dostal Eduardo lukratívnu filmovú ponuku, vďaka ktorej mohol dobre zarobiť. Vyžadovalo by si to však duchovný kompromis, ktorý Eduardo nechcel urobiť, a preto lákavú ponuku odmietol, hoci peniaze by sa mu veľmi zišli... 

O niekoľko dní nato stretol filmového producenta Seana Wolfingtona, ktorému predstavil svoju víziu filmu Bella. Film mal režiséra, hlavného herca aj hotový scenár, ale chýbali tri milióny (!) dolárov na realizáciu projektu. 

A stal sa zázrak: Sean, ktorému Eduardova skupina predstavila svoj nápad, sa rozhodol investovať do projektu svojich troch priateľov, ktorým sa v minulosti nepodarilo ešte nič vytvoriť. Skontaktoval sa s producentom filmu Umučenie Krista Stevom McEveetym, ktorý vyjadril svoje veľké obavy, pretože Eduardova skupina zatiaľ nič nevytvorila. Wolfington sa však nevzdal a počúval vnútorný hlas svojho srdca. Poprosil McEveetyho, aby neskúsenému tímu dal aspoň niekoľko praktických rád. Filmová práca prebiehala dobre. Keď si McEveety pozrel prvú, pracovnú verziu nového filmu, zmenil svoj názor. Film ho natoľko zaujal, že sa zapojil do jeho propagácie a distribúcie.

Film Bella zachytáva jeden deň zo života mladej ženy Niny, ktorú v deň, keď zistí, že je tehotná, vyhodia z práce. Nina uvažuje o interrupcii, ale vďaka pomoci Josého (José je brat jej šéfa a hrá ho Eduardo) sa rozhodne dieťa porodiť. Josému zas táto udalosť pomôže zmieriť sa so svojou bolestnou minulosťou – zapríčinil nehodu, pri ktorej zomrelo malé dievčatko. Film získal hlavnú cenu na filmovom festivale v Toronte.

Eduardo účinkoval aj v krátkometrážnom filme Cirkus motýľov, ktorého scenár je napísaný tak, aby v ňom mohol vystúpiť aj kazateľ Nick Vujicic, ktorý sa narodil bez rúk a bez nôh a ktorý oslovuje milióny ľudí po celom svete.

Eduardova skupina má v pláne ďalší film nazvaný Little Boy. Herec s producentom natočili aj dokumentárny film o Panne Márii Guadalupskej. Posledný veľkofilm, prístupný v kinách aj na DVD, v ktorom účinkuje Eduardo, sa nazýva Cristiada. Ide o dojímavý príbeh mexických mučeníkov z obdobia krutého prenasledovania Katolíckej cirkvi v 20. rokoch 20. storočia.

Záchrana nenarodených detí je pre hollywoodského herca osobitne naliehavou témou. Keď sa pripravoval na film Bella, vybral sa pred interrupčnú kliniku, kde stretol ženy, ktoré mali zámer vykonať tento čin.
Istý pár mexických emigrantov v ňom spoznal známeho herca a dal sa s ním do rozhovoru. Eduardo manželov presvedčil, aby svoje dieťa prijali, a o niekoľko mesiacov neskôr, keď držal v náručí malého Eduardita, povedal: „Je to krásny chlapček. Božia milosť mi ho dovolila zachrániť.“ V očiach bábätka videl radosť plynúcu z víťazstva nad smrťou.

Eduarda pozývajú do rôznych kútov sveta, aby vystúpil na podujatiach, ktoré organizuje hnutie Pro life. Prihovára sa politikom aj poslancom. 

Zúčastňuje sa na pochodoch za život. Stretáva sa s mladými. 

Často sa zúčastňuje na bdeniach pred interrupčnými klinikami a rozpráva sa so ženami žiadajúcimi o interrupciu. Ponúka im materiálnu pomoc, pomáha im pri hľadaní práce alebo ich posiela do inštitúcií (napr. adopčných), kde môžu nájsť potrebnú pomoc. 

V roku 2011 otvoril a sponzoroval v Los Angeles modernú gynekologickú pro life ambulanciu, nazvanú Guadalupe Center. Táto ambulancia sa nachádza na zvláštnom mieste, pretože v jej okolí sa v okruhu jedného kilometra nachádza až desať interrupčných kliník. Vďaka Eduardovej angažovanosti pri záchrane života nenarodených sa podarilo zachrániť životy tisícov detí.

„Som veľmi slabý človek a každý deň musím kľakať na kolená a modliť sa, pretože jediná vec, ktorú robím dokonale, je hriech. Všetko dobré, čo robím, vyplýva z Božej milosti,“ hovorí o sebe muž s ružencom v ruke, ktorého v dnešnom svete, ktorému chýbajú dobré vzory, môžeme považovať za autentického hrdinu.

Sväté písmo hovorí: „Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vráťte, vráťte sa zo svojich zlých ciest“ (Ez 33, 11). Eduardo Verastegui začul Božie volanie, zanechal zlú cestu a stal sa príkladom hodným nasledovania. Opravdivá mužnosť nespočíva v snahe dosiahnuť klamnú svetskú rozkoš, preniknutú smrtonosným jedom hriechu. Skutočný muž je schopný vnímať nebezpečenstvo, odvrátiť sa od hriechu a zvoliť si cestu svätosti, ktorá prináša požehnanie, ako je napísané: „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov“ (Rim 4, 7).

vložil: Masima