Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Odporúčame

[Archív][twocolumns]

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Zázračné uzdravenie na príhovor sestry Faustíny

Vyhlásenie sestry Faustíny za blahoslavenú sa uskutočnilo po potvrdení zázračného uzdravenia Mu­re­en Diganovej z USA roku 1981. 
A potom 20. decembra 1999 bol vo Vatikáne podpísaný dekrét, podľa ktorého roku 1995 sa na príhovor blahoslavenej sestry Faustíny zázračne uzdravil kňaz Ronald Pytel z Baltimore. Tak bola splnená jedna z nutných podmienok ku svätorečeniu sestry Faustíny, poľskej rehoľníčky a mystičky, ktorá zomrela v Krakove roku 1938. 
Slávnosť svätorečenia sa uskutočnila v Nedeľu milosrdenstva 30. mája 2000 na Námestí svätého Petra v Ríme. Bola to prvá kanonizácia v Jubilejnom roku a v novom tisícročí.

Svedectvo o uzdravení: Volám sa Ronald Pytel a som farárom v kostole Panny Márie ružencovej v Baltimore. Kňazom som dvadsaťšesť rokov. Kňazské svätenia som prijal v rodnej farnosti Panny Márie ružencovej. Pochádzam z poľskej rodiny. Moji rodičia sa narodili v USA, ale starí rodičia prišli z Poľska.
Ešte ako malý chlapec som na základnej škole vídaval obrázok milosrdného Ježiša s nápisom „Ježišu, dôverujem ti!“ Ale až roku 1987 počas púte do Medžugorja som sa bližšie oboznámil s pobožnosťou a korunkou k Božiemu milosrdenstvu.

V roku 1995 som bol celú zimu a jar chorý. Príznaky choroby poukazovali na prechladnutie, alergiu a zápal priedušiek. Pri chôdzi na prvé poschodie som nemohol chytiť dych a stále som kašľal. Navštívil som všeobecného lekára, ktorý potvrdil diagnózu alergického zápalu priedušiek. Počas tej istej návštevy si lekár všimol, že čosi nie je v poriadku s mojím srdcom, a preto ma poslal na odborné vyšetrenie, na tzv. Dopplerov echokardiogram. Toto vyšetrenie mi urobili 7. júna 1995. Ukázalo sa, že moja aortálna chlopňa bola taká zúžená, že cez ňu pretekalo len dvadsať percent krvi. Išlo o vážnu srdcovú vadu.

Na 8. júna ma objednali na vyšetrenie k dr. Nicholasovi Fortuinovi, výbornému kardiológovi, ktorý pracoval v známej nemocnici John Hopkins v Baltimore. Doktor Fortuin je pokladaný za jedného z najlepších kardiológov v Spojených štátoch. Po preštudovaní môjho echokardiogramu potvrdil diagnózu zúženia aortálnej chlopne. Predpísal mi lieky a poslal ma domov s tým, že mám ležať až do stanovenia termínu operácie v John Hop­kins Hospital.

14. júna 1995 ráno o pol siedmej ma môj najlepší priateľ kňaz Larry Gesy odviezol do nemocnice. Počas cesty mi povedal prorockú vetu: 
„Neboj sa, Ron. To všetko nejako súvisí s Božím milosrdenstvom.“ 
Medzi osobnými vecami, ktoré som si do nemocnice zobral, bol Denníček blahoslavenej sestry Faustíny. A aj keď ma myšlienka na blížiacu sa operáciu nenadchýnala, v mojom srdci vládol pokoj. Operovali ma v deň, keď sa začínala novéna pred slávnosťou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Po operácii ma dali na oddelenie intenzívnej kardiologickej starostlivosti. 

