%20(1).jpg)
Nikdy nebolo počuť, že niekto okrem Márie, ktorá našla milosť u Boha pre seba a pre celý ľudský rod a v ktorej sa mohla vteliť a dať na svet večná Múdrosť činnosťou Ducha Svätého, mal moc tak povediac, vteliť ho do predurčených duší.
Patriarchovia, proroci a sväté osobnosti starého Zákona volali, vzdychali a žiadali vtelenie večnej Múdrosti. No nik si to nemohol zaslúžiť. Jedine Mária vznešenosťou svojej čnosti, siahajúcou až k Božskému trónu, získala to nekonečné dobrodenie. Stala sa matkou, učiteľkou a trónom božej Múdrosti.
Ona je veľmi dôstojnou Matkou, pretože umožnila jeho vtelenie a dala na svet ako ovocie svojho lona: A požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
Všade, kde je Ježiš, na nebi alebo na zemi, v našich svätostánkoch alebo v našich srdciach, hovoríme pravdivo, že je plodom a prínosom Márie. Že Mária sama je strom života a že Ježiš je jediný jej plod.
Kto chce teda mať to obdivuhodné ovocie vo svojom srdci, musí mať strom, ktorý ho urodí. Kto chce mať Ježiša, musí mať Máriu.
Mária je vychovávateľkou božej Múdrosti. Nie akoby ona bola nad božou Múdrosťou, nad pravým Bohom, alebo jej rovná. To myslieť a povedať, bolo by rúhaním. Alebo že by Boh Syn, večná Múdrosť, bola podriadená Márii ako svojej Matke dokonale. Dal jej nad sebou samým materinskú a prirodzenú moc, ktorá je nepochopiteľná. Nielen počas svojho života na zemi, ale aj v nebi, lebo sláva nielen neruší prírodu, ale ju zdokonaľuje. Takže v nebi je Ježiš, tak ako vždy, dieťaťom Márie a Mária je matkou Ježiša.
V tomto zmysle má moc nad ním a on jej je istým spôsobom poddaný, lebo chce dobre. Takže Mária pre svoje mocné modlitby a svoje božské materstvo dosiahne od Ježiša všetko, čo chce. Dáva ho komu chce. Ona ho stále plodí v dušiach, v ktorých chce.
Oh ! aká šťastná je duša, ktorá získala dobrodenia Márie! Nech je uistená, že čoskoro bude vlastniť Múdrosť. Lebo ako ona miluje tých, ktorí ju milujú, udeľuje im svoje dobrá plnými rukami. I dobro nekonečné, v ktorom sú obsiahnuté všetky ostatné, Ježiša, plod svojho lona.
Ak teda pravdivo hovoríme, že Mária je v istom zmysle učiteľkou vtelenej Múdrosti, čo potom máme myslieť o moci, ktorú má nad všetkými milosťami a darmi Boha? A [o] slobode, v ktorej má udeliť z darov, komu sa jej zaľúbi?
Je, vravia svätí Otcovia, nesmiernym oceánom všetkých veľkostí Boha. Veľkým skladom všetkých jeho dobier, nevyčerpateľným pokladom Pána a pokladníčkou i rozdeľovateľkou všetkých jeho darov.
To je vôľa Boha, že odkedy jej dal svojho Syna, prijímame všetko jej rukou a na zem nezostupuje žiadny nebeský dar, ktorý by nešiel cez ňu ako cez kanál.
To z jej plnosti sme všetko dostali a ak je v nás nejaká milosť, nejaká nádej spásy, je to dobro, ktoré nám prichádza od Boha skrze ňu. Je takou paňou Božích dobier, že dáva komu chce, práve toľko koľko chce, kedy chce a spôsobom akým chce, všetky milosti Boha, všetky čnosti Ježiša Krista a všetky dary Ducha Svätého Všetky dobrá prírody, milosti a slávy. To sú myšlienky a vyjadrenia svätých Otcov, ktorých latinské pasáže neuvádzam, ani skrátené.
No hocikoľko darov by nám udelila táto suverénna a láskavá Princezná, nie je vôbec spokojná, ak by nám nedala vtelenú Múdrosť, Ježiša, svojho Syna. A vždy hľadá duše jej hodné, aby im ju mohla darovať.
