%20(1).jpg)
Medzi stovkami poľských pútnických miest zaberá Jasná Hora celkom jednoznačne výsostné postavenie. Každoročne toto miesto navštevuje jeden až dva milióny pútnikov. Prichádzajú, aby sa modlili pred milostným obrazom Matky Božej Čenstochovskej, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poľských dejín.
Prvým a najstarším dokumentom zaoberajúcim sa o tomto milostnom obraze je latinský rukopis nachádzajúci sa v kláštornom archíve: translatio tabulae Beate Marie Virginis quam Sanctus Lucas depinxit propriis manibus (Prenesenie obrazu Blahoslavenej Márie Panny, ktorý vlastnými rukami namaľoval sv. Lukáš).
V rukopise čítame: Autorom obrazu je sv. Lukáš Evangelista. Na žiadosť veriacich namaľoval podobizeň Márie s Dieťatkom na doske stola, pri ktorom sedávala. Cisár Konštantín nariadil preniesť obraz z Jeruzalema do Konštantínopolu a umiestniť v chráme. Tam sa obraz preslávil početnými zázrakmi.
Ruský knieža Lev, očarený týmto zázračným obrazom, si na Konštantínovi vyprosil darovanie tohto obrazu. Preniesol ho potom do svojho kniežatstva a nariadil ho bohato ozdobiť. U obrazu sa opäť začali diať zázraky.
V čase vojny, ktorú na Rusi viedol Ľudovít Uhorský, bol obraz ukrytý na belzskom hrade. Po kapitulácii sa obrazu zmocnil kráľovský miestodržiteľ knieža Vladislav II. Opoľský. V čase obliehania hradu Litvin Tatármi, preletel jeden šíp do hradu a zasiahol pravú stranu obrazu. Vtedy na nepriateľov padla hmla a vydesila ich. Knieža na ne udrel a rozdrvil ich. Keď chcel odviezť obraz do svojho kniežatstva, napriek veľkému počtu koní sa však obraz z miesta nepohol. Vtedy knieža zložil sľub, že postaví kostol a kláštor tam, kde bude obraz umiestnený. Nato sa kone zľahka dali na cestu a zaviezli obraz na Jasnú Horu. Tam bol umiestnený v kaplnke, kde opäť zažiaril zázrakmi.
Tento dokument pochádza z 1. pol. XV. stor. Je možné, že bol prepísaný z nejakého staršieho dokumentu. Tradícia hovorí, že obraz bol namaľovaný sv. Lukášom evanjelistom na doske stola z domu Svätej rodiny v Nazarete. Obraz mal z Nazareta do Konštantínopolu (Carihradu) previezť cisár Konštantín. Ruský knieža Lev, slúžiaci v cisárskom vojsku, si prial preniesť obraz do Rusi. Cisár mu obraz daroval a od tej doby sa na Rusi tešil obrovskej úcte. Obraz sa skutočne mohol dostať z Konštantinopolu na Rus, nakoľko medzi Byzantskou ríšou a Rusou boli v priebehu 11. - 14. pomerne úzke kontakty.
Nie je ani vylúčené, že obraz bol zasiahnutý šípom v priebehu bitky. Počas bojov, ktoré viedol Kazimír Veľký s Ľudovítom Uhorským na Rusi, bol obraz ukrytý na hrade pri meste Belz v Haliči. V r. 1382 len tam našiel knieža Vladislav II. Opoľský. Pretože vďaka Máriiným príhovorom dostal knieža mnoho milostí, priviezol tento obraz do Česnstochovej.
Po 2. svet. vojne bol na Jasnej Hore nájdený dokument z r. 1474. Jeho text pojednáva o histórii milostného obrazu oveľa podrobnejšie, sú v ňom sú aj početné legendistické vyjadrenia. Máme však našťastie dokument nad iné vierohodný - dve diela vzišli z pera Jana Długosza (1415-1480). Tento poľský letopisec žil v čase, keď od popisovaných dejov neubehlo zasa tak veľa času a sám bol svedkom mnohých týchto udalostí. O milostnom obraze sa zmieňuje hneď niekoľkokrát.
