Na získanie Božej milosti treba nájsť Pannu Máriu

... Všetko sa teda redukuje na nájdenie ľahkého prostriedku na získanie Božej milosti potrebnej pre osobnú svätosť, a tomuto ťa chcem naučiť. A tvrdím, že na získanie Božej milosti treba nájsť Máriu.

Preto, že:

Jedine Mária našla milosť u Boha pre seba i pre každého človeka osobitne. Patriarchovia, proroci i všetci svätí Starého zákona nemohli nájsť túto milosť.

To ona dala bytie a život Pôvodcovi každej milosti, a preto sa nazýva Matkou milosti – Mater gratiae.


Od Boha Otca pochádza každý dokonalý dar i milosť akoby zo svojho hlavného prameňa. A keď jej dal svojho Syna, daroval jej všetky svoje milosti. Takže, ako vraví svätý Bernard, v ňom a s ním je jej daná Božia vôľa.

Boh si ju vyvolil za správkyňu, hospodárku a rozdávateľku všetkých svojich milostí až do takej miery, že všetky Božie milosti i dary prechádzajú jej rukami. A na základe moci, ktorú nad nimi získala, ako tvrdí svätý Bernardín, rozdáva milosti večného Otca, čnosti Ježiša Krista a dary Ducha Svätého, komu chce, ako chce, kedy chce a koľko chce.

Ako v prirodzenom poriadku každé dieťa má otca i matku, podobne v poriadku milosti každé pravé dieťa Cirkvi má mať Boha za otca a Máriu za matku. A ak sa ktosi hrdí, že Boha má za otca, a pritom v ňom vôbec niet nežnosti pravého dieťaťa voči Márii, je to podvodník, ktorý má za otca nanajvýš démona...

Keďže Mária vyformovala Hlavu predurčených, Ježiša Krista, jej tiež prináleží formovať údy tejto Hlavy, a nimi sú praví kresťania. Veď žiadna matka neutvorí hlavu bez údov, ani údy bez hlavy. Ktokoľvek teda chce byť údom Ježiša Krista, plného milosti a pravdy, musí sa formovať v Márii milosťou Ježiša Krista, ktorý v nej v plnosti prebýva, aby sa stal pravým údom Ježiša Krista a jej pravým dieťaťom.

Keďže Duch Svätý zostúpil na Máriu a splodil v nej, cez ňu a z nej Ježiša Krista, vtelené Slovo, svoje veľdielo, a keďže ju nikdy nezapudil, neustále v nej a skrze ňu plodí predurčených po všetky dni spôsobom tajomným, ale skutočným.

Mária získala od Boha osobitnú nadvládu nad dušami, aby ich živila a dávala im vzrastať v Bohu. Svätý Augustín tiež tvrdí, že predurčení v tomto svete zostávajú uzatvorení v Máriinom lone a že vyjdú na denné svetlo, až keď ich táto dobrá Matka porodí pre večný život. Teda ako dieťa čerpá všetku výživu od svojej matky, ktorá ju prispôsobuje jeho slabosti, tak predurčení čerpajú všetku svoju duchovnú stravu a všetku svoju silu od Márie.

Márii povedal Boh Otec: In Jacob inhabita,[258] – „v Jakubovi prebývaj,“ Dcéra moja. Čo znamená, v mojich vyvolených, zobrazených v Jakubovi. To Márii povedal Boh Syn: In Israel haereditare, – „v Izraeli maj svoje dedičstvo,“ moja drahá Matka, čiže v predurčených.
A konečne, Duch Svätý jej povedal: In electis meis mitte radices, – „zapusť korene v mojich vyvolených,“ moja verná Nevesta. Koho si teda Boh vyvolil a predurčil, u toho svätá Panna prebýva, čiže v jeho duši, a umožňuje jej zapustiť tam korene hlbokej pokory, horúcej lásky a všetkých čností...

Svätý Augustín nazýva Máriu „živou formou Boha“ – forma Dei, a ona ňou skutočne je. Čiže len v nej sa Bohočlovek vhodným spôsobom vyformoval, bez toho, že by stratil akúkoľvek črtu Božstva. A tiež v nej jedinej môže byť človek vhodne formovaný v Boha milosťou Ježiša Krista, v takej miere, v akej je toho ľudská prirodzenosť schopná.

Normálne môže sochár vytvoriť sochu či portrét dvoma spôsobmi:
1) poslúži si svojím dôvtipom, silou, znalosťami a kvalitou svojich nástrojov, aby ju vytvoril z tvrdej a beztvarej hmoty;
2) môže ju odliať vo forme.
Prvý spôsob je zdĺhavý, ťažký a náchylný k mnohým nehodám: často stačí len jediný nesprávny úder dlátom alebo kladivom, aby zničil celé dielo.
Druhý spôsob je rýchly, ľahký a jemný, skoro bez námahy a nákladov. No iba za predpokladu, že forma je dokonalá a verná, a že sa použije tvárny materiál, ktorý nijako neodporuje jeho ruke.

Mária je vznešená forma Boha. Je stvárnená Duchom Svätým na prirodzené vyformovanie Človeka-Boha hypostatickým zjednotením a na formovanie človeka-Boha milosťou. Tejto forme nechýba žiadna božská črta. Ktokoľvek sa do nej vloží a nechá sa ňou viesť, prijme v nej všetky rysy Ježiša Krista, pravého Boha, spôsobom jemným a primeraným ľudskej slabosti, bez mnohých agónií a námah. Spôsobom bezpečným, bez strachu z ilúzie, lebo démon nikdy nemal, ani nikdy nebude mať vstup do Márie, svätej a nepoškvrnenej, bez tieňa poškvrny hriechu.