Mária je ešte aj kráľovským trónom večnej Múdrosti. V nej zjavuje svoje veľkosti, v nej rozmiestňuje svoje pokladnice a svoje sladkosti. A vôbec niet miesta na nebi i na zemi, na ktorom by večná Múdrosť ukazovala toľko velebností a mala toľko štedrosti, ako v neporovnateľnej Márii. Preto ju svätí Otcovia nazývajú svätyňou Božstva, odpočinkom a spokojnosťou Svätej Trojice, Božím trónom, Božím mestom, Božím oltárom, Božím chrámom, Božím svetom a Božím rajom. Všetky tie prívlastky a chvály sú veľmi pravdivé vo vzťahu k rozličným divom, ktoré učinil Najvyšší v Márii.
Jedine cez Máriu možno obdržať Múdrosť.
No ak dostaneme tak veľký dar múdrosti, kde ju umiestnime? Aký dom, akú stoličku, aký trón dáme tejto princeznej tak čistej a tak žiarivej, že nebeské lúče slnka sú len tmou a temnotami v jej prítomnosti? Možno mi odpoviete, že žiada iba naše srdce, že ono jej treba dať, že tam ju treba umiestniť.
Či nevieme, že naše srdce je poškvrnené, nečisté, telesné a naplnené tisícimi vášňami, a následne nehodné vlastniť tak vznešeného a svätého hosťa? A keby sme mali sto tisíc sŕdc ako to naše, dať mu ho, aby mu slúžilo za trón, bola by to spravodlivosť? Neznevážila by naše uchádzanie sa? Nebude mať hluché ucho k našim prosbám? A nemáme strach a bezočivosť chcieť ju uložiť na miesto tak zapáchajúce a tak nehodné jej majestátu?
Čo robiť, aby sa jej naše srdce stalo hodným? Hľa, veľká rada. Hľa obdivuhodné tajomstvo: Nechajme takpovediac, vstúpiť Máriu do nášho domu. Zasväťme ho pre ňu bez akejkoľvek výhrady ako jej služobníci a otroci. Vložme do jej ruky a na jej počesť všetko, čo máme najdrahšie. Nenechajme si nič pre seba. A táto dobrá Učiteľka, ktorá sa nikdy nenechala predbehnúť v štedrosti, sa nám dá nepochopiteľným, no skutočným spôsobom. A do nej príde prebývať večná Múdrosť ako na svoj slávny trón.
Mária je svätý magnet. Keď niekde je, tak silno tam ťahá večnú Múdrosť, že ona sa nemôže ubrániť. Tento magnet ju pritiahol na zem pre všetkých ľudí a priťahuje ju vždy aj osobitne do každej, v ktorej je. Ak máme v sebe vieru Márie, máme ľahko a zakrátko skrze jej príhovor božiu Múdrosť.
Mária je zo všetkých prostriedkov, ako mať Ježiša Krista, najistejším, najpohodlnejším, najkratším a najsvätejším. Ak budeme robiť najprísnejšie pokánia, podnikneme najťažšie cesty a najväčšie námahy, ak vydáme všetku svoju krv na získanie božej Múdrosti, no príhovor a úcta Svätej Panny by sa nenachádza[la] vo všetkých tých úsiliach, boli by neužitočné a neschopné nám ju získať. No ak Mária za nás povie slovo, ak sa jej láska nachádza v nás, ak sme zapísaní v zozname jej verných služobníkov, čo zachovávajú jej cesty, budeme mať božiu Múdrosť čoskoro a lacno.
Pamätajte, že Mária je nielen Matkou Ježiša, hlavy všetkých vyvolených, ale že je [Matkou] všetkých jej údov. Takže ich plodí, nosí vo svojom lone a dáva na svet slávy, skrze Božie milosti, čo im prináša. To je náuka svätých Otcov a zvlášť svätého Augustína, ktorý vraví, že vyvolení sú v lone Márie a že ona ich dáva na svet, až keď vstupujú do slávy. Ba viac, Márii Boh nariadil bývať v Jakubovi, mať svoje dedičstvo v Izraeli a zapustiť korene vo svojich a svojich predurčených.
