Sen mojej matky

Matúš bol roľníkom. Zomrel v roku 1904, keď jeho dcéra Anežka, moja matka, mala 17 rokov. Každý rok dávala za otca slúžiť svätú omšu. 

Po desiatich rokoch, keď vypukla prvá svetová vojna a životné podmienky boli veľmi ťažké, rozhodla sa, že už za zosnulého otca omšu objednávať nebude. Myslela si, že otec bol dobrý človek a že po toľkých rokoch je už iste v nebi. Keď nadišlo výročie smrti dedka Matúša, mala matka zvláštny prorocký sen.

Zdalo sa jej, že vstúpila do stodoly a na jej humne, kde sú obvykle cepy na mlátenie obilia, stál jej otec.  Na jednej strane bola hromada obilia doteraz nezbavená pliev.  Zosnulý roľník z nej vzal zrno, prezeral si ich a ako by sa modlil a clivel a potom ich odložil na druhú stranu.

Anežka sa ho spýtala: "Otče, čo to robíš?"

"Vidíš, dcéra, čistím zrno. A až to všetko očistím, pôjdem do neba."

Matka sa pozrela na veľkú hromadu obilia v plevách a malú kôpku čistého obilia a veľmi sa čudovala: "Otče, ty ešte nie si v nebi?"

Otec ukázal prstom hore a povedal: "Boh je spravodlivý," a nato zmizol.

Matka sa zľakla, prebudila sa, vyhľadala peniaze a išla do kostola zarezervovať svätú omšu za svojho otca. Do konca života na svätú omšu za svojich rodičov nezabudla.

Príslovie hovorí: "Pán Boh s nami, a zlé preč!" to znamená, že nemáme veriť snom, ale Božej Prozreteľnosti. Ale toto bol dobrý a múdry sen. Možno, že anjel strážny spôsobil, aby Anežka zbadala obraz a počula slová, ktoré ju upozornili, aby pamätala na zosnulých.

Ja sa domnievam, že to bol prorocký sen, určený nám všetkým, nielen jednej žene. Hovoríme, že duša ide do očistca, keď je v posväcujúcej milosti, ale má na svedomí všedné hriechy. To je pravda, ale nie je celá. Hriechy nie sú nikdy v svätom Písme predstavené ako zrno, ale ako plevy, ktoré, ako hovorí Ján Krstiteľ, sú určené k spáleniu. Obilia sú dobré skutky, ktoré Pán odmeňuje v nebi.

Odpustenie hriechov prináša duši odpustenie večných trestov, ale naďalej ostávajú duši ešte časné tresty, ktorými sú dôsledky, aké v duši zanechali hriechy, či už ľahké, alebo ťažké. Čo z týchto trestov neodčiníme na zemi, od toho budeme očistení v očistci.

Svojou modlitbou a obeťami za zomrelých pomáhame týmto dušiam "skrátiť" dobu ich očisťovania. My sa za nich modlíme a ony sa prihovárajú za nás. Je to jedna z foriem "spoločenstva svätých".

Ako dlho sa máme modliť za zomrelých? Čas existuje len na zemi. V nebi, v pekle aj v očistci je len "dnes". Svätý Augustín napísal: "Tam sa všetky dni stávajú súčasnosťou. Neprichádzajú ani neodchádzajú, nekončí jeden, aby druhý začal, všetky trvajú súčasne." (List Probe, 130.8.15)

Naše modlitby za zosnulých vstupujú do ich súčasnosti. Keď sa modlíme za zomrelých, ktorí sú už v nebi, Boh bral do úvahy naše modlitby, keď prijímal zomrelých k sebe. Modlime sa za nich, pretože nikdy nie je ani skoro, ani neskoro.

Keď sa modlíme za zomrelých, modlíme sa tým aj za seba. Táto modlitba sa vráti na nás, ako kameň vrhnutý nahor sa opäť vráti na zem. Kto iným preukazuje dobro, preukazuje dobro i sebe.

vložil: Masima

zdroj: Miłujcie się