Nasledujúci deň mi odstránili sondu zo žalúdka a respirátor. Neskôr ma premiestnili na samostatnú izbu na kardiologickom oddelení, kde som sa ďalšie dni zotavoval z operácie. 
Počas rekonvalescencie som čítal Denníček blahoslavenej sestry Faustíny a každý deň som sa modlil korunku k Božiemu milosrdenstvu. 
Chirurg doktor Peter Green sa po operácii stretol s Gesym a povedal mu, že moje srdce bolo vážne poškodené následkom zúženia chlopne, ktoré neumožňovalo voľný prietok krvi. Keby ma neoperovali, hrozila by mi smrť. Z nemocnice ma prepustili v pondelok 19. júna, teda päť dní po operácii. 

7. júla, teda čoskoro po prepustení, objavila sa nová komplikácia, zápal pohrudnice. Cítil som veľké bolesti v hrudnom koši a mal som vysoké teploty. Opäť ma prijali do nemocnice a zistili, že sa mi hromadí tekutina v ľavom pľúcnom laloku. Tekutinu odstránili a dávali mi antibiotiká. 
Keď sa lekári uistili, že mi nehrozí žiadne nebezpečenstvo, predpísali mi hromadu liekov a prepustili z nemocnice. Normálne vážim približne 92 kilogramov, po operácii som schudol o 12 kg. Vyzeral som ako väzeň z koncentračného tábora.

V júli a v auguste sa mi postupne obnovovali sily a priberal som. V septembri som navštívil doktora Fortuina. Po vyšetrení môj priateľ Gesy chcel vedieť, aký je môj zdravotný stav. Doktor Fortuin mu povedal, že už nebudem môcť normálne pracovať a nemám šance na dlhší život. Ľavá srdcová komora bola veľmi oslabená a môj stav pred operáciou bol mimoriadne zlý. Larry bol takouto diagnózou zaskočený a prekvapený a len postupne ma s ňou oboznamoval. Vrátil som sa do farnosti začiatkom októbra a opäť som vykonával svoje úlohy, ale v značne obmedzenom rozsahu.

5. októbra sme mali celodennú pobožnosť s bdením pred Najsvätejšou sviatosťou, s modlitbami a korunkou k Božiemu milosrdenstvu, s ružencom a s prednáškou o dare milosrdenstva. Deň sme zakončili svätou omšou. To všetko nás pripravovalo na príchod Svätého Otca do Baltimore 8. októbra 1995. Počas svätej omše som bol hlavným celebrantom. V homílii som hovoril o dôvere Bohu a o tom, ako sa ma Boh dotýkal svojím milosrdenstvom. Fyzicky som sa cítil lepšie.

Ten večer sa skupina ľudí, ktorá bola súčasťou pastoračného programu Dielo nášho Otca, 
modlila nado mnou a prosila o moje uzdravenie. 
Počas modlitby prosili o príhovor blahoslavenú sestru Faustínu a ja som si uctil jej relikvie. 
Počas modlitby som spočinul v Duchu Svätom. Ležal som na dlážke asi pätnásť minút. 
Bol som pri plnom vedomí, ale nemohol som sa pohnúť. 
Cítil som sa ako človek paralyzovaný silou Božej lásky. 

Ten deň som si až neskoro večer uvedomil, že som zabudol užiť lieky. Zobral som si ich až okolo polnoci a chystal som sa na odpočinok. Vtedy som pocítil bolesť pri srdci, zvlášť pri hlbokom nádychu. Dovtedy som bolesť srdca necítil, bolela ma len rana po operácii. Bolo to pre mňa niečo nové, niečo neznáme. Pomyslel som si, že som bol počas dňa príliš aktívny.