Och! Drahá duša, aký to rozdiel medzi dušou formovanou v Ježišovi Kristovi obvyklými cestami tých, ktorí, ako sochári, sa spoliehajú na svoje schopnosti a opierajú sa o svoj dôvtip, a medzi dušou dobre tvárnou, rozpustenou, roztavenou, ktorá sa vôbec nespolieha na seba, ale vrhá sa do Márie a necháva sa tam opracovať pôsobením Ducha Svätého! Koľko škvŕn, koľko chýb, koľko temnôt, koľko ilúzií, koľko prirodzeného, koľko ľudského je v tej prvej. A tá druhá, aká je len čistá, božská a podobná Ježišovi Kristovi!

Niet takej bytosti, ani nikdy nebude, v ktorej by bol Boh väčší, než v božskej Márii, okrem seba samého a v sebe samom, ani v blahoslavených, ani v cherubínoch, ani v najvyšších serafínoch, ani v samom raji...

Mária je rajom Boha a jeho nevýslovným svetom, do ktorého vstúpil Boží Syn, aby v ňom konal divy, chránil ho a nachádzal v ňom zaľúbenie. Pre putujúceho človeka stvoril tento svet, pre blaženého raj; ale utvoril ešte iný, pre seba, ktorému dal meno Mária. Svet neznámy takmer všetkým smrteľníkom tu dolu a nepochopiteľný všetkým anjelom a všetkým blahoslaveným tam hore, v nebi. Tí v obdive z videnia Boha, takého vznešeného a od nich všetkých vzdialeného, tak oddeleného a ukrytého vo svojom svete, v božskej Márii, volajú dňom i nocou: Svätý, Svätý, Svätý.

Blahoslavená, tisíckrát blahoslavená je duša tu dolu, ktorej Duch Svätý zjaví a dá spoznať tajomstvo Márie, ktorej otvára túto uzatvorenú záhradu, aby do nej vstúpila, túto zapečatenú studnicu, aby z nej čerpala a pila veľkými dúškami živé vody milosti! V tomto milom stvorení duša nájde Boha bez akéhokoľvek tvora. Boha nekonečne svätého i vznešeného a súčasne nekonečne zhovievavého i prispôsobujúceho sa jej slabosti. Keďže Boh je všade, nájdeme ho všade, aj v pekle. No niet žiadneho miesta, kde by ho stvorenie mohlo nájsť sebe bližšieho a prispôsobenejšieho svojej slabosti ako v Márii. Veď preto do nej zostúpil. Všade inde je Chlebom silných a anjelov; ale v Márii je Chlebom detí...

Nenazdávajme sa s falošnými osvietencami, že Mária, hoci stvorenie, by mohla byť prekážkou zjednotenia sa so Stvoriteľom. Veď to už nežije Mária, ale Ježiš Kristus sám, Boh sám, ktorý žije v nej. Jej premena v Boha prevyšuje premenu svätého Pavla a ostatných svätých tak, ako ani nebo neprevyšuje zemské vrcholy.

Máriu stvoril Boh len pre seba, a preto nie je pravda, že zadržiava dušu u seba. Ba naopak, privádza ju k Bohu a čím viac je s ňou duša zjednotená, tým dokonalejšie ju zjednocuje s ním. Mária je podivuhodná ozvena Boha. Neodpovedá inak, než: „Boh“, keď sa volá: „Mária“. Oslavuje iba Boha, keď ju so svätou Alžbetou nazývame blahoslavenou.
Keby falošní osvietenci, ktorých démon strašne podviedol už v modlitbe, vedeli nájsť Máriu, cez ňu Ježiša a cez neho Boha, neboli by tak biedne upadli. 
Kto už raz našiel Máriu, skrze Máriu Ježiša a skrze Ježiša Boha Otca, našiel všetko dobro, vravia sväté duše: Inventa atď. Kto vraví všetko, nič nevyníma: čiže všetku milosť i plné priateľstvo s Bohom; úplnú bezpečnosť pred Božími nepriateľmi; celú pravdu namiesto lži; všetku ľahkosť i úplné víťazstvo nad ťažkosťami spásy; všetku sladkosť a každú radosť v trpkostiach života.

To neznamená, že kto našiel Máriu pravou pobožnosťou, bude oslobodený od kríža a bolestí. To by bol veľký omyl. Veď je viac napádaný než iný, pretože Mária, matka živých, všetkým svojim deťom dáva kúsky zo Stromu života, ktorým je Ježišov kríž. Ale keď im pripravuje vhodné kríže, dáva im milosť, aby ich niesli trpezlivo, ba až radostne. Takže kríže, ktoré ona dáva svojim, sú skôr sladké, než trpké. A ak aj istý čas pociťujú horkosť kalicha, ktorý Boží priatelia nevyhnutne musia piť, útecha a radosť, ktorú im táto dobrá Matka po smútku dáva, ich nesmierne povzbudzuje znášať kríže ešte ťažšie a trpkejšie.

Ťažko je teda vedieť skutočne nájsť božskú Máriu, aby sme tak našli všetku hojnú milosť. Boh, zvrchovaný Pán, môže aj sám bezprostredne udeliť to, čo spravidla dáva cez Máriu. Bez opovážlivosti nemožno popierať, že to niekedy aj činí. Avšak podľa poriadku, ktorý stanovila božská Múdrosť, sa v poriadku milosti ľuďom obvykle dáva len cez Máriu, ako vraví svätý Tomáš. Na vystúpenie a zjednotenie sa s ním treba použiť ten istý prostriedok, ktorý použil on, aby zostúpil k nám, stal sa človekom a sprostredkoval nám svoje milosti. A tým prostriedkom je pravá úcta k svätej Panne.

Zverejnenie komentára

0 Komentáre