%20(1).jpg)
V októbri roku 2008 sa vo farskom Kostole sv. Antona Paduánskeho v Sokółke odohrala mimoriadna udalosť. Konsekrovaná hostia sa premenila na svalové tkanivo živého ľudského srdca, ktoré sa nachádza v stave agónie a veľmi trpí.
Premena hostie: v nedeľu 12. októbra 2008 o ôsmej hodine a tridsiatej minúte slúžil v spomínanom farskom kostole svätú omšu kňaz Filip Zdrodowski. Ďalší kňaz, Jacek Ingielewicz, mu pomáhal rozdávať sväté prijímanie. Nevšimol si, že v istej chvíli mu na schod pred oltárom spadla jedna z hostií. Všimla si to však žena, ktorá tam kľačala, a ukázala kňazovi spadnutú hostiu.
Kňaz Jacek ju okamžite zdvihol a keďže bola zašpinená, vložil ju do vascula – malej nádobky s vodou položenej pri bohostánku, v ktorej si kňaz umýva ruky po rozdávaní svätého prijímania.
Po skončení svätej omše preniesla sakristiánka sestra Julia Dubowska vasculum s hostiou do sakristie a celý obsah nádobky preliala do inej nádobky, ktorú uložila do trezoru a zamkla. Kľúč od trezoru mala iba ona a farár Stanisław Gniedziejko. Rehoľníčka je členkou Kongregácie služobníčok eucharistického Ježiša, ktorej osobitnou charizmou je šíriť úctu k Najsvätejšej sviatosti.
Sestra Julia sa s podobnou situáciou stretla prvý raz v živote. Každý deň sa pozerala do nádobky s vodou, aby zistila, či sa premenená hostia už rozpustila.
Zvyčajne sa hostia po niekoľkých dňoch vo vode úplne rozpustí. Všetci sa nazdávali, že sa to stane aj v tomto prípade.
Keď 19. októbra približne o ôsmej hodine ráno sestra Julia otvorila trezor v sakristii a zacítila vôňu chleba.
Pomyslela si, že hostia sa už úplne rozpustila a že bude môcť obsah vascula vyliať do tzv. pisciny, špeciálneho otvoru pod oltárom.
Keď však zazrela hostiu v nádobke s vodou, od úžasu onemela. V strede bielej hostie zbadala niečo, čo pripomínalo živý, krvavý kúsok mäsa, veľký približne jeden centimeter krát pol centimetra.
Ako sa zistilo neskorším vedeckým výskumom, išlo o skutočný živý, ľudský, trpiaci srdcový sval v agónii, pred infarktom.
Sestra Julia s údivom a úctou hľadela na tento neobyčajný úkaz. Priznala sa, že sa cítila ako Mojžiš pri pohľade na horiaci ker, ktorý nezháral.
Kňaz Filip Zdrodowski si všimol, že sestra Julia dlhšiu chvíľu nehybne stojí. Podišiel k nej a opýtal sa, čo sa stalo.
Sestra Julia mu vysvetlila, čo drží v rukách a ako sa tam premenená hostia dostala. Potom položila nádobku na písací stôl, aby sa na premenenú hostiu mohol pozrieť miestny farár a ďalší kňazi, prítomní v sakristii.
Miestny farár Stanisław Gniedziejko spomína, že ho šokovalo, keď uvidel na bielej hostii krvavočervenú hmotu, pričom voda okolo nej nebola vôbec zafarbená. Dodáva, že keď sa zblízka pozrel na krvavú hmotu v hostii, vyzerala ako kúsok mäsa, ako živé, krvavé tkanivo.
Všetci vedeli, že išlo o konsekrovanú hostiu, v ktorej je reálne prítomný zmŕtvychvstalý Kristus vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. Položili si teda otázku, či je červená hmota na hostii výsledkom prirodzených procesov, alebo ide o nadprirodzené znamenie, ktorým nám chce Ježiš niečo veľmi dôležité povedať.
