%20(1).jpg)
Akí šťastní sú ctitelia tejto predobrej Matky! Pomáha im nielen tu na svete, ale poskytuje im ochranu a útechu aj v očistci! A pretože potrebujú viac útechy, keď trpia väčšie muky a nemôžu si sami pomôcť, stará sa o ne táto Matka milosrdenstva oveľa viac a poskytuje im svoju pomoc.
Svätý Bernardín Sienský hovorí, že v tomto žalári, väzniacom duše zasnúbené Ježišovi Kristovi, má Mária určitú zvrchovanosť a právomoc, jednak aby mohla mierniť ich muky, jednak aby ich odtiaľ mohla vyslobodzovať. Čo sa týka zmierňovania múk, tento svätec používa slová Sirachovca: „Prenikla som do morských hlbín,“ (Sir 24,8) a vzťahuje ich na Máriu: Navštevovala som totiž svojich ctiteľov, svoje deti, a pomáhala som im v ich potrebách a mukách.
Mária často navštevuje a teší svojich ctiteľov, ponorených do týchto múk.„Z toho je zjavné,“ hovorí Novarino, „ako je dôležité slúžiť tejto dobrej Pani, lebo nezabudne na svojich služobníkov, keď trpia v týchto plameňoch. A hoci Mária pomáha všetkým dušiam v očistci, vymáha predsa len viac odpustenia a útechy svojím ctiteľom.“
Matka Božia zjavila svätej Brigite toto: „Som Matkou všetkých duší v očistci, a preto miernim každú hodinu svojimi prosbami všetky muky, ktoré si zaslúžili za hriechy pozemského života.“
Táto milosrdná Matka sa uvoľuje znovu a znovu zostupovať do tohto posvätného žalára, kde navštevuje a teší svoje zarmútené deti. V Knihe Sirachovcovej hovorí: „Aj hlbiny priepasti som prenikla“ (Sir 24,8). A svätý Bonaventúra k týmto slovám dodáva: „Prenikla som hlbiny tejto očistcovej priepasti, aby som tieto sväté duše potešila svojou prítomnosťou!“
„Ó, aká je Svätá Panna láskavá a dobrotivá,“ volá svätý Vincent Ferrerský, „k tým, ktorí trpia v očistci, pretože od nej sa im dostáva neustálej posily a osvieženia.“
Čo iné by potešilo duše v očistci v ich mukách než Mária, Matka milosrdenstva, a jej pomoc? Svätá Brigita raz začula, ako Ježiš povedal Matke: „Ty si moja Matka, si Matka milosrdenstva, si útecha tých, čo sú v očistci!“
A Svätá Panna sama povedala svätej Brigite, že ako úbohého chorého, ktorý leží zarmútený a opustený, poteší každé slovo účasti, tak sú potešené duše v očistci, už keď len začujú jej meno.
Samotné Máriino meno, meno nádeje a spásy, ktoré tieto Bohu zasvätené duše často vzývajú, je teda pre nich veľkou posilou. „Keď však táto dobrotivá Matka začuje, že je vzývaná,“ hovorí Novarino, „a keď pridá aj svoje modlitby u Boha, dostane sa týmto dušiam osvieženie v ich ohni nebeskou rosou.“
Mária však svojich ctiteľov v očistci nielen teší a posilňuje, ale tiež ich z tohto žalára svojím príhovorom vyslobodzuje.
V deň svojho Nanebovzatia vyprázdnila podľa Gersonových slov tento žalár celkom. Potvrdzuje to aj Novarino, ktorý uvádza dôležitých spisovateľov, ktorí tvrdia, že si Mária na Synovi vyprosila pred odchodom do nebies milosť, aby smela so sebou priviesť všetky duše, ktoré boli vtedy v očistci. „Od toho dňa,“ hovorí Gerson, „má blahoslavená Panna výsadu oslobodzovať svojich sluhov z očistcových múk.“
Tvrdí to aj svätý Bernardín Sienský, ktorý hovorí, že Panna Mária má moc prosiť za duše, najmä za svojich ctiteľov, obetovať za ne aj svoje zásluhy a vyslobodzovať ich odtiaľ. To isté hovorí aj Novarino, vyslovuje presvedčenie, že pre Máriine zásluhy sa muky duší nielen zľahčujú, ale tiež skracujú, pretože jej príhovorom sa urýchľuje čas ich očisty. Stačí, že Mária začne prosiť.
Svätý Peter Damiani rozpráva, že sa akejsi pani, menom Marozia, zjavila po smrti svojej priateľke a oznámila jej, že bola vyslobodená z očistca na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie s toľkými inými dušami, že ich počet prevýšil počet rímskeho obyvateľstva.
Dionýz Kartuzián tvrdí, že sa to isté opakuje na Narodenie a Zmŕtvychvstanie Pána. Mária v tieto dni zostupuje v sprievode anjelských zborov do očistca a vyslobodzuje veľa duší z jeho múk. Novarino sa prikláňa k názoru, že sa to stáva pri každej väčšej mariánskej slávnosti.
