%20(1).jpg)
Túto noc, po dlhom trápení, som mala videnie, v ktorom mi Pán ukázal mnoho kňazov oblečených do kňazských rúch; ale súčasne ma upozornil na to, že je medzi nimi veľa Judášov a jeho nepriateľov. (...) A náhle sa časť z nich stala pekelnými tvormi, a čo je ešte horšie - samotnými démonmi.
Pri tomto strašnom pohľade Pán od hlavy až po päty ronil krv. Pritom mi povedal, že prelievanie tejto krvi spôsobujú hriechy a svätokrádeže, ktorých sa dopúšťajú títo kňazi - ktorí boli ako meče a bodáky, ako množstvo rán a úderov - proti Jeho božskému majestátu.
A dal mi uvidieť, že Jeho predrahá krv tečie na zem ako rieka, a videla som, ako málo úcty a málo uvedomelosti prejavujú tí, ktorí majú moc držať Ho v rukách, ale Ho tiež nehodne prijímať a robili to všetci tí, ktorých mi ukázal .
Odpovedala som: "Nech sa stane Tvoja svätá vôľa. Ale povedz mi, Pane, nevyvolil si si ma, aby som bola sprostredkovateľkou medzi Tebou a hriešnikmi? Nuž, som pripravená položiť život a vyliať krv pre Tvoju slávu a pre spásu týchto duší."
Pán mi povedal: Áno, to všetko je pravda, ale pre takých, ako sú oni, už nie je liek, pretože po mne ustavične šliapu a bičujú ma.
Keď to povedal, Jeho tvár nadobudla prísny vzhľad a povedal: Odíďte, prekliati!
Bože, ihneď som uvidela, ako zmizli v hustom dyme. Naopak tých, ktorí zostali v kňazskom odeve, Pán oslávil a potvrdil ich ako správcov svojho Tela a svojej Krvi.
Raz mi dal Pán pochopiť, ako veľmi sa mu nepáčia urážky, ktorých sa dopúšťajú rehoľníci, a najmä tí, ktorí sa stali správcami jeho Najsvätejšieho Tela a Krvi, tj. Kňazi.
Pán mi povedal: Takí sú príčinou, ktorá strháva do priepasti celý svet, pretože sú to tí, ktorí si posluhujú mnou, berú ma a držia vo svojich rukách, nie aby ma oslavovali, ale aby potupovali a urážali.
Potom mi povedal: Pozri!
A hneď som videla, ako sa z nich stali bytosti strašnejšie než samotní démoni: "Nemôžem mať pre nich zľutovanie, nie, nie, nie!" A znovu ich od seba zavrhol s prekliatím. (D II, 9)
Po svätom prijímaní som upadla do extázy a videla som osláveného Pána, ktorý mi povedal: "Som tvoj Ženích (...) Zostávaj vo mne; utvrď sa v mojej vôli a nepochybuj. Som tu pre teba. Aké máš najvrúcnejšie želanie?"
V tom okamihu som mu odporučila jednu osobu, a on mi ju v rovnakom okamihu ukázal. Vyzerala ako démon v pekle, tak strašný, že sám Pán si zakrýval tvár, aby ju nevidel.
Spýtala som sa Pána, kto je táto príšera, a on mi povedal, že je to tá osoba, ktorú mu odporúčam.
Môj Bože, ako ma vydesila.
Nemôžem povedať, kto to je, aj keď nie je z tohto mesta, ale je tu a je to kňaz.
Boh mi dal pochopiť, že tento kňaz všetko svoje myslenie zameriava k pozemským veciam, že mu veľa záleží na ľudských poctách, a to je vec, ktorá sa Bohu veľmi nepáči, pretože takéto srdcia sú pripútané k bohatstvu, vládne v nich skrytá pýcha, akú Pán nemôže zniesť, zvlášť nie u kňazov.
Pochopila som, že Pán sa ocitá v rukách takých osôb, ako boli ruky Judáša, zradcu. Potom tá osoba ihneď zmizla v hustom dyme.
Keď som Pánovi porúčala súčasné potreby, ukázal mi, ako je urážaný judášmi, ktorí ho každý deň zrádzajú na svätom oltári. Začala som mu teda ponúkať obete, prosila som ho za odpustenie mojich hriechov a mojich nevďačností, prosila som ho pre jeho lásku, aby ich netrestal.
