„Ježiš áno, Cirkev nie?“

Ježiš áno, cirkev nie,“ slogan, ktorý vyznáva čoraz viacej mladých ľudí. Zostane to naďalej iba slovnou rebéliou, alebo sa preleje do masového hnutia? Je ich tvrdenie, že „Ježiša milujú“, ale „odmietajú náboženstvo“ správne?

Je veľa mladých, ktorí odmietanie náboženstva argumentujú tým, že v konečnom dôsledku nezáleží na malých rozdieloch medzi kresťanskými hodnotami. V tomto im musíme dať za pravdu, skutočne sa ten malý rozdiel od čias Reformácie medzi množstvom kresťanských hodnôt vyskytol, ale je aj veľa rôznych rozdielnych cirkví, ktoré tvrdia, že sa vracajú späť ku koreňom kresťanstva.

A práve toto štiepenie kresťanských denominácií nie je v súlade s jednotou, ku ktorej nás Kristus vyzýva: „...aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno,...“ (Jn 17, 21). V tomto zmysle odmietajme „náboženstvá,“ ktoré sú založené na povrchných rozdieloch a svoje korene majú v rozdeľovaní a hriechu, ale majme na pamäti, že novodobý trend kresťanov, ktorí hrdo vyhlasujú, že nepotrebujú náboženstvo, iba Ježiša, predstavuje aj vážnu výstrahu – ich presvedčenie prerástlo do odmietania sviatostí, medzi ktoré patrí aj Pánovo jedlo. 

Ako vznikla táto nová forma „kresťanstva“ prudko sa šíriaca aj medzi slovenskými mladými ľuďmi? Niektorí argumentujú tým, že očisťovaním kresťanstva od „náboženstva“ sa vracajú k pravým koreňom kresťanstva, teda k pôvodným zámerom Ježiša. Ale v Písme a ranných spisoch Cirkvi je len veľmi málo faktov, ktoré by ich tvrdenie podporovali.

Zamyslime sa nad niekoľkými faktami, ktoré sú nám z Písma jasné a poukazujme na nich vo chvíli, ak nám niekto povie, že verí v Ježiša, ale nemyslí si, že potrebné praktizovať náboženstvo:

1. Kresťania sa zhromažďujú za účelom uctievania: Písmo nám dáva jasne najavo pokyny Boha a medzi iným sa dozvieme aj to, že ranní kresťania sa každú nedeľu zhromažďovali, aby prijali eucharistický pokrm. Nebola to ich svojvôľa, ale ak skutočne veríme, že Ježiš za nás zomrel, je to najmenej, čo môžeme pre neho urobiť. Každonedeľná hodina, počas ktorej si ho slávením omše uctíme, ešte nikomu neublížila.

"Majte sa na pozore, často spolu vzdávajte vďaku Bohu a šírte ďalej jeho chválu. Ak sa často zhromaždíte na rovnakom mieste, sily Satana budú zničené a jeho ničenie ktoré si kladie za cieľ bude odvrátené jednotou vašej viery." - Ignác Antiochijský, list Efezanom

2. Náboženstvo je to, čo nás spája s Bohom:  V dnešných dňoch existuje veľa opovrhnutí voči praktikám zbožnosti konaným navonok. Tieto vonkajšie praktiky skutočne nevedú vždy k láske a svätosti. Ale aj tak to nie je dôvod aby sme ich zavrhli. Sme telom a dušou. Náš vzťah s Bohom je živený vonkajšími praktikami, ktoré nás spájajú s Bohom a sme s ním spojení skrz naše náboženstvo.

"Sme spojení a zviazaní s Bohom skrze túto väzbu zbožnosti. Práve z tohto náboženstvo poberá svoj názov." - Lactantius, Božská Inštitúcia.

"Lebo tak ako je telo bez duše mŕtvym, tak je aj viera bez skutkov mŕtva." (Jakub 2:26)

3. Kresťanstvo je komunitou:  Viera nie je len o individuálnom vzťahu s Ježišom. Kresťanstvo zahŕňa vzťah s Bohom (ktorý je sám o sebe komunita osôb) a vzťah s ostatnými členmi jeho Cirkvi. Je bolestivé a náročné byť vo vzťahu s inými hriešnikmi. Ale naša viera nás volá byť vo vzťahu nielen s Bohom, ale aj s inými ľuďmi.

"Sme telo zviazané dokopy spoločnou náboženskou profesiou, jednotou disciplíny a putom spoločnej nádeje. Stretávame sa ako zhromaždenie a kongregácia.... Zhromažďujeme sa, aby sme čítali naše posvätné spisy... V jednote tela a ducha neváhame zdieľať naše pozemské statky s ostatnými." - Tertulián, Ospravedlnenie

"Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi." (Rimanom 12:4-5)

4. Kresťanstvo má apoštolskú postupnosť: Z Písma je jasné, že Pavol menoval biskupov Timoteja a Tita a požiadal ich aby menovali kňazov (2 Tim 2:2). Ak ľudia odmietajú hierarchiu a legitímnu autoritu, odmietajú aj Ježiša a Cirkev ktorú založil.

"Ak ich odkážeme na tradíciu ktorá pochádza od apoštolov, a ktorá je zachovávaná pomocou následnosti starších Cirkvi, budú namietať na tradíciu hovoriac že oni samotní sú múdrejší nielen ako presbytéri ale dokonca aj ako apoštoli, pretože objavili rýdzu pravdu." - Irenej, Proti všetkým herézam.

"Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších." (1. Timotejovi 4:14)

Kresťanstvo teda je a vždy bolo náboženstvom a hnutie odstránenia "náboženstva" od našej viery je hnutím, ktoré v konečnom dôsledku môže ohroziť odovzdávanie viery budúcim generáciám.

Masima
zdroj: aleteia