Je známe zasľúbenie Panny Márie, urobené pápežovi Jánovi XXII. Jedného dňa sa mu zjavila a prikázala mu oznámiť všetkým, ktorí nosia škapuliar z Karmelskej hory, že ich vyslobodí z očistca v sobotu po ich smrti.
Pápež to vyhlásil podľa P. Crasseta bulou, ktorú potvrdili Alexander V., Klement VII., Pius V., Gregor XIII. a Pavol V., ktorý hovorí v bule z roku 1612: „Kresťanský ľud smie zbožne veriť, že blahoslavená Panna bude pomáhať po smrti ustavičným príhovorom, svojimi zásluhami a zvláštnou ochranou dušiam členov bratstva Panny Márie z hory Karmel, zvlášť v sobotný deň, zasvätený cirkvou blahoslavenej Panne. Podmienkou je, že skonajú v milosti Božej, že za života nosili škapuliar, zachovávali čistotu svojho stavu a modlili sa mariánske hodinky, alebo - keď im to nebolo možné - že zachovávali cirkevné pôsty a zdržiavali sa mäsitých pokrmov v stredu a v sobotu (okrem sviatku Božieho narodenia).“
V slávnych hodinkách sviatku Panny Márie z hory Karmel čítame, že blahoslavená Panna podľa zbožnej viery teší v očistci s materskou láskou členov bratstva z vrchu Karmel a že ich svojím príhovorom čoskoro uvádza do nebeskej vlasti.
Prečo by sme nesmeli dúfať v tie isté milosti aj my, keď budeme uctievať túto dobrú Matku?
A keď jej budeme oddaní úplne zvláštnou láskou, prečo by sme nemohli očakávať, že sa nám dostane milosti prísť hneď po smrti bez očistca do neba? Túto milosť udelila Matka Božia ctih. Bohumírovi. Poslala k nemu rehoľného brata Abunda s týmto odkazom: „Odkáž bratovi Bohumírovi, nech prospieva stále viac v cnosti, pretože potom bude patriť môjmu Synovi a mne. A až jeho duša opustí telo, nepustím ju do očistca, ale vezmem ju za ruku a predstavím svojmu Synovi.“
A ak chceme výdatne pomôcť dušiam v očistci, zverujeme ich do starostlivosti Preblahoslavenej Panne vo všetkých svojich modlitbách a modlime sa za ne obzvlášť sv. ruženec, ktorý im prináša veľkú úľavu.
Modlitba
Ó, Kráľovná neba, Matka svätej lásky,
zo všetkých stvorených bytostí lásky najhodnejšia,
najviac od Boha milovaná a najviac Boha milujúca,
dovoľ, aby som miloval teba aj ja,
najnevďačnejší a najbiednejší hriešnik zeme.
Tvoje orodovanie ma zachránilo pred peklom,
všetkých tvojich dobrodení sa mi dostalo bez najmenšej mojej zásluhy,
preto som unesený tvojou dobrotou.
Do teba som vložil všetky svoje nádeje.
Milujem ťa, Pani moja, a chcel by som ťa milovať viac,
než ťa milovali všetci svätí, najvrúcnejšie tebe oddaní.
Rád by som podľa svojich síl presvedčil všetkých ľudí, ktorí ťa nepoznajú,
aká si lásky hodná, ako si zasluhuješ, aby ťa všetci milovali a ctili.
Chcel by som aj umierať z lásky k tebe,
na obranu tvojich veľkých predností – tvojho panenstva,
tvojej dôstojnosti Božej Matky,
tvojho nepoškvrneného počatia –, keby to bolo treba.
Ó, moja najdrahšia Matka,
prijmi toto moje želanie a nedopusť,
aby sa tvoj služobník, ktorý ťa miluje,
stal raz nepriateľom Boha, ktorého tak vrúcne miluješ.
Ach, do tohto nešťastia som upadol,
keď som urazil svojho Pána.
Vtedy som však nemiloval teba,
ani som nestál o tvoju lásku.
Teraz však netúžim okrem Božej milosti po ničom inom,
než aby som miloval teba a bol tebou milovaný.
Moje minulé viny ma nezbavia dôvery v teba,
lebo viem, že ty, najdobrotivejšia a najláskavejšia Pani,
neodopieraš svoju lásku ani najúbohejším hriešnikom,
keď ťa milujú, a že sa nedáš nikým v láske predstihnúť.
Ó, lásky najhodnejšia Kráľovná,
túžim prísť do neba, aby som ťa tam miloval.
Pri tvojich nohách poznám lepšie, akej lásky si hodná
a koľko si urobila pre moje spasenie.
Preto ťa budem milovať vrúcnejšie,
a to večne, a nebudem sa báť,
že by som kedy ustal v láske k tebe.
Ó, Mária, bezpečne dúfam, že sa spasím s tvojou pomocou.
Pros Ježiša za mňa!
Nechcem nič iné, než aby si ma spasila.
Ty si moja nádej.
Preto budem vždy volať: Ó, Mária, moja nádej, ty ma musíš spasiť!
Masima