Súčasný obraz Čenstochovskej Madony je vernou kópiou toho prvotného, ktorý bol r. 1430 zničený. Vladislav II. Opoľský pozval do Čenstochovej paulínov z Uhorska. Venoval im drevený farský kostol v Starej Čenstochovej.
Vďaka Janovi Długoszovi poznáme presne akt odovzdania kostola doterajším farárom o. Henrichom Biel otcovi Jurajovi, priorovi kláštora paulínov v uhorskej Bude. Dlugosz udáva, že k tomu došlo 23. 6. 1382 a že 10. 8. stanovil knieža Vladislav výšku dôchodkov, ktorými novozriadený kláštor skrze svojho mandatára zaistil.
Dôchodky však zrejme neboli dostatočné, a tak 24. 2. 1393 vydal knieža novú darovaciu listinu, v ktorej pred svedkami (Spytko z Melsztynu a Jan Tarnowski zo Sandomierz) prisľúbil kláštoru vyššie dôchodky. Dlugosz potom všetky položky vypočítava. Vďaka tomu vieme, aký bol vtedy stav kláštora a kostola.
Obraz sa veľmi skoro stal cieľom pútnikov z rôznych končín, ktorí vďaka modlitbe k Márii zakúšali mnoho milostí. Začali sem tiež prinášať početné votívne dary. To sem prilákalo i lupiča. Na Veľkú noc v roku 1430 dobyli Jasnú Horu dvaja poľskí šľachtici spolu s jedným ruským kniežaťom. Pre zahladenie stôp použili služieb husitských oddielov, ktoré v tej dobe tiahli Sliezskom.
Kláštor už bol známy široko ďaleko vďaka zázračným milostiam, ktoré obdržali veriaci modliaci sa pred milostným obrazom Matky Božej. Útočníci mali za to, že oplýva rozprávkovým bohatstvom, ktoré mali nahromadiť početné zástupy pútnikov, smerujúcich sem zo všetkých strán. Keď sa však ukázalo, že majetok kláštora je veľmi skromný, zobrali liturgické nádoby, kríže a bohatú dekoráciu. Aj zo samotného milostného obrazu vylúpali všetky šperky a zlato, ktorým ho ozdobili zbožní pútnici. Nakoniec uštedrili Panne Márii niekoľko rán šabľou.
Zápisy čenstochovských kroník potvrdzujú nezvyčajné udalosti spojené s milostným obrazom. Všetky boli starostlivo zaznamenané v k tomu určenej knihe milostí.
Najstarší zápis zázračného uzdravenia pochádza z r. 1402.
O ohlase jasnohorskej ikony svedčí aj fakt, že už v tej dobe bola zhotovované jej kópie - r. 1390
ju mal Głogówek, r. 1392 vzdialený Sokal a r. 1400 ešte vzdialenejší chorvátsky Lepogłów.
Pôvodný obraz mohol pochádzať niekedy zo 7. stor. Keby to bola pravda, išlo by o jedno z najstarších vyobrazení Najsvätejšej Panny. Odborná analýza obrazu hovorí o jeho nápaditej príbuznosti s obrazmi maľovanými baziliánskými mníchmi na Kréte. To by znamenalo, že pochádza z 10. stor. Odtiaľ mohol pribudnúť do Carihradu.
Po zničení obrazu v r. 1430 bola zhotovená kópia, a to s úplne výnimočnou dôkladnosťou - bol dokonca maľovaný na pôvodnú dosku, čo so sebou nieslo bezpochyby mimoriadne ťažkosti.