Farár bez váhania usúdil, že tento tajomný úkaz nesmú bagatelizovať a už v ten istý deň informoval o všetkom arcibiskupa Edwarda Ozorowského. Onedlho nato arcibiskup navštívil Sokółku.
Po obhliadke premenenej hostie nariadil, aby ju zabezpečili a pozorovali, čo sa bude diať ďalej.
Dňa 29. októbra preniesli nádobku s hostiou do svätostánku v kaplnke Božieho milosrdenstva, ktorá sa nachádza na miestnej fare.
Na žiadosť arcibiskupa na druhý deň vybral farár hostiu z vody a položil ju na biely korporál, ktorý vložil do kustódie a uložil späť do svätostánku.
Po krátkom čase hostia vyschla – červenohnedá hmota sa akoby scelila s korporálom a v tejto podobe sa uchovala dodnes.
Tri roky hostiu uchovávali v kaplnke na fare. Až 2. októbra 2011 ju slávnostne preniesli do kostola, do kaplnky Panny Márie ružencovej, kde ju vyložili na celodennú poklonu.
Expertíza dvoch vynikajúcich vedcov: 5. januára 2009 zaslal arcibiskupský úrad profesorke MUDr. Marii Sobaniec-Łotowskej, PhD., a profesorovi MUDr. Stanisławovi Sulkowskému, PhD., z Lekárskej univerzity v Białystoku listy, v ktorých ich žiadal o vedecký rozbor „hmoty spojenej s oblátkou hostie, ktorá sa uchováva vo farskom Kostole sv. Antona Paduánskeho v Sokółke“. V listoch sa ďalej uvádza, aby „túto žiadosť považovali za dôležitú a naliehavú a zachovali ju v úplnej tajnosti“. Profesorka Maria Sobaniec-Łotowska a profesor Stanisław Sulkowski sú vynikajúci vedci, známi nielen v Poľsku, ale aj v zahraničí. Už vyše tridsať rokov sa venujú histopatologickej diagnostike a vo svojej vedecko-odbornej činnosti dosiahli veľmi významné výsledky. Sú zamestnaní na rozdielnych oddeleniach Lekárskej univerzity v Białystoku – v Ústave lekárskej patomorfológie a v Ústave všeobecnej patomorfológie.
7. januára 2009 navštívila prof. Maria Sobaniec-Łotowska Sokółku a v prítomnosti špeciálnej komisie odobrala vzorku potrebnú na výskum tajomnej hmoty, ktorá sa vytvorila na hostii.
„Vo chvíli odobratia vzorky,“ spomína pani profesorka, „nebolo jasné, o aký materiál ide. Odobrala som z neho malé množstvo. Mal hnedú farbu a bol pevne spojený so zachovaným zvyškom najsvätejšej hostie.“
Histopatologickú analýzu vzorky, ktorú odobrali z premenenej hostie, vykonala profesorka Maria Sobaniec-Łotowska a profesor Stanisław Sulkowski nezávisle, zachovávajúc všetky vedecké postupy a predpisy. Morfologické nálezy obaja podrobne opísali a odfotografovali. Obaja vedci použili moderné svetelné mikroskopy, ako aj transmisný elektrónový mikroskop.
Výsledky obidvoch nezávislých analýz sa dokonale zhodujú. Obaja odborníci boli veľmi prekvapení, keď zistili, že tajomná hmota, na ktorú sa časť konsekrovanej hostie premenila, je bezpochyby tkanivo ľudského srdcového svalu, ktorý žije a veľmi trpí a prežíva agóniu. Podobá sa to predinfarktovému stavu.
