Keď sa povie Premenenie Pána, dokážu veriaci ľudia ihneď pridať ďalšie skutočnosti : hora Tábor, Mojžiš a Eliáš, traja prekvapení a preľaknutí apoštoli, Otcov hlas. Ale všimli ste si niekedy dôkladne všetky okolnosti tohto premenenia?
„Ježiš . . . vystúpil na horu spolu s Petrom Jakubom a Jánom pomodliť sa. Keď sa modlil, výraz jeho tváre sa zmenil a jeho odev zažiaril.
Modlitba sprevádzala Ježišovu premenu. Myslím si, že je veľmi vhodné a prospešné zamyslieť sa v pôste nad týmto pilierom kresťanského duchovného života.
Dnešný človek modlitbu zdanlivo podceňuje, viac sa venuje práci a inej aktívnej činnosti. Modlitba je pre neho málo, niekedy pre neho znamená aj stratu času.
Na druhej strane však pozorujeme nárast záujmu o kontemplatívne rehole v misijných krajinách. Niekto môže poznamenať: divné, čo v misiách nepotrebujú predovšetkým aktívnych spolupracovníkov? Všimnime si odpoveď z dokumentu II. Vatikánskeho koncilu z Dekrétu o misijnej činnosti Cirkvi /Ad gentes/ : 40. Rehoľné inštitúty kontemplatívneho aj aktívneho života mali a doposiaľ majú najväčší podiel na šírení evanjelia vo svete.
Posvätný cirkevný snem s radosťou uznáva ich zásluhy a vzdáva vďaky Bohu za toľké obety prinášané na Božiu slávu a v službe duší; povzbudzuje ich, aby neúnavne pokračovali v začatom diele s vedomím, že čnosť lásky, ktorú majú vďaka svojmu povolaniu privádzať k dokonalosti, ich pobáda a zaväzuje zmýšľať i konať naozaj po katolícky.
Inštitúty kontemplatívneho života majú svojimi modlitbami, skutkami pokánia a útrapami zvrchovaný význam pre obrátenie duší, pretože Boh odpovedá na naše modlitby tým, že posiela robotníkov do svojej žatvy, otvára srdcia nekresťanov, aby počúvali evanjelium, a zúrodňuje v ich dušiach slovo spásy.
Zamyslime sa hlavne nad svojou modlitbou v priebehu svätej omše, pri ktorej sa uskutočňuje pred našimi očami premena spôsobov chleba a vína v Telo a Krv Ježiša Krista.
Kňaz sa v priebehu svätej omše modlí v mene veriacich, spolu s nimi a aj vo svojom mene. Sv. Pavol často vyzýva veriacich k „modlitbe v Kristovi Ježišovi“. Čo tým myslí? Má na mysli to, že skrze milosť máme byť zjednotení s Kristom a skrze lásku máme byť spojení so všetkými ľuďmi. Až vtedy potom tvoríme s Kristom jedno nadprirodzené spoločenstvo, jedno telo, cirkev, ktorá spoločne oslavuje Boha.
Staroveký učenec Archimedes vraj raz zvolal : „ Dajte mi jeden pevný bod a pohnem zemeguľou.“
Tým, čo skutočne môže pohnúť celou zemeguľou a premeniť ju, je láska prejavená v modlitbe.
Spoločná modlitba Cirkvi pozdvihuje k Bohu hriešnikov, ľahostajných a vôbec všetkých ľudí dobrej vôle. Nechajme sa v tejto pôstnej dobe vyššie pozdvihnúť modlitbou aj my!
vložil: Masima
zdroj: dom.rimkat.sk