Dôvod bol prostý - zachovať čo najvernejšie originál. Obraz bol maľovaný enkaustickou metódou, používanou starými kresťanskými a byzantskými majstrami. K zmenám došlo len u ozdôb Máriinho ošatenia - nové ľalie na Máriinom plášti až príliš pripomínajú erb uhorského kráľa Ľudovíta z Anjou. Dieťa Ježiš navyše pravdepodobne dostalo do rúk knihu.
Do dnešného dňa sa z pôvodnej ikony zachovali len stopy násilia z r. 1430 - dve rovnobežné jazvy po seknutí šabľou na Máriinej pravej tvári preťaté treťou v línii nosa a niekoľko podobných, avšak o poznanie menších na krku (dva dobre viditeľné, štyri ďalšie už menej zreteľné).
Kráľ Vladislav Jagelovský vyhovel prosbe paulínov a vzal zničený a zneuctený obraz do Krakova, kde poveril svojich dvorných umelcov jeho reštauráciou. Má sa za to, že išlo o maliarov pochádzajúcich z Rusi, špecializovaných na byzantské ikony.
Obraz sa snažili zreštaurovať do pôvodného stavu, no farby nanášané novou technikou - temperou - pôvodný originál nechcel vstrebávať a enkaustickú techniku nikto nepoznal. Preto bola najprv vyhotovená jeho verná kópia (možno tiež z jednej z už existujúcich kópií). Podľa nej potom bol zhotovený nový obraz. Tieto práce trvali dosť dlho, snáď až dva roky. Svedčí to len o dôkladnosti, s akou k tomu umelci pristupovali. Všetky náklady hradil kráľ Vladislav Jagelovský. Kvôli čo najväčšej vernosti originálu ponechali maliari na Máriinej tvári i jazvy, ktorými počastovali husitskí agresori originál. Rovnako tak ponechali dosku, na ktorej bol maľovaný pôvodný obraz, hoci ich to stálo ďalšie úsilie.
Na Jasnej Hore sa nespočetnekrát modlili poľskí králi a poľské kniežatá, napr. Kazimír Jagelovský (1448 a 1472), sv. Kazimír (1472), Žigmund I. Starý (1510 a 1514), Štefan Bátory (1581), Žigmund III. Vasa (1616, 1620, 1630), Vladislav IV. (1621, 1633, 1638, 1642, 1644, 1646), Jan Kazimír (1649, 1656, 1658, 1661), Michal Korybutovič Wiśniowiecki (1669 a 1670), Ján III. Sobieski (1676, 1683), August II. Saský (1704), August III. Saský (1734).
V r. 1655 došlo k veleslávnej obrane Jasnej Hory pred Švédmi. 9. novembra pritiahol k Jasnej Hore gróf Ján Vekart z Vřesovic s viac ako 3.000 žoldniermi a požadoval bezpodmienečnú kapituláciu. Prior Augustin Kordecki niečo také rezolútne odmietol. Začalo teda obliehanie. 19. novembra dorazili k Jasnej Hore generál Burhardt Miller a plukovník Václav Sadovský. Obliehanie trvalo až do Vianoc - teda viac ako mesiac.
O. Kordecki mal k dispozícii dokopy 160 žoldnierov a 70 rehoľníkov. Obranu kláštora riadili Štefan Zamojski a Petr Czarnecki.
Miller použil k rozbitiu hradbových múrov najťažších diel a smerom ku kláštoru vyslal 340 delostreleckých gulí o váhe 6 - 12 kg. Poliaci sa však náhle vzchopili k vojne proti nepriateľom, čím Millera donútili opustiť 27. decembra pozície. Neskôr sa ešte pokúsil o prekvapivý návrat 24. a 28. februára, resp. 9. apríla, no opäť neúspešne.
Dosková ikona Čenstochovskej Panny Márie sa radí k byzantským ikonám zvaným Hodegetria, čiže "Tá, ktorá vedie". Sám obraz s rozmermi 122,2x82,2x3,5 cm sa skladá z troch zlepených lipových dosiek, na ktorej je nanesená 2-3 mm hrubá vrstva kriedy. Samotná maľba je potom zhotovená temperou na plátne. Je na nej zobrazená Najsvätejšia Panna Mária s Dieťaťom Ježišom na ľavej ruke.