Profesorka Maria Sobaniec-Łotowska vysvetľuje: „Zistili sme, že tento drobný materiál obsahuje veľa morfologických vlastností, ktoré poukazujú na to, že ide o tkanivo srdcového svalu. Jedna z týchto charakteristík je segmentácia, čiže poškodenie vláken srdcového svalu v mieste chlopní, a tiež fragmentácia. Toto poškodenie sa prejavuje ako veľký počet drobných prasklín, ktoré pripomínajú rez nožom. K takýmto zmenám dochádza len v neodumretých vláknach. Tieto zmeny svedčia o rýchlych kŕčoch srdcového svalu, ktorý sa správa ako v stave predsmrtnej agónie. O tom, že skúmaný materiál je naozaj ľudský srdcový sval, svedčí tiež to, že bunkové jadrá sú umiestnené v strede, čo je pre srdcový sval charakteristické. Na niektorých vláknach sme okrem toho objavili tiež nálezy, ktoré svedčia o kŕčovitých sťahoch. Pod elektrónovým mikroskopom sme zas videli obrysy chlopní a zväzky jemných mikrofibríl. Protokol o vykonanom výskume sme zaslali na arcibiskupský úrad a v jeho závere sme uviedli: ,Z materiálu, ktorý sme dostali na analýzu, ... vyplýva, že ide o tkanivo srdcového svalu, nakoľko ho spomedzi všetkých živých tkanív organizmu najviac pripomína.‘ Podľa nášho názoru je dôležité, že celý materiál, ktorý sme analyzovali, tvorí toto tkanivo.“
Profesor Stanisław Sulkowski zdôrazňuje, že „hmota, z ktorej sa skladá hostia, sa vo vode rýchlo rozpúšťa. Zato konsekrovaná hostia zo Sokółky sa nerozpadla, čo sa nedá nijako vedecky vysvetliť. Najudivujúcejšie je však to, že stredná časť hostie sa premenila na tkanivo srdcového svalu a vytvorila neoddeliteľnú štruktúru so zvyšnou časťou bielej hostie“.
Fotografie zhotovené pomocou mikroskopu sú empirickým, vedeckým dôkazom toho, že tieto dve štruktúry – tkanivo srdcového svalu a chlieb – by takto nedokázal spojiť nijaký človek. Dokonca ani vedci, vybavení najmodernejšou technikou, nedokážu vytvoriť niečo podobné. Úlomok hostie je pevne a neoddeliteľne spojený s vláknami ľudského srdcového svalu, pričom obidve štruktúry sa navzájom prenikajú. Tento fakt úplne vylučuje možnosť ľudského zásahu.
Profesorka Maria Sobaniec-Łotowska zdôrazňuje fakt, že „tento mimoriadny, tajomný úkaz vzájomného prenikania sa hmoty bielej hostie s vláknami ľudského srdcového svalu sme pozorovali, preskúmali a odfotografovali pomocou svetelných mikroskopov a pomocou transmisného elektrónového mikroskopu. Svedčí to o tom, že určite nemohlo dôjsť k nijakému ľudskému zásahu. Treba poukázať ešte na ďalší výnimočný úkaz – totiž hostia bola dlho vo vode a po vyňatí z vody ju položili na korporál. Výskumom sa zistilo, že nedošlo k zmenám, aké by mali nastať po takom dlhom uchovávaní tkaniva srdcového svalu vo vode. Túto skutočnosť nedokážeme empirickým vedeckým výskumom vysvetliť. Bezpochyby to boli najdôležitejšie výskumy, aké som v živote robila. Ich výsledok bol pre mňa šokujúci – poukázal na nadprirodzený jav, ktorý sa vedecky nedá nijako vysvetliť“.
Na základe výsledkov tohto vedeckého výskumu si každý rozumný človek, nezaťažený predsudkami, urobí logický záver, že táto neobyčajná premena časti hostie na ľudský srdcový sval má určite nadprirodzený charakter.
 |
| Stanisław Sulkowski a Maria Elżbieta Sobaniec-Łotowska, ktorí analyzovali hostiu a sestra Julia Dobowska |
Pseudovedecké pokusy spochybniť fakty: liberálne ľavicové médiá sa snažili spochybniť výsledky patomorfologického výskumu hostie zo Sokółky, ktorý vykonali dvaja vynikajúci vedci z Białystoku.