Z týchto právd treba vyvodiť:
1: márne si lichotí, že je dieťaťom Božím a učeníkom Múdrosti, kto nie je dieťaťom Márie;
2: aby sme boli z počtu vyvolených, treba aby Mária prebývala a zapustila v nás korene skrze nežnú a úprimnú nábožnosť k nej;
3: jej pripadá nás plodiť v Ježišovi Kristovi a Ježiša Krista v nás, až do jeho dokonalosti a plnosti jeho veku. Môže tak povedať o sebe pravdivejšie ako povedal svätý Pavol o sebe: ´Quos iterum parturio, donec formetur in vobis Christus. Ja vás plodím stále, moje drahé deti, až dokedy Ježiš Kristus, môj Syn, nebude vo vás dokonale stvárnený.´
2 - V čom spočíva pravá úcta k Márii
Niekto, želajúc si byť ctiteľom Svätej Panny, sa ma môže spýtať, v čom spočíva pravá úcta k Svätej Panne. Odpovedám pár slovami. Spočíva vo veľkej úcte jej vznešeností, veľkej vďačnosti za jej dobrodenia, veľkej horlivosti za jej slávu, neustálom zvolávaní jej ochrany a úplnej závislosti od jej autority i pevnej opore a nežnej dôvere v jej materskú dobrotu.
Treba dať pozor na falošné pobožnosti k Svätej Panne, ktorými si slúži démon, aby oklamal a zavrhol mnohé duše. Nebudem sa zdržiavať, aby som ich opisoval. Stačí mi povedať, že pravá pobožnosť k Svätej Panne:
1 - je vždy vnútorná, bez pretvárky a bez povery;
2 - nežná, bez ľahostajnosti a bez škrupúľ;
3 - trvalá, bez nestálosti a bez nevernosti;
4 - svätá, bez domýšľavosti a bez nepravidelnosti.
Nepatriť medzi falošných ctiteľov pokryteckých, ktorí majú svoju nábožnosť len na perách a telách.
Nebyť tiež [ani] z ctiteľov kritických a škrupulóznych, ktorí kričia, že sa vzdáva príliš pocty Svätej Panne a že uctievanie Matky znevažuje [Syna].
Nebyť z tých ctiteľov ľahostajných a vypočítavých, ktorí nemajú vôbec nežnú lásku ani synovskú dôveru k Svätej Panne. A utiekajú sa k nej jedine preto, aby získali alebo si zachovali časné dobrá.
Nebyť z tých ctiteľov nestálych a ľahkomyseľných, čo sú ctiteľmi Svätej Panny len z rozmaru a načas a čo sa vzdávajú jej služby v čase pokušenia.
Napokon sa treba dobre chrániť byť z ctiteľov poverčivých, ktorí pod plášťom niekoľkých vonkajších pobožností, ktoré praktikujú, skrývajú srdce skazené hriechom. Čo si domýšľajú, že pre svoje pobožnosti k Svätej Panne nezomrú vôbec bez spovede, a [že] budú zachránení z nejakého hriechu, čo páchali.
Nezanedbať vstúpiť do bratstiev Svätej Panny a najmä svätého Ruženca a v nich plniť povinnosti, ktoré sú veľmi posväcujúce.
No najdokonalejšia a najužitočnejšia zo všetkých pobožností k Svätej Panne je zasvätiť sa jej celkom a skrze ňu celkom Ježišovi ako otrok. Urobiť zasvätenie úplné a večné: svojho tela, svojej duše, svojich dobier tak vnútorných ako vonkajších, zadosťučinení a zásluh, svojich dobrých skutkov a práva nimi disponovať. Konečne všetkých svojich dobier, čo sme obdržali v minulosti, čo vlastníme v prítomnosti a budeme vlastniť v budúcnosti. Je viacero kníh, čo pojednávajú o tejto pobožnosti. Uisťujem, že som nikdy nenašiel praktikovať dôkladnejšiu úctu k Svätej Panne, ako vidno na príklade Ježiša Krista, čo by tiež viac oslavovala Boha, bola spasiteľnejšia pre dušu a hroznejšia pre nepriateľov spásy. A napokon sladšia a vznešenejšia.