Matka Božia je odetá v červenom šate, na ktorom má modrý plášť ozdobený ľaliami grófov z Anjou. Pravú ruku má na hrudi.
Dieťa Ježiš na sebe má bohato pozlátený, karmínovo sfarbený odev s rukávmi u zápästia zapnutými - rovnako ako je tomu u Jeho Matky. V ľavej ruke drží knihu, Jeho pravá ruka je pozdvihnutá v žehnajúcom geste ukazujúc pritom na Máriu. Svätožiary Matky aj Dieťaťa sú celé zlaté. Pozadie obrazu je zelené, čo v reči byzantských ikon znamená plnosť milostí Ducha Svätého.
Božské Dieťa je bosé, čo ostro kontrastuje s Jeho bohato zdobeným šatom. Máriin modrý plášť zahaľujúci takisto jej hlavu pôsobí dojmom prostého rúška.
V mieste nad čelom je na plášti namaľovaná hviezda. Šaty oboch postáv sú olemované zlatom. Navyše sú ešte obe postavy dodatočne obdarené umeleckými šatmi a korunami s drahokamami.
Obraz Čenstochovskej Madony bol niekoľkokrát reštaurovaný. Pravdepodobne už r. 1682 pri príležitosti 300-tého výročia jeho príchodu na Jasnú Horu.
Vtedy akýsi neznámy maliar podpisujúci sa J. K. pinxit indignus servus namaľoval olejovými farbami obraz pojednávajúci o histórii tejto milostnej ikony. Samotnú ikonu však nekonzervoval. To urobil až r. 1705, dvanásť rokov pred jej korunováciou, rehoľník menom Makarius Szybkowski.
Pri tej príležitosti tiež premaľoval farbami šaty Márie a Dieťaťa. Do Máriinho plášťa nato zatĺkol 28 mosadzných hviezdičiek. Tie odstránil až prof. Jan Rutkowski pri vedeckom skúmaní obrazu a jeho generálnej konzervácii v rokoch 1925-1926. Odstránil tiež olejové vrstvy zo šiat oboch postáv a tiež sadze z ich tvárí. Ďalej potom stopy po klincoch, ktoré mali zabezpečiť, aby na telách oboch postáv držali zlato-strieborné šaty. Očistil obrazovú dosku od stôp zanechaných hmyzom a hnilobných stôp.
Podobne postupoval aj rám obrazu. V rokoch 1948-1952 bolo pomocou najmodernejších metód vykonané opätovné skúmanie (röntgen, ďalej potom mikroskop, mikropaleontologické a mineralogické metódy, samozrejme aj technologické a umelecké).
Obraz bol počas 2. svet. vojny uschovaný - preto to jeho nové reštaurovanie, ktorého sa zhostil konzervátor R. Kozłowski.
Ozdobovanie milostných mariánskych obrazov je dlhoročnou tradíciou. Ten z Jasnej Hory bol pápežom korunovaný prvýkrát v r. 1717, pričom tento akt vykonal brat poľského prímasa biskup Krzysztof Szembek 8. septembra 1717 korunou, ktorú na tento účel nechal zhotoviť sám poľský kráľ. Slávnosti sa zúčastnili aj biskup vilenský, resp. inflacký. Obraz bol v slávnostnej procesii prenesený do rytierskej sály, kde bol prečítaný pápežský dekrét a bola prinesená koruna.
Potom bol v ďalšej procesii prenesený obraz za spevu piesní, delostreleckých sálv a modlitieb veriacich do kostola.