Média sa odvolávali na výroky a komentáre pseudoodborníkov, ktorí nemali žiadne meritórne predpoklady na to, aby sa o tomto výskume vyjadrili kompetentne.
Jeden z nich napríklad povedal, že „to nie je zázrak, ale čistá biológia“. Iný zas zdôrazňoval, že za červené zafarbenie hostie sú zodpovedné baktérie Serratiamarcescens. Dovolil si zhodnotiť tento úkaz aj napriek tomu, že vôbec nevidel a neskúmal zázračne premenenú hostiu, ba nečítal ani dokumenty o zrealizovanom vedeckom výskume. Takýto postoj nie je len popretím vedeckej objektivity, ale uráža aj ľudskú logiku a porušuje základné etické princípy.
Na rozdiel od tohto názoru profesor Sulkowski a profesorka Maria Sobaniec-Łotowska zdôrazňujú, že „nijaká baktéria, ktorú veda pozná, nevytvára tkanivové štruktúry, a už vôbec nie tkanivo s vlastnosťami ľudského srdcového svalu, ktorého prítomnosť sme v hostii zistili“. Je to konštatovanie objektívneho, nepopierateľného faktu.
Žiaľ, ľudia, ktorí sa riadia ideologickými motívmi, odmietajú fakty, ktoré spochybňujú ich ideologické presvedčenie. V takom prípade nemôžeme ich názor považovať za objektívny a vedecký, ale iba za ideologicky zafarbené klamstvo.
Vyskytli sa aj ďalšie absurdné výčitky. Skupina tzv. racionalistov podala na prokuratúru žalobu pre podozrenie zo zločinu, lebo vzorka, ktorú vedci skúmali, svedčí o tom, že ide o tkanivo srdcového svalu zomierajúceho človeka.
Prokuratúra začala vyšetrovanie, ale rýchlo ho aj ukončila pre nedostatok akýchkoľvek dôkazov.
Ateisti, ktorí odmietajú objektívne fakty, sa správajú iracionálne. Uzatvárajú sa pred poznaním pravdy a svet okolo seba vnímajú cez ideologické okuliare – iracionálnu istotu, že existuje len to, čo poznávame zmyslami. Sú presvedčení, že neexistuje ani Boh ani duchovný svet.
Keď sa však vyskytnú zjavné, nevyvrátiteľné fakty (ako napr. v Sokółke), ktoré spochybňujú ich ideologické predpoklady, tzv. „racionalisti“ vymýšľajú komicky iracionálne hypotézy a vysvetlenia.
„Zistenie, že na vzorke pochádzajúcej z oblátky sa vytvoril srdcový sval, dokazuje, že ide o zázrak. Na to, aby sme to spochybnili, by sme museli predložiť veľmi silné vedecké dôkazy,“ napísal MUDr. Janusz Miętkiewski, známy patomorfológ, profesorke Marii Sobaniec-Łotowskej hneď po zverejnení vyhlásenia arcibiskupského úradu.
Arcibiskupský úrad v Białystoku dostal výsledky patomorfologického výskumu premenenej hostie zo Sokółky dňa 21. januára 2009. Jednoznačne z nich vyplýva, že časť konsekrovanej hostie sa zmenila na ľudský srdcový sval v stave agónie.
Štruktúra vláken srdcového svalu, ako aj štruktúra oblátky (chleba) sú navzájom pevne scelené, takže je vylúčený akýkoľvek ľudský zásah.
Profesor Stanisław Sulkowski a profesorka Maria Sobaniec-Łotowska neskrývajú, že sú veriaci ľudia. Ako vedci si dobre uvedomujú úžasnú komplexnosť a účelnosť makrokozmu aj mikrokozmu: že život nemôže byť len výsledkom náhody. Vedie to k logickému záveru, že musí existovať Najvyššia inteligencia – trojjediný Boh.
Ale aj odmietnutie viery v Boha vychádza z istej viery, ktorá však zavrhuje samozrejmé a logické závery vyplývajúce z poznávania okolitého sveta a z udalostí spojených s Kristovým životom, smrťou a zmŕtvychvstaním, s dejinami Katolíckej cirkvi a so životom svätých.