Táto dobre praktizovaná úcta nielen priťahuje Ježiša Krista, večnú Múdrosť do duše, ale ešte ho tam udržuje i zachováva až do smrti. Preto vás prosím, k čomu by nám slúžilo hľadať tisíc tajomstiev a vynaložiť tisíc úsilí, aby sme mali pokladnicu Múdrosti, ak potom, čo sme ju dostali, by sme ju nešťastne stratili ako Šalamún, pre našu nevernosť? Bol múdrejší než my, takí možno nikdy nebudeme a teda, silnejší, osvietenejší. Predsa bol oklamaný a premožený i upadol do hriechu a bláznovstva. A nechal všetkých, čo po ňom nasledovali, v dvojitom údive zo svojich svetiel i svojich temnôt. Zo svojej múdrosti i bláznovstva svojich hriechov. Možno povedať, že ak jeho príklad a jeho knihy podnietili všetkých jeho potomkov v túžbe a hľadaní Múdrosti, jeho skutočný pád alebo prinajmenej opodstatnená pochybnosť ktorú z toho mali, prekazila nekonečnému počtu duší dať si záležať na hľadaní skutočnosti naozaj prekrásnej, no ktorú možno veľmi ľahko stratiť.
Aby sme boli teda nejakým spôsobom múdrejší ako Šalamún, treba vložiť do rúk Márie všetko, čo vlastníme. A sám poklad pokladov, Ježiša Krista, aby nám ho strážila. Sme nádoby príliš krehké; nedávajme tam ten vzácny poklad a túto nebeskú mannu. Máme na krku priveľa nepriateľov a príliš vybraných i skúsených. Nespoliehajme sa na svoju múdrosť a silu. Máme priveľa zhubných skúseností z našej nestálosti a našej slabej prirodzenosti. Nedôverujme svojej múdrosti a svojej horlivosti.
Mária je múdra: vložme všetko do jej rúk. Dobre bude zachádzať s nami i s tým, čo nám patrí, na najväčšiu slávu Božiu.
Mária je dobrotivá: miluje nás ako svoje deti a služobníkov. Jej ponúknime všetko, tak nič nestratíme; všetko privedie k nášmu osohu.
Mária je štedrá: viac vracia, ako sa jej dáva. Ak jej darujeme čo vlastníme bez každej výhrady, prijmeme sto za jedno. A ako sa hovorí, za sto vajec býka.
Mária je mocná: nič nie je schopné jej vyrvať, čo sa jej dalo do rúk. Vložme sa do jej rúk. Obráni nás a udelí nám víťazstvo nad všetkými našimi nepriateľmi.
Mária je verná: toho, kto sa jej dá, nenechá zísť z pravej cesty ani stratiť sa. Je Panna verná Bohu a verná ľuďom par excellence. Chránila a zachovala verne všetko, čo jej Boh zveril, bez toho že by z toho stratila najmenšiu časť. A stráži tiež ešte s osobitnou starostlivosťou tých, ktorí sa úplne vložili pod jej ochranu a jej poručníctvo.
Zverme všetko teda jej vernosti; pripútajme sa k nej ako ku stĺpu, ktorý nemožno prevrátiť. Ako ku kotve, ktorú nemožno odtrhnúť. Či skôr ako k hore Sion, ktorou nemožno otriasť.
Hocikoľko slepoty, koľkokoľvek slabostí a koľkokoľvek nestálostí by sme mali zo svojej prirodzenosti a akokoľvek veľa a zlých by bolo našich nepriateľov, nepremôžu nás. Ani nikdy nezvedú a nikdy nebudeme mať nešťastie stratiť Božiu milosť a nekonečný poklad večnej Múdrosti.
Zasvätenie seba samého Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, rukami Márie
Ó, večná a vtelená Múdrosť! Ó Ježišu, veľmi hodný lásky a poklony, pravý Boh a pravý človek, jediný Syn večného Otca a Márie, vždy Panny!
Hlboko sa ti klaniam večne prítomnému v lone i v jase tvojho Otca a v čase tvojho vtelenia prítomnému v panenskom lone Márie, tvojej predôstojnej Matky.