Ponúkla som sa, že budem trpieť mučenia a tresty na pokánie za svoje hriechy a za hriechy druhých; žiadala som ho o duše, o všetky duše a povedala som: "Môj Bože, Ty si celý láska, preukáž mi milosť, odlož tresty a odpusť nám! Ponúkam sa Ti, že budem trpieť muky z lásky k Tebe." Keď som to povedala, videla som, že mi preukáže milosť, ale len pre tentokrát. Ihneď som odpovedala: "Môj Bože, chcela by som túto milosť a navždy!"
On mi odpovedal: "Udeľujem ti ju teraz, ale navždy nie! Pán bol skutočne urážaný." (D III, 74)
Raz ráno po duchovnom svätom prijímaní som zakúsila rovnaký pocit ako pri sviatostnom prijímaní a ocitla som sa v extáze. Spomínam si, že Boh mi odporučil obzvlášť kňazov, predovšetkým tých, ktorí nie sú v milosti Božej, pretože je ich veľa, a ako veľa! (D III, 420)
V jednej extáze mi najsvätejšia Mária povedala: Dcéra, mnoho kresťanov žije ako šelmy; medzi veriacimi nie je viera, žijú, akoby Boh neexistoval; a môj Syn už má pokarhania, aby ich potrestal... Ó, koľko kňazov a koľko rehoľníkov uráža Boha! Tí všetci šliapu po sviatostiach, pohŕdajú najdrahšou Krvou Ježišovou a šliapu po nej. Tí otravujú komunity a celé mestá; sú ako nakazení morom, majú meno kresťania, ale sú horší ako neveriaci. Dcéra, modli sa, posti sa, trp tresty a snaž sa, aby to všetci robili, aby Boh odložil bič. (Porov. D III, 999)
Na konci omše som požiadala najsvätejšiu Máriu, aby požehnala spolu s kňazom mojej predstavenej, mojím spolusestrám, všetkým, ktorí pomáhajú mojej duši, pápežovi a všetkým úbohým kresťanom, a ona mi odpovedala: Pápež má málo tých, ktorí sú praví kresťania. Dcéra, modli sa a vyzývaj k modlitbe, predovšetkým za kňazov, ktorí zle zaobchádzajú s mojím Synom. (Porov. D III, 1196)
Vedz, že teraz nastala doba, keď je len málo tých, ktorí sa spasia. Všetci urážajú Boha a protivia sa jeho zákonu, ale hriechy, ktoré sa Bohu najviac nepáčia, sú tie, ktorých sa dopúšťajú rehoľníci a kňazi, ktorí každý deň ráno nehodne premieňajú. Ó, ako mnoho ich ide do pekla! Dcéra, Boh chce, aby si trpela a modlila sa za nich za všetkých. (D IV, 358)
Panna Mária opísala Veronike sedem miest, tých najbolestnejších, aké v pekle sú, a komu sú určené:
Prvé miesto, kde je pripútaný sám Lucifer a s ním Judáš, ktorý mu robí sedadlo, a tam sú tí, ktorí sú nasledovníkmi Judáša.
Druhé miesto je to, kde sú všetci hierarchovia a preláti svätej Cirkvi, pretože boli pozdvihnutí k dôstojnosti, a oni zvrátili pocty a vieru, šliapu po Krvi Ježiša Krista, môjho Syna, nesmiernymi hriechmi. (...)
Na treťom mieste, ktoré si videla, sú rehoľníci a rehoľníčky.
Na štvrtom mieste sú všetci spovedníci, ktorí oklamali duše, svojimi penitentmi, na piatom mieste sú duše sudcov a správcov spravodlivosti.
Na šiestom mieste sú všetci predstavení a predstavené rehoľníkov.
Na siedmom mieste sú všetci tí, ktorí chceli žiť podľa vlastnej vôle a dopúšťali sa hriechov, obzvlášť telesných. (D IV, 744)
Najsvätejšia Panna povedala svätej Veronike: Vo vytržení si bola prenesená do pekla, aby si zakúsila nové muky, a po svojom príchode si videla, aké veľké množstvo duší padá do pekla, a každá z nich má tam miesto svojho trápenia. Spoznala si, že sú to duše rôznych národností a rôznych stavov, kresťania aj neveriaci, rehoľníci i kňazi. Tí poslední sú Luciferovi najbližšie a trpia tak, že to ľudská myseľ vôbec nemôže pochopiť. Keď tieto duše prídu do pekla, celé peklo oslavuje sviatok, okamžite zakúšajú pekelné muky a urážajú Boha. (D IV, 353)
Masima
zdroj: Suore Francescane dell’Immacolata – Monastero delle Murate