Profesorka Maria Sobaniec-Łotowska a profesor Stanisław Sulkowski sa pri výskume neriadili svojou vierou, ale analýzu odobratej vzorky vykonali podľa vedeckej metodológie a dôkladne ho zdokumentovali veľkým počtom fotografií.
4. novembra 2009 vydali obaja profesori vyhlásenie, v ktorom ešte raz potvrdzujú výsledky výskumu uskutočneného na vzorke odobratej z premenenej hostie a vyjadrujú „hlboké pobúrenie zo zavádzania verejnej mienky, ku ktorému dochádza prostredníctvom uverejňovania pseudovedeckých hypotéz o príčinách javu, ktorý sme skúmali. Robia to predovšetkým ľudia, ktorí nepoznajú rozsah vykonaného výskumu, nemajú prístup k posudzovanému materiálu ani k dokumentácii a ktorí v mnohých prípadoch nemajú ani len elementárne poznatky o použitých výskumných technikách“.
Premena konsekrovanej hostie na sval ľudského srdca v stave agónie je znamenie, ktoré nás všetkých vyzýva k obráteniu. Ukazuje nám, že pri každej svätej omši sa skutočne sprítomňuje Kristovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie, a vyzýva nás, aby sme uverili, že v premenenej hostii je prítomný Ježiš vo svojej oslávenej, vzkriesenej ľudskej prirodzenosti. Kristus sa nám dáva ako „protilátka smrti“.
Uzdravenia v Sokółke: v Kostole sv. Antona v Sokółke je celý deň vyložená Najsvätejšia sviatosť. Ľudia môžu prichádzať k Ježišovi a počas svätej omše a poklony Najsvätejšej sviatosti mu môžu odovzdávať všetky svoje bolesti, radosti aj ťažkosti.
Ak človek začne zo svojho srdca odstraňovať prekážky a bariéry, ktorými sa zatváral pred Ježišovou všemohúcou láskou, Pán začne pôsobiť v jeho živote a uzdravovať mu dušu i telo.
Vo farskom archíve v Sokółke je už veľa svedectiev o zázračnom uzdravení, doplnených bohatou dokumentáciou. Uvádzame len niektoré z nich.
Do Sokółky prišla žena zo Švajčiarska, ktorá veľmi trpela pre pokročilé štádium rakoviny. Počas modlitby pred Najsvätejšou sviatosťou odovzdala Ježišovi svoju bolesť, obavy a strach.
Vo sviatosti zmierenia sa celá ponorila do oceánu Božieho milosrdenstva a vyznala Pánovi všetky svoje hriechy.
Požiadala o odslúženie svätej omše za svoje uzdravenie, počas ktorej sa celá odovzdala Bohu.
Po svätej omši sa dlho a vrúcne modlila pred Ježišom prítomným v Najsvätejšej sviatosti.
V priebehu niekoľkých dní neznesiteľná bolesť postupne ustupovala, až úplne zmizla. Podrobným lekárskym vyšetrením sa zistilo, že žena je úplne zdravá – po jej nádorovom ochorení nezostalo ani stopy.
K dispozícii je aj lekársky potvrdené uzdravenie malého chlapca, Jakuba Rapiera, ktorý trpel na veľmi vážnu chorobu, tzv. Aspergerov syndróm, ktorý patrí medzi autistické poruchy.
Jakubova stará matka požiadala o odslúženie svätej omše za vnukovo uzdravenie. Svätá omša sa slúžila 29. júla 2011 v Kostole sv. Antona v Sokółke. Krátko po svätej omši si rodičia všimli, že prejavy Jakubovej choroby sa úplne vytratili.
Lekárske vyšetrenie potvrdilo, že dieťa je celkom zdravé. Pre rodičov aj starú mamu je zrejmé, že išlo o mimoriadne pôsobenie Kristovej uzdravujúcej moci v Eucharistii.
