%20(1).jpg)
„Apoštol môjho milosrdenstva“ alebo „sekretárka môjho srdca“ – tak nazýval Pán Ježiš Benignu Consolatu, ktorá svoj krátky, ale intenzívny rehoľný život strávila v Kláštore Navštívenia Panny Márie v meste Como v severnom Taliansku.
Okrem predstavenej nikto netušil o mimoriadnych milostiach, ktoré dostala. O jej vnútornom živote sa svet dozvedel až po jej smrti, keď bola zverejnená brožúrka Vademecum pre duše zasvätené Bohu.
Aj svätá Faustína Kowalská (1905–1939), apoštolka Božieho milosrdenstva z Poľska, poznala spisy tejto talianskej rehoľníčky a doslova sa zaľúbila do jej biografie, ktorá silno ovplyvnila jej ďalší duchovný život.
Nikdy nebola neposlušná voči svojim rodičom a rozhodne bojovala proti akejkoľvek svojvôli. Už ako mladé dievča cítila neodolateľnú túžbu po živote v kláštore.
Po jednom nevydarenom pokuse vstúpiť do kláštora jej sám Ježiš ukázal, kde ju chce mať: v kláštore Navštívenia, do ktorého vstúpila 30. decembra 1907 vo veku 22 rokov.
Už počas prvých rokov robila Benigna také veľké pokroky v duchovnom živote, že sa len ťažko dala na nej spozorovať nejaká slabosť. Avšak jej samotnej spôsobovala aj tá najmenšia nedokonalosť také výčitky svedomia, že to bolo pre ňu priam skutočné mučeníctvo.
Preto ju Pán Ježiš poučoval slovami, ktoré môžu byť útechou aj pre nás: „Existuje iba málo duší, ktoré dosiahnu najväčšiu svätosť, pretože je málo tých, ktorí sa kvôli svojej úbohosti neznepokojujú. Znepokojenie je ako moľa, ktorá vyžerie kus látky. Urobí síce iba malé diery, ale i napriek tomu látku zničí. Najjednoduchší prostriedok, ako sa stať rýchlo svätým, je, po spáchaných chybách sa hlboko pokoriť a príliš sa nimi nezaoberať. Treba ich oľutovať, ale zároveň treba dôverovať mojej dobrote. Duša neutrpí žiadnu škodu, ak si po spáchaní nejakej nedokonalosti vzbudí akt pokory, dôvery a lásky, a tým sa obohatí milosťami. S pokorou sa znovu postavíš, s dôverou utekáš ku mne a s láskou sa so mnou zjednocuješ.
Keby som mal pred sebou dve duše, z ktorých jedna by bola síce čistejšia a menej obťažená nedokonalosťami, no mala by ,malé‘ srdce a nedokonalostiam by sa vyhýbala iba zo strachu, a druhá duša by mala síce viac nedokonalostí, no viac by mi dôverovala, potom by sa mi druhá duša páčila viac. Tak veľmi sa mi páči dôvera.“
Žiadna obeta nebola pre Benignu príliš veľká, keď išlo o to, aby urobila Ježiša šťastným. On sám jej vysvetlil, ako sa mu najviac páči:
„Ak mi chceš urobiť radosť, tak mi dôveruj;
ak mi chceš urobiť ešte väčšiu radosť, tak mi dôveruj ešte viac;
ak mi chceš urobiť najväčšiu radosť, tak mi dôveruj bezhranične.“
Pán Ježiš sa zjavoval svojej neveste s takou nežnosťou a láskou, že využívala každú príležitosť, aby mu za to ďakovala a nejako mu to odplatila.
On sám jej otvoril oči pre svoju lásku:
„Čítaj vetu ‚Milujem ťa‘ na chlebe, ktorý ješ,
vo vode, ktorú piješ, na posteli, v ktorej spíš.
Toto všetko som ti daroval, pretože ťa milujem.
Vo všetkom, čo ti príde pod ruku, čítaj:
‚MILUJEM ŤA!‘“
Na znak svojej opätovanej lásky k Ježišovi sr. Benigna zložila sľub, že sa vždy bude rozhodovať pre to, čo je dokonalejšie. Sľúbila, že všetko bude robiť z čistej lásky. Od tohto času chcela byť ešte pozornejšia a obetavejšia, aby svojmu nebeskému Ženíchovi pomohla zachraňovať duše.
Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, sestra Benigna sa ponúkla ako zmierna obeta a prosila o zmilovanie pre ľudstvo.
Pán Ježiš jej dodal útechu slovami, že táto vojna nie je trestom Božej spravodlivosti; veď svet, ktorý je tak veľmi hriešny, by za svoje hriechy musel byť zničený celý. Skôr je aktom milosrdenstva na záchranu mnohých duší, ktoré by inak boli naveky zatratené.
„Pretože jediný okamih stačí nebeskému Otcovi na to,“ vysvetlil jej Pán, „aby dušu zachránil. A čo sa týka tých, ktorí sa neobrátia, je to znovu dôkaz Božieho milosrdenstva, že ich život bude skrátený, aby sa tak zmenšilo ich utrpenie vo večnosti.“
Tieto slová môžu byť útechou aj dnes pre nás, keď sa pri pohľade na nejaké nešťastie alebo masaker pýtame, prečo to Boh dopúšťa.
Sestra Benigna neprestávala orodovať za vojakov a trpiacich a pomáhala im predovšetkým svojou dôverou. Sám Ježiš ju povzbudil týmito slovami:
„Ako veľmi sa mi páčia duše, ktoré mi dôverujú.
Duša, ktorá mi dôveruje, má úplnú moc nad mojím Srdcom.
Svoje milosti neohraničujem, ak ani duše neohraničujú svoju dôveru vo mňa.“
Zvlášť v posledných rokoch života bola táto vrúcne milujúca duša veľmi často napádaná démonmi. S vytrvalosťou a modlitbou, predovšetkým však s dôverou, porazila sestra Benigna Consolata všetky útoky a 1. septembra 1916, na prvý piatok, okolo tretej hodiny popoludní mohla ako 31-ročná odísť k svojmu Ženíchovi.
Pán si vyvolil sr. Benignu Consolatu, aby cez ňu chladnému a ľahostajnému ľudstvu hovoril o svojom nekonečnom milosrdenstve: „Konaj zadosťučinenie môjmu milosrdenstvu tým, že mi budeš dôverovať. Nenechaj sa znechutiť. Malomyseľnosť ešte nikoho neurobila svätým. Skľúčená duša je hneď porazená.“
