%20(1).jpg)
Svätá Gemma sa narodila 12. marca 1878 v talianskom mestečku Camigliano (Lucca). Už prvé spomienky z jej života prezrádzajú, že bola celoživotne poznačená trvalou kontempláciou trpiaceho Krista. Vzťah s Ukrižovaným jej už od detstva pomáhala budovať jej matka Aurélia a neskôr sestry z Inštitútu sv. Zity.
Po mnohých hodinách súkromných výkladov Gemma cítila, ako každým dňom rastie jej láska a túžba trpieť, aby sa tak podobala Ježišovi na kríži. Postupne bola schopná vnímať Ježiša v každej situácii a na každom mieste. Dokonca i počas školskej rekreácie jej časté pohľady smerom ku kaplnke jasne prezrádzali, kde je jej srdce. Ak aj dvere boli zatvorené, „vierou sa všetko preráža,“ vravievala, „a láskou zostávame priviazaní k Pánu Ježišovi“.
Schopnosť viesť život lásky ku Kristovi si vyžaduje citlivosť na Božiu prítomnosť. Toto živé vedomie u Gemmy nekončilo za dverami kostola. Svoj vnútorný pohľad upriamovala na Krista počas celého dňa.
Gemmu veľmi trápilo, že svojím stavom spôsobuje členom svojej rodiny starosti a problémy. Jedného rána sa jej Pán Ježiš vo svätom prijímaní takto prihovoril: „Keby si odumrela sebe samej, neznepokojovala by si sa takto.“ Od tej chvíle zostala voči všetkému indiferentná podľa príkladu svojho Učiteľa, tichého Baránka.
V roku 1899 Gemma musela podstúpiť rôzne lekárske zákroky vrátane operácie, pri ktorej odmietla dať sa uspať. Priala si totiž trpieť s Kristom. V dôsledku toho sa jej stav ešte zhoršil, ba objavil sa aj nádor na hlave.
Choroby boli