Ježiš Kristus prítomný v Eucharistii robí úžasné veci v živote tých, ktorí sa mu úplne odovzdajú a pretrhnú putá s hriechom.
Ak začneme zo svojho srdca odstraňovať všetky prekážky, Ježiš Kristus uzdravujúcou silou svojej lásky vykoná najskôr najdôležitejšie – duchovné uzdravenie, a ak to považuje za potrebné, uzdraví nás aj z našich telesných chorôb.
V archíve kostola v Sokółke sú okrem iného aj dokumenty z februára 2011 o zázračnom uzdravení 25-ročnej Anny Jazurekovej, ktorá trpela na pokročilé štádium rakoviny prsníka, a študentky Justyny Popowczakovej, ktorá mala rakovinu pečene. Lekári sa zhodujú v tom, že z medicínskeho pohľadu sa tieto uzdravenia vysvetliť nedajú.
Pre Ježiša, ktorý je s nami v Eucharistii, neexistujú beznádejné situácie.
V auguste 2011 sa na skládke odpadu neďaleko Sokółky stala tragická nehoda. Pracovníka Jacka Dębka vtiahol stroj na likvidáciu odpadu a pomliaždil mu lebku. Keď Jacka previezli do nemocnice, lekári mu nedávali nijakú šancu na prežitie.
Kňaz Stanisław Gniedziejko, farár z Farnosti sv. Antona, povzbudil príbuzných postihnutého, aby bezhranične dôverovali Kristovi, aby sa vyspovedali, odovzdali svoju bolesť Ježišovi, zúčastnili sa na svätej omši a modlili sa pred Najsvätejšou sviatosťou.
Uzdravujúce pôsobenie Ježišovej lásky bolo okamžité – stal sa zázrak: pacient s pomliaždenou hlavou sa uzdravil. /lekárske dokumenty o tomto obdivuhodnom uzdravení sa nachádzajú v archíve kostola v Sokółke/
Najdôležitejšie sú však duchovné uzdravenia, ktoré koná eucharistický Ježiš v Kostole sv. Antona. Sú to obrátenia, oslobodenie z rôznych závislostí a radikálny odvrat od hriešneho života.
Eucharistický zázrak v Sokółke je výzvou pre nás všetkých, aby sme nezabúdali, že v každom kostole, kde je Najsvätejšia sviatosť a kde sa slúži svätá omša, je zmŕtvychvstalý Ježiš, ktorý nás chce uzdraviť a viesť nás po priamej ceste do neba. Preto treba prichádzať k Ježišovi, zúčastňovať sa na obete svätej omše a adorovať ho v Najsvätejšej sviatosti.
„Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný učeník (porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou jeho srdca. Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ,umenie modlitby‘, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom, prítomným v Najsvätejšej sviatosti?
Ježiš bude mať voľný prístup k nášmu srdcu a bude môcť uzdraviť naše duše aj telá len vtedy, ak vo sviatosti Božieho milosrdenstva vyznáme všetky svoje hriechy s úprimnou ľútosťou a s pevným predsavzatím polepšiť sa. Po zázraku odpustenia hriechov nás v Eucharistii uzdraví svojou láskou.
Prijatím Eucharistie sa najdokonalejšie spájame so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý nás chce uzdravovať telesne aj duchovne. Toto spojenie sa však nemôže uskutočniť, ak človek žije v stave ťažkého hriechu.
Preto nás Boh upozorňuje: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva [Pánovo] telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú“ (1 Kor 11, 28 – 30).
Blahoslavený Ján Pavol II. v encyklike o Eucharistii cituje sv. Jána Zlatoústeho a hovorí: „,Aj ja povznášam svoj hlas, nalieham, prosím a zaprisahávam, aby sme sa nepribližovali k tomuto posvätnému stolu s nečistým a so skazeným svedomím. Takéto prijímanie nikdy nemožno považovať za pravé prijímanie (communio), aj keď sa tisíckrát dotkneme Kristovho tela, ale znamená odsúdenie, muky a vzrast trestov.‘ V tejto línii Katechizmus Katolíckej cirkvi právom stanovuje: ,Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.‘ ... Ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom sviatosti zmierenia sa stáva záväznou cestou umožňujúcou plnú účasť na eucharistickej obete.“
Istý lekár porozprával, ako lieči svojich pacientov. Počas úvodného rozhovoru, ešte pred nasadením farmakologickej liečby, svojim pacientom navrhne osobný vzťah s Bohom.