Odvtedy som rovnakú bolesť pociťoval každý deň, ale v nasledujúcich dňoch sa zintenzívňovala v rovnakom čase. 
Najbližšiu nedeľu, keď Svätý Otec navštívil Baltimore, náš autobus parkoval jeden a pol kilometra od štadióna. Po svätej omši sa stratili dvaja ľudia z nášho autobusu. Jedným z nich bola moja mama. Behal som medzi autobusmi a štadiónom päť alebo šesťkrát, aby som ju našiel. Na moje veľké prekvapenie som nemal nijaké problémy s dýchaním napriek tomu, že bol veľmi teplý októbrový deň. Avšak bolesť pri srdci neustupovala a každý deň sa ozývala. Preto som sa rozhodol ísť na dovolenku. Až tam som si uvedomil, že bolesť rástla po požití lieku na srdce. Nasledujúci deň som si liek nezobral a bolesť sa nedostavila. Zatelefonoval som doktorovi Fortuinovi a povedal som mu o svojom objave. Bol som si istý, že práve liek na srdce Zestril mi spôsoboval bolesti. 
Doktor Fortuin mi povedal, že je to najlepší liek na chorobu môjho srdca a okrem toho ho môj organizmus dva mesiace bez problémov toleroval bez vedľajších účinkov. Navrhol mi, že ak môj organizmus takto reaguje, bude lepšie brať si jeden deň polovičnú dávku a na druhý deň celú. A že mu mám zavolať o týždeň. Keď som si bral polovičnú dávku lieku, cítil som sa lepšie. Bolesť bola slabšia a rýchlejšie sa pominula. 
Zavolal som doktorovi Fortuinovi a informoval som ho o svojom pozorovaní. Povedal mi, že mám pokračovať v užívaní polovičnej dávky lieku ešte deväť dní, do dávnejšie naplánovanej kontroly u neho.

9. novembra počas mojej návštevy u doktora Fortuina mi po úvodnom vyšetrení urobili Dopplerov echokardiogram. Profesor si prezrel výsledky a potom ma zavolal do svojej pracovne. Pozeral sa na mňa ticho, bez slov. Trvalo to nekonečne dlho. Napokon prehovoril. 
Toto sú jeho slová: „Ron, niekto zasiahol v tvoj prospech.“ 
Opýtal som sa: „Čo to znamená?“ 
Odpovedal: „Tvoje srdce je zdravé.“ 
„Čo?“ zvolal som udivený. 
Profesor vtedy ešte raz dôrazne opakoval: „ Tvoje srdce je úplne zdravé.“ 
Nedôverčivo som sa pokúšal oponovať: „Ale veď doktor Green navrhol opakovať echokardiogram, aby sa presvedčil, či ľavá komora srdca zosilnela.“ 
Vtedy profesor Fortuin povedal jasne povedal: „Nie, nie... hovorím o úplne normálnom srdci. Neviem vysvetliť, čo sa stalo, Nemusíš brať nijaké lieky, len Coumadin - ace­no­ku­mo­rol a uvidíme sa opäť o rok na nasledujúcej kontrole.“ 
Začudovaný som sa spýtal: „O rok?“ 
Odpovedal: „Áno, o rok. Tvoje srdce je úplne zdravé.“

Doktor Fortuin mi pripomenul, že musím pravidelne užívať blood thi­ner – liek proti zrážaniu krvi, pretože mám umelú chlopňu a musím kontrolovať zrážanlivosť krvi, aby sa mohla upravovať dávka lieku. Ostatné lieky – diuretikum, potas a zestril vyradil. Po odchode z doktorovej pracovne som zatelefonoval Larrymu Gesyovi a povedal som mu všetko, čo mi oznámil doktor Fortuin. Larry odpovedal: „To je zázrak, o ktorý sme sa modlili.“

V novembri 1996 bola v Baltimorskej arcidiecéze ustanovená osobitná komisia, aby preskúmala prísažné vyhlásenia lekárov a ostatných svedkov môjho zázračného uzdravenia. 

8. decembra pricestoval do Baltimore otec Seraphin Michalenko, vicepostulátor kanonizačného procesu sestry Faustíny v USA. 
Nasledujúci deň sme sa otec Michalenko, otec Gesy a ja vybrali na arcidiecézny tribunál. Tam nám odovzdali všetky zhromaždené a zapečatené dokumenty, aby sme ich doručili do Vatikánu. Dokumenty obsahovali vyše osemsto strán lekárskych správ a okolo päťsto strán prísažných materiálov. 
13. decembra v Ríme bývajúci kardinál W. Keeler spolu s otcom Michalenkom a otcom Gesym, s otcom Antonom Mrukom, hlavným postulátorom sestry Faustíny, a so mnou odovzdal celú dokumentáciu týkajúcu sa môjho uzdravenia prefektovi Kongregácie pre záležitosti svätých arcibiskupovi Nowakovi.

