%20(1).jpg)
Novény nepochybne patria medzi najpopulárnejšie formy úcty v modernej dobe. Ich korene, silné biblické korene, siahajú do staroveku. A predsa ich súčasná forma i popularita je relatívne nová v porovnaní s tým, kedy Cirkev vznikla. Datujú sa „iba“ od sedemnásteho storočia.
Novéna je modlitba, ktorá má deväť častí. Buď ide o deväť modlitieb, ktoré sa odriekajú určitú dobu, alebo sa tá istá modlitba opakuje deväťkrát, napríklad každý deň počas deviatich dní či každý týždeň počas deviatich týždňov.
Slovo novéna pochádza z latinského novem, čo znamená deväť. Jej zástancovia hovoria, že táto prax vznikla, keď Ježiš v deň svojho vystúpenia do neba nariadil deväť dní modlitieb: „Prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie… Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali… Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 4. 14).
Učeníci sa modlili deväť dní a na ten desiaty – na Turíce – prijali Ducha Svätého.
V Cirkvi mali na počiatku aj iný deviatnik. Trúchliace rodiny a priatelia sa deväť dní modlievali alebo chodili na svätú omšu, pričom dávali milodary ako obetu za pokoj zomrelých príbuzných.
Prečo je číslo deväť také významné? Podľa niektorých odborníkov je znamením ľudskej biedy a nedokonalosti, lebo je o jedno menej ako desať, ktoré je okrúhle a predstavuje plnosť a dokonalosť. Keďže sa často modlievame novény na osobitné úmysly, skutočnosť toto vysvetlenie potvrdzuje.
Novén existuje veľa. Do deväťkusových balíkov môžeme zabaliť vlastné obľúbené modlitby. Cirkev však odporúča, aby sme svoje súkromné modlitby zosúladili s liturgickým rokom – pretože, ako už bolo spomenuté, kalendár je katechizmus a mali by sme rešpektovať logiku, s akou sa nám podáva.
Takto sa novény, veľmi obľúbené u pápežov, vždy zoskupovali okolo významnejších sviatkov. Pápež Lev XIII. vo svojej encyklike o Duchu Svätom (Divinum Illud Munus) uviedol, že každá katolícka farnosť by mala v dňoch medzi nanebovstúpením a Turícami usporiadať novénu k Duchu Svätému, a tým nasledovať príklad apoštolov a blahoslavenej Panny.
Všetci nedávni pápeži mali zvlášť radi „vianočnú novénu“ – deväť dní modlitieb či rozjímaní, ktoré vyvrcholili slávnosťou Narodenia. Každý deň predstavuje jeden mesiac, ktorý Ježiš prebýval v lone svojej matky.
Pápež Benedikt XVI. si želal, aby všetci katolíci žili ducha tejto úcty: „Vo vianočnej novéne…, keď sa postupne blížime k svätej noci, liturgia, naberajúc na duchovnej intenzite, nás pobáda, aby sme opakovali: ‚Maranatha! Príď, Pane Ježišu!‘ Toto vzývanie vychádza zo sŕdc veriacich vo všetkých kútoch sveta a bez prestania zaznieva v každom eucharistickom spoločenstve.“ Nič nám nebráni, aby sme tento rok uskutočnili tento stredoveký zvyk jednoduchými slovami: „Maranatha! Príď, Pane Ježišu!“, ktoré vyslovíme aspoň raz denne počas deviatich dní (pozri 1 Kor 16, 22; Zjv 22, 20).
Pápeži a novodobí svätci mali v obľube aj novénu k Nepoškvrnenému Počatiu, ktorá môže veriacim pomôcť pripraviť sa na tento veľký sviatok preblahoslavenej Panny.
Novény sa zvyčajne spájajú s liturgickými sviatkami, no nemusí to tak byť vždy. Často sa modlíme novény za úmysly, ktoré sa vyskytnú v priebehu života.
Blahoslavený pápež Ján XXIII. v predvečer Druhého vatikánskeho koncilu prosil všetky farnosti na svete, aby sa slávnostne modlili novénu k Duchu Svätému. Nie vždy sa takáto potreba vyliatia Ducha Svätého zhoduje s cirkevným kalendárom!
