Hymnus sv. Patrika

Svätý Patrik bol rímsko-britského pôvodu, keď mal 16 rokov, zajali ho a odvliekli do Írska, kde šesť rokov pásol v otroctve ovce.

Keď sa dostal na slobodu, rozhodol sa stať kňazom. Bol vysvätený aj na biskupa a v Ríme dostal od pápeža Celestína plnú moc vierozvestca pre Írsko, kam sa vrátil hlásať kresťanskú vieru.

Pokrstených naučil čítať a písať, najschopnejších z nich svätil na kňazov. Pohanské zvyky sa nesnažil sa búrať, ale namiesto nich zavádzal kresťanské.

Zaslúžil sa o to, že bardovia aj druidi sa stali mníchmi a pohanské kňažky začali žiť po spôsobe rehoľníčok.

Íri k nemu priľnuli ako k otcovi a zámožní mu nosili dary, ktoré on odmietal s odôvodnením, že chudoba je najistejšou cestou do neba. Pochádzal z územia Britskej provincie, z Bannavemu v Škótsku.

Jeho otec Calpurnius bol vraj angažovaný v politike ako "decurio" - výklady tejto funkcie sa rôznia (medzi výklady patrí úradník a veliteľ jazdného oddielu). Podľa niektorých bol aj diakonom.

Jeho majetok a spoločenské postavenie zviedli jeho syna Patrika k bezstarostnému a ľahkomyseľnému životu. Nemal záujem o štúdium, ani o náboženstvo.

V Patrikovom živote došlo k zlomu, keď ho v 16 rokoch uniesli piráti, odviezli do Írska a tam ho predali ako otroka. Jeho pán mu dal na starosť pasenie oviec.

Pri tomto zamestnaní a úbohých životných podmienkach začal Patrik s vrúcnou modlitbou a s pokáním za skorší neusporiadaný život. Vnútorne sa premenil a mnohému naučil. Spoznal tiež čo je pohanstvo a zaslepenosť spojená s barbarstvom.

Po tvrdých šiestich rokoch sa mu podarilo utiecť a dostať do vlasti. Po troch mesiacoch bol opäť prepadnutý a uväznený. Podaril sa mu druhý útek, ale bol tretíkrát zajatý a ocitol sa ešte v horšom väzení. Odtiaľ ho vraj vykúpili kresťania a jemu sa podarilo vrátiť domov. To už mal neochvejnú dôveru v Boha a vypestovanú lásku.
V jednom sne ho Íri volali k sebe a on potom začal tušiť svoje povolanie. Z toho dôvodu odcestoval do Gálie (dnešné Francúzsko) a študoval v Auxerre pod vedením sv. Germana, stal sa diakonom. Sprvu ho predstavení nechceli do Írska pustiť, ale nakoniec dostal biskupské svätenie a poverenie hlásať tam evanjelium aj organizovať tamojšiu cirkev.

Komunita vytvorená jeho predchodcom, biskupom Palladiom, na Írov nezapôsobila. Patrik sa vrátil r. 432 a začal na írskom severe a severozápade. Ostrov bol vtedy rozdelený na mnoho kmeňových kráľovstiev a Patrik si získaval miestnych vladárov priateľským vystupovaním, láskavosťou a horlivosťou.
Začal kráľom Laognairom, s ktorým na Bielu sobotu zapálil na pahorku Slane veľkonočný oheň.
Všetci mu dovoľovali hlásať evanjelium a zakladať miestnu cirkevnú obec. Jeho nepriateľmi boli keltskí kňazi druidi a bardovia, ale mnohých z nich dokázal upokojiť a získať.
V roku 444 ustanovil svoj sídelný stolec v Armaghu. Vytvoril sieť biskupstva a v jeho záujme bol rozvoj rehoľného života. Na týchto základoch pretváral život v krajine. Vediac sa prispôsobovať miestnym spoločenským pomerom, znalý zvykov a mentality ľudu už z mladosti, bol dobrým organizátorom cirkevného života. Bol vytrvalý, trpezlivý a plný lásky. Dve tretiny noci vraj venoval modlitbe.
Začínal s galskými a britskými misionármi, čoskoro však získal veľa duchovenstva z miestneho obyvateľstva.

Ku koncu života spísal spis "Vyznanie," v ktorom opísal svoje osudy a milosti, ktorých sa mu dostalo, ďakujúcich za ne Bohu. Tiež sa zachovalo veľa jeho korešpondencie.

Jedna z legiend sa týka trojlístka, ktorý sa stal jeho atribútom a s ktorým si pomáhal pri výklade Najsvätejšej Trojice, uvádzajúc nielen na jednotu, ale aj na náznak kríža.

Iná legenda, týkajúca sa ďalšieho atribútu, hovorí o vyhnaní všetkých hadov z Írska. Predpokladá sa, že ide o symbolický obraz vyhnania pohanstva a zla.

Patrik zomrel v Saule, v grófstve Down a jeho hrob sa hneď stal pútnickým miestom.

Hymnus sv. Patrika

Povstávam dnes
skrze Kristovo narodenie aj jeho krst,
skrze Kristovo narodenie aj jeho krst,
skrze jeho ukrižovanie i pohreb,
skrze jeho zmŕtvychvstanie i nanebovstúpenie
skrze jeho návrat pri poslednom súde.

Povstávam dnes
skrze lásku cherubínov, poslušnosť anjelov, podrobenosť archanjelov,
skrze nádej na odplatu pri zmŕtvychvstaní.
Skrze modlitby patriarchov, skrze výroky prorokov,
skrze vieru vyznávačov, skrze nevinnosť svätých panien,
skrze skutky spravodlivých.

Povstávam dnes skrze Boha, ktorý ma ráči riadiť.
Božia sila, udržuj ma, Božia múdrosť, veď ma,
Božie oko, hľaď za mňa, Božie ucho, počuj ma,
Božie slovo, hovor za mňa, Božia ruka, chráň ma,
Božia cesta, prestieraj sa predo mnou,
Boží štít zatieňuj ma,
   
Božie vojsko, chráň ma
pred pascami diabolskými,
pred pokušením hriechu,
pred zvodmi telesnými,
pred každým, kto mi strojí úklady,
nech blízko alebo ďaleko, nech sám alebo v dave.

Kristus buď so mnou,
Kristus predo mnou, Kristus za mnou,
Kristus buď vo mne, Kristus podo mnou,
Kristus nado mnou, Kristus buď, kde líham,
Kristus, kde sadám, Kristus, kde vstávam,
Kristus buď v srdci každého mysliaceho na mňa,
Kristus v ústach každého hovoriaceho o mne,
Kristus buď v každom oku vidiacom ma,
Kristus buď v každom uchu počujúcim ma.

Povstávam dnes v sile a moci, skrze Trojicu,
skrze vieru v trojitosť,
skrze vieru v jednotnosť jediného Tvorcu sveta.
    

 Masima