Vzdávam ti vďaky za to, že si sa zriekol seba samého, keď si na seba vzal podobu otroka, aby si ma vytrhol z hrozného diablovho otroctva.
Chválim ťa a oslavujem za to, že si privolil podriadiť sa vo všetkom Márii, svojej svätej Matke, aby si ma urobil svojím verným otrokom skrze ňu.
No beda! Ja nevďačný a neverný nezachoval som záväzky a sľuby, ktoré som tak slávnostne urobil pri svojom krste: vôbec som si nesplnil svoje povinnosti. Nezasluhujem si nazývať sa tvojím synom, ba ani otrokom. A keďže niet vo mne ničoho, čo by si nezaslúžilo tvoje odvrhnutie a hnev, už sa viac neodvažujem predstúpiť pred tvoj svätý a vznešený Majestát sám.
Preto sa utiekam k orodovaniu a milosrdenstvu tvojej presvätej Matky, ktorú si mi dal za svoju prostredníčku. A jej prostredníctvom dúfam, že dosiahnem pravú kajúcnosť i odpustenie hriechov, získam a udržím si Múdrosť.
Zdravas’, ó, Nepoškvrnená Mária, živý svätostánok Božstva, v ktorom si skrytá večná Múdrosť praje prijímať poklonu anjelov i ľudí.
Zdravas’, ó, Kráľovná neba i zeme, ktorej vláde je podriadené všetko, všetko to, čo je nižšie od Boha.
Zdravas’, ó, bezpečné Útočisko hriešnikov, čo svoje milosrdenstvo nikomu neodopieraš. Vypočuj moje želania, aby som získal božskú Múdrosť, a preto prijmi sľuby a ponuky, ktoré ti moja nízkosť predkladá.
Ja, M., neverný hriešnik, si dnes do tvojich rúk obnovujem a potvrdzujem krstné sľuby: navždy sa zriekam zlého ducha, jeho okázalostí i skutkov a dávam sa celý Ježišovi Kristovi, vtelenej Múdrosti, aby som ho po všetky dni svojho života nasledoval nesúc svoj kríž a aby som mu bol vernejší než dosiaľ.
Pred očami celého nebeského dvora si ťa dnes volím za svoju Matku a Vládkyňu. Ako otrok ti oddávam a zasväcujem svoje telo i dušu, svoje vnútorné i vonkajšie dobrá, ba aj cenu svojich dobrých skutkov: minulých, prítomných i budúcich. Zverujem ti plné právo narábať so mnou a so všetkým, čo mi patrí, bez výnimky, ako sa ti bude páčiť, na najväčšiu slávu Boha v čase i vo večnosti.
Prijmi, dobrotivá Panna, tento nepatrný dar môjho otroctva na uctenie si a zjednotenie sa s tou podriadenosťou, ktorú večná Múdrosť dobrovoľne prijala voči tvojmu materstvu. Prijmi ju odo mňa ako poctu tej moci, ktorú obaja máte nad týmto červíčkom a biednym hriešnikom a ako vďakyvzdanie [za výsady], ktorými ťa zahrnula Najsvätejšia Trojica.
Slávnostne vyhlasujem, že odteraz ťa chcem vo všetkom uctievať a poslúchať ako tvoj opravdivý otrok.
Ó, obdivuhodná Matka! Predstav ma ako večného otroka svojmu drahému Synovi, aby ma prijal cez teba, keď ma cez teba vykúpil.
Ó, Matka milosrdenstva! Láskavo mi vymôž pravú Božiu múdrosť a tým ma aj zahrň medzi tých, ktorých miluješ, učíš, vedieš, živíš a chrániš ako svoje deti a svojich otrokov.
Ó, verná Panna, vo všetkom urob zo mňa takého dokonalého učeníka, nasledovníka a otroka vtelenej Múdrosti, Ježiša Krista, tvojho Syna, aby som na tvoje orodovanie a podľa tvojho vzoru dospel k plnosti jeho veku na zemi a jeho slávy v nebi. Nech sa tak stane.
Qui potest capere capiat! Quis sapiens et intelliget haec?
(Kto to môže pochopiť, nech pochopí! Mt 19,12 Kto je múdry, aby ich pochopil?)
Masima
zdroj: Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu: Láska večnej Múdrosti
