%20(1).jpg)
Aj keď navonok ostane skryté, čo sa v ľudskej duši odohráva v posledných okamihoch pred smrťou, predsa jedno je celkom isté: Sú to najvýznamnejšie a najrozhodujúcejšie chvíle v pozemskom živote človeka, pretože v hodine smrti sa každá duša stretáva so svojím milujúcim Bohom a jasne a slobodne sa rozhoduje v tomto pre celú večnosť najdôležitejšom momente.
Ako veľmi si navzájom v hodine smrti môžeme duchovne pomáhať, zvlášť ako nám môžu pomôcť svätí a Panna Mária, to nám ukazuje nasledujúci príklad zo života slávneho židovského klaviristu Hermanna Cohena, neskoršieho sväto žijúceho karmelitána P. Augustína Máriu od najsvätejšej Sviatosti. Záchrana jeho židovskej matky pre večný život nám veľmi názorne ukazuje, akú veľkú pomoc môže poskytnúť Panna Mária dieťaťu, ktoré jej je zasvätené, aj keď samotné dieťa o tomto zasvätení ani nevie.
Počas apoštolátu vo Francúzsku zastihla P. Augustína (1821-1871) v decembri 1855 v Lyone bolestná správa, že jeho mama Rosalie Benjamin Cohen zomrela, a to bez najmenšieho viditeľného náznaku obrátenia.
P. Augustín nemohol byť pri svojej matke v čase jej smrti. A práve teraz sa pre neho začala ťažká skúška neistoty, či je jeho židovská matka zachránená pre večný život, pretože stále odmietala konverziu svojho syna a aj sama sa bránila obráteniu, hoci sa za to jej syn tak veľa modlieval.
Až o šesť rokov neskôr mu Boh dal istotu, že jeho modlitba bola vypočutá.No i počas dlhých rokov neistoty bol P. Augustín napriek svojej bolesti stále presvedčený: „Nesmiem sa nikdy vzdať nádeje, že v tomto poslednom okamihu, o ktorom my nič nevieme, sa udialo niečo medzi dušou mojej mamy a Bohom.“
Hoci zostal verný svojej dôvere v materinský zásah Panny Márie, predsa len poznal aj strach a úzkosť o spásu duše svojej matky. Preto sa obrátil na svojho priateľa, farára z Arsu.
Ján Vianney ho nielen utešil, ale dal mu aj nádejný prísľub: „Dúfajte! Dúfajte! V deň Nepoškvrneného počatia dostanete list, ktorý vám prinesie útechu.“
A skutočne dostal P. Augustín 8. decembra 1861 list od Leónie Guillemantovej, sväto žijúcej mystičky.
V tomto liste sa uvádzalo, čo jej zjavil Ježiš 18. októbra 1861 v jednej vízii: „Môj Ježiš ma osvietil božským svetlom ... V okamihu, keď matka P. Augustína mala posledný raz vydýchnuť – zdalo sa, že je už v bezvedomí a takmer bez života – tu predstúpila Mária, naša milovaná Matka pred svojho božského Syna. Hlboko sa pred ním poklonila a povedala:
‚Milosť a milosrdenstvo, Syn môj, pre túto dušu, ktorá ide do zatratenia. Ešte okamih a bude zatratená, zatratená na celú večnosť.
Vrúcne ťa prosím, urob pre matku môjho služobníka Augustína to, čo by si si ty želal, aby on urobil pre tvoju matku, keby ona bola na jej a ty na jeho mieste.
Duša jeho matky je jeho cenným vlastníctvom, tisíckrát mi ju zasvätil; zveril ju nežnosti, dobroprajnosti a dobrote môjho srdca. Mohla by som zniesť, aby bola zatratená? Nie, nie! Táto duša je moja! Chcem ju, prosím si ju ako dedičstvo, ako cenu tvojej krvi a môjho bolestného utrpenia pri nohách tvojho kríža.‘
Len čo nebeská Orodovníčka dokončila svoju prosbu, z Ježišovho Srdca, z prameňa každej milosti, sa vyliala silná a mocná milosť a osvietila dušu tejto úbohej zomierajúcej ženy.
Nad jej tvrdošijnosťou a nad všetkým jej vzpieraním zvíťazila táto mocná milosť a duša zomierajúcej sa s láskou a dôverou obrátila k tomu, ktorý na ňu čakal so svojím milosrdenstvom až do okamihu jej smrti.
Povedala mu: „Ó, Ježiš, Boh kresťanov. Ty, Boh, ktorému sa klania môj syn, verím, dúfam v teba, zmiluj sa nado mnou!“
V tomto liste sa uvádzalo, čo jej zjavil Ježiš 18. októbra 1861 v jednej vízii: „Môj Ježiš ma osvietil božským svetlom ... V okamihu, keď matka P. Augustína mala posledný raz vydýchnuť – zdalo sa, že je už v bezvedomí a takmer bez života – tu predstúpila Mária, naša milovaná Matka pred svojho božského Syna. Hlboko sa pred ním poklonila a povedala:
‚Milosť a milosrdenstvo, Syn môj, pre túto dušu, ktorá ide do zatratenia. Ešte okamih a bude zatratená, zatratená na celú večnosť.
Vrúcne ťa prosím, urob pre matku môjho služobníka Augustína to, čo by si si ty želal, aby on urobil pre tvoju matku, keby ona bola na jej a ty na jeho mieste.
Duša jeho matky je jeho cenným vlastníctvom, tisíckrát mi ju zasvätil; zveril ju nežnosti, dobroprajnosti a dobrote môjho srdca. Mohla by som zniesť, aby bola zatratená? Nie, nie! Táto duša je moja! Chcem ju, prosím si ju ako dedičstvo, ako cenu tvojej krvi a môjho bolestného utrpenia pri nohách tvojho kríža.‘
Len čo nebeská Orodovníčka dokončila svoju prosbu, z Ježišovho Srdca, z prameňa každej milosti, sa vyliala silná a mocná milosť a osvietila dušu tejto úbohej zomierajúcej ženy.
Nad jej tvrdošijnosťou a nad všetkým jej vzpieraním zvíťazila táto mocná milosť a duša zomierajúcej sa s láskou a dôverou obrátila k tomu, ktorý na ňu čakal so svojím milosrdenstvom až do okamihu jej smrti.
Povedala mu: „Ó, Ježiš, Boh kresťanov. Ty, Boh, ktorému sa klania môj syn, verím, dúfam v teba, zmiluj sa nado mnou!“
P. Augustín mohol teraz s radosťou napísať o matkinej záchrane aj svojej sestre Henriette, ktorú priviedol ku katolíckej viere: „Môžeme veriť radostnej správe! Matkina záchrana je tou najväčšou milosťou, ktorú nám Mária – Immaculata mohla darovať!“
vložil: Masima
zdroj: Dom Jean Marie Beaurin, Flèche de Feu - Biographie du Père Augustin Marie du Très Saint Sacrement, Hermann Cohen