Nasledoval korunovačný obrad a svätá omša. Po obede sa prítomní pomodlili vešpery a obraz bol prenesený do kaplnky. Tam boli zaspievané Loretánske litánie a slávnostný chválospev Te Deum. Pri príležitosti korunovácie bol obraz Matky Božej obdarený drahými šatami z dielne zlatníka, ktorý bol zhodou okolností bratom Makaria Szybkowského. Zhotovil tri rôzne šaty na rôzne príležitosti - granátové so všitými diamantmi, modré s rubínmi a zelené s perlami a rôznymi drahokamami.
Od r. 1817 sa datuje liturgické slávenie tejto korunovácie. V noci z 22. na 23. 10. 1909 ukradol rádový kňaz menom Macoch z obrazu vzácne koruny, perlami vyšívané šaty a rad iných vzácnych predmetov. Ku svätokrádeži potom ešte pridal vraždu svojho spoločníka. Bol chytený a odsúdený na doživotie.
Pápež sv. Pius X. venoval Matke Božej Čenstochovskej nové koruny. Obnovená korunovácia sa uskutočnila 22. 5. 1910.
26. 8. 1956, pri príležitosti 300-tého výročia sľubov kráľa Jána Kazimíra pred obrazom Milostivej Panny Márie vo Ľvove 1. apríla 1656, poľskí biskupi za neprítomnosti uväzneného kard. Wyszyńského, avšak za prítomnosti viac ako milióna veriacich, tieto sľuby slávnostne obnovili.
5. mája 1957 obnovili tieto sľuby veriaci v celom Poľsku pri nedeľných svätých omšiach. Sľuby kráľa Jána Kazimíra boli jeho súkromným počinom, tie o 300 rokov neskôr na Jasnej Hore boli záležitosťou celého národa ako jedného z bodov programu kresťanského života vytýčeného v rámci Veľkej novény k tisícročnému výročiu pokrstení Poliakov.
V r. 1957 začala na výzvu poľského prímasa kardinála S. Wyszyńského a na základe uznesenia poľského episkopátu Veľká novéna, aby sa národ patrične pripravil na oslavy tisíceho výročia od prijatia krstu Meška I. (966-1966). Zároveň bolo nariadené putovanie kópie milostného obrazu Matky Božej Čenstochovskej po všetkých diecézach a farnostiach. Započalo sa 26. 8. 1957 vo varšavskej arcidiecéze.
Najznámejšia a najslávnostnejšia korunovácia sa v Čenstochovej konala v r. 1966 pri príležitosti tisíceho výročia krstu Meška I. Vykonal ju poľský Primas tisícročia a sluha Boží, kardinál Stefan Wyszyński, veľký ctiteľ Čenstochovskej Madony, ktorej bol oddaný s popravde synovskou dôverou. Bol zakladateľom Svetského inštitútu Pomocníc Jasnohorskej Panny Márie, Matky Cirkvi (Instytut Świecki Pomocnic Maryi Jasnogórskiej, Matki Kościóła).
Milostný obraz sa v Poľsku teší celkom mimoriadnej úcte. Mnohokrát sa pred ním modlil tiež kard. Karol Wojtyła, a to aj neskôr ako pápež Ján Pavol II.
Na Jasnú Horu pri príležitosti mariánskych sviatkov - najmä 15. a 26. 8. - každoročne priputuje niekoľko sto tisíc pútnikov. Veľmi často po niekoľkodňovej pešej púti.
Slávnosť Matky Božej Čenstochovskej sa oslavuje vďaka iniciatíve blah. Honoráta Koźminskho, ktorý po potlačení januárového povstania Rusmi (1863-1864) sa usiloval o zjednotenie národa okolo Kráľovnej Poľska - Panny Márie. Spolu s vtedajším priorom na Jasnej Hore - o. Eusébiom Rejmannom vyjednal u pápeža Pia X. ustanovenia tohto sviatku.
Pápež Pius XI. rozšíril r. 1931 toto slávenie na celú krajinu (v r. 1904 bolo Poľsko rozdelené medzi Rakúsko, Prusko a Rusko) a tvrdil nový text ku sv. omši a breviára pre túto slávnosť.