V auguste 1998 profesor Va­len­tin Fuster, svetoznámy kardiológ z nemocnice Mount Sinai v New Yorku, začal podrobne študovať lekárske správy o mojom uzdravení. Oboznamoval sa s nimi vyše štyri mesiace. Potom ma pozval na stretnutie, ktoré sa uskutočnilo v New Yorku. 
Po podrobnom vyšetrení a konzultáciách doktor Fuster vydal nasledujúce potvrdenie: „Po preštudovaní celej dokumentácie a po rozhovore s pánom Pytlom, ako aj s jeho spolupracovníkmi, ktorí ho poznali pred aj po chorobe roku 1995, presvedčil som sa, že nastala okamžitá zmena v prejavoch choroby, ktoré existovali pred svätom omšou za uzdravenie a po jej skončení. Úplné skončenie prejavov choroby nastalo počas nasledujúcich troch dní. Strata všetkých chorobných príznakov pána Ronalda Pytla po uzdravujúcej svätej omši dňa 5. októbra 1995 je z hľadiska lekárskej vedy nevysvetliteľná.“

Lekári, vybraní Kongregáciou pre záležitosti svätých, po preštudovaní výsledkov všetkých vyšetrení a často opakovaných testov z posledných štyroch rokov sa stretli na zasadaní 16. novembra 1999. Je to dátum sviatku Panny Márie Ostrobránskej - Our Lady of Mercy, pričom aj kongregácia blahoslavenej sestry Faustíny má názov Sisters of Our Lady of Mercy. Doktor Va­len­tin Fuster bol jedným z hlasujúcich lekárov. Vyhlásili, že okamžitú zmenu veľmi poškodenej ľavej srdcovej komory na úplne zdravú nemožno lekársky nijako vysvetliť. Bol to zázrak pripísaný príhovoru blahoslavenej Faustíny Kowalskej.

Ľudia hovoria, že keď chceme niečo dostať od šéfa, najlepšie je žiadať o to cez sekretárku. Sú dve sekretárky, ktorým vďačím za veľa. Prvou je sekretárka doktora Fortuina. Jeho diár s návštevami bol veľmi zaplnený. Napriek tomu, keď sa sekretárka dozvedela, ako ťažko som chorý, zatelefonovala mi, keď ktosi zrušil svoju návštevu, a bol som v doktorovej ordinácii za pol hodiny. Vďaka nej som mal prístup k jednému z najlepších kardiológov v Spojených štátoch. 
Druhá sekretárka, ktorej vďačím za veľa, je svätá sestra Faustína, sekretárka Božieho milosrdenstva. Viem, že sa za mňa prihovárala u Ježiša a že jeho láska sa ma dotkla a uzdravila ma. Túžim spolu so svätou Faustínou vyspievať hymnus vďaky a zvelebenia za nekonečné Božie milosrdenstvo:

„Ó, Bože, ako hojne je rozliate tvoje milosrdenstvo a všetko si urobil pre človeka. 
Ó, ako veľmi musíš milovať toho človeka, keď je tvoja láska k nemu taká činná. 
Ó, Stvoriteľ môj a Pán, všade vidím stopy tvojej ruky a pečať tvojho milosrdenstva, ktoré obklopuje všetko, čo je stvorené. 
Ó, môj najľútostivejší Stvoriteľu, túžim ti vzdať chválu – v mene všetkých tvojich bytostí a stvorení... vyzývam celý vesmír k zvelebovaniu tvojho milosrdenstva. 
Ó, aká veľká je tvoja dobrota, Bože“ (Denníček, 1749).

vložil: Masima

Žiadne komentáre:

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]

Info /nielen/ o bohoslužbách