Povzbudí ich, aby blížnym všetko odpustili, aby sa na nikoho nehnevali, aby skoncovali s okultnými praktikami a predovšetkým aby sa zriekli výčitiek a hnevu na Boha za to, že sú chorí.
Navrhne im, aby sa Bohu poďakovali za túto skúsenosť a odovzdali mu svoje utrpenie a chorobu.
Potom pacienta povzbudí, aby išiel na spoveď, s úprimnou ľútosťou vyznal Kristovi všetky svoje hriechy, rozhodol sa zmeniť svoj život k lepšiemu a prijal Krista v Eucharistii.
Ten istý lekár má aj lekárske záznamy o nespochybniteľných uzdraveniach z nevyliečiteľných chorôb.
Je to skúsenosť mnohých z jeho pacientov, ktorí skoncovali s hriechom, zmierili sa s Bohom a odstránili zo svojho srdca všetko, čo uzdravujúcej Božej láske prekážalo pôsobiť.
Výsledky vyšetrení a röntgenové snímky, zhotovené pred a po uzdravení osôb v poslednom štádiu nádorového ochorenia ukazujú, že v ich prípade úplne ustúpilo a veľa iných prípadov uzdravení, ktoré veda nedokáže vysvetliť.
Bohu nič nie je nemožné. Nesmieme zabúdať, že telesné uzdravenie je len vonkajším prejavom toho, čo je najdôležitejšie, čiže duchovného uzdravenia.
Ak odhodíme každý hriech, všetkým všetko odpustíme a dáme sa k dispozícii milosrdnému Bohu, určite zažijeme duchovné uzdravenie a vrátime sa na cestu spásy. Potom nás Ježiš bude môcť uzdraviť aj telesne, aby takto aj iným ľuďom potvrdil to, že sme sa duchovne uzdravili a oslobodili z moci hriechu a diabla. Boh neuzdravuje všetkých ľudí telesne, ale všetkých chce uzdraviť duchovne, ak mu to však dovolíme. Niektorých ľudí povoláva k osobitnému poslaniu – ponecháva im telesnú chorobu, aby sa s ním mohli spojiť v jeho utrpení za obrátenie a spásu hriešnikov.
Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych za všetkých a všetkých sa dotýka svojím nekonečným milosrdenstvom. Najväčší hriešnici majú najväčšie právo na jeho milosrdenstvo. Nebudú spasení iba tí, ktorí pohŕdajú jeho milosrdenstvom a odmietajú ho.
Ak chceme zakúsiť uzdravenie, musíme najskôr vyznať Ježišovi všetky svoje hriechy vo sviatosti zmierenia.
Po prijatí Eucharistie mu odovzdajme celý svoj život ako svojmu Pánovi a svojej najväčšej Láske.
Potom musíme radikálne zmeniť svoje hriešne návyky a zlozvyky. Je dobré napísať si denný program, v ktorom bude pevne vymedzený čas na modlitbu, prácu a odpočinok.
V našej každodennej modlitbe by nemal chýbať
ruženec,
korunka Božieho milosrdenstva
a čítanie Svätého písma.
Ak je to možné, mali by sme sa každý deň zúčastniť na svätej omši a na poklone Najsvätejšej sviatosti.
Rozhodne sa usilujme žiť v stave posväcujúcej milosti, pretože zotrvávanie v smrteľnom hriechu je najtragickejšia duchovná situácia, v akej sa človek môže ocitnúť. Preto sa pevne rozhodnime, že z ťažkého hriechu hneď vstaneme vo sviatosti zmierenia.
Masima