Blahoslavená Matka Terézia z Kalkaty učila svoje sestry, aby sa vo chvíľach veľkej núdze modlili „expresnú novénu“ – deväťkrát zopakovali obľúbenú mariánsku modlitbu Memorare:
Spomeň si, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu, teba prosil o pomoc a žiadal o tvoje orodovanie.
Povzbudený touto dôverou aj ja sa utiekam k tebe, Matka, Panna panien; k tebe prichádzam, pred tebou stojím ako úbohý a kajúci hriešnik.
Matka večného Slova, neodmietni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš. Amen.
Matka Terézia si všimla, že po ukončení takýchto novén sa im dostalo veľa milostí. (Všeobecne sa o nich hovorí, že nimi „klopeme na nebo“.)
Je dobré, ak máme pri modlitbe deviatnika na pamäti základy kresťanskej modlitby.
K Bohu prichádzame so svojou potrebou; upriamujeme k nemu svoju myseľ i srdce; a prosíme ho o dobré veci.
Mali by sme si dať pozor, aby sme modlitbu nebrali ako niečo mechanické či magické. Nemáme meniť Božie zmýšľanie; Boh sa nemení. Skôr naopak – práve pri modlitbe Boh s obľubou mení spôsob, ako rozmýšľame my. Tým nechcem tvrdiť, že modlitba je neúčinná. Ako som už spomenul v predošlej kapitole, Boh nám niekedy dáva to, čo chceme, aby sme rástli v dôvere a naučili sa prosiť ho o to, čo potrebujeme.
V určitých kruhoch je moderné vysmievať sa ľudovej zbožnosti. Tomu by som sa chcel vyhnúť. Roky ma naučili, že jednoduchá viera ide často oveľa hlbšie ako teologické kurzy na univerzitnom stupni.
Prostredníctvom emailu sa ku mne dostalo mnoho deviatnikov a z kostola som zozbieral dostatok všelijakých textov na to, aby som vedel, že je predsa len potrebné slovko výstrahy.
Hlboko ma bolí, keď niekto rozširuje niečo, čo nazýva „zaručene účinná novéna“. Je jasné, že v istom zmysle je zaručená každá novéna.
Boh vypočuje a odpovie na každú modlitbu, a to tak, aby to bolo pre nás čo najlepšie. Ale výraz „zaručene účinná“ nahráva domnienke, že Boha možno nejako riadiť či manipulovať. Navyše, ku kríze viery môžu dospieť tí, ktorí uveria, že zaručene dostanú, čo chcú, presne tak, ako to chcú.
Už v druhom storočí sa severoafrický spisovateľ Tertulián obával o kresťanov, ktorých modlitba sa zmenila na poveru – rovnako ako to bolo u pohanov. Namiesto úsilia hľadať Božiu vôľu pozerajú na modlitby ako na spôsob, akým možno manipulovať božstvo.
Mali by sme si dávať pozor, aby sme sa nemodlili týmto spôsobom.
Ani by sme nemali podporovať modlitbu, ktorá by do omylu uviedla ľudí málo poučených vo viere. „Zaručené“ je lepšie ponechať na recepty na cukrovinky ako na novény!
Uvažujte v srdci! Skutky apoštolov nám pripomínajú obdobie po Kristovom nanebovstúpení, keď sa apoštoli na jeho príkaz vrátili do hornej siene a zotrvávali na modlitbách s Ježišovou matkou a bratmi a sestrami v jednoduchom spoločenstve, ktoré bolo prvým jadrom Cirkvi (porov. Sk 1, 12 – 14).
Cirkev každý rok po nanebovstúpení prežíva túto prvú novénu – novénu k Duchu Svätému. Apoštoli zhromaždení v hornej sieni s Kristovou matkou sa modlia o naplnenie prísľubu, ktorý im dal vzkriesený Kristus. „Keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami“ (Sk 1, 8). Táto prvá apoštolská novéna k Duchu Svätému je vzorom každoročného slávenia v Cirkvi.
Cirkev sa modlí: Veni, Creator Spiritus!
„Príď, Duchu Svätý, tvorivý, príď svojich verných navštíviť;
naplň nám srdcia milosťou, ktoré si stvoril múdrosťou…“
Som hlboko dojatý, keď s vami opakujem túto modlitbu všeobecnej Cirkvi… Áno, Duch Svätý obnoví tvárnosť zeme. Pápež Ján Pavol II., 20. storočie
vložil: Masima
zdroj: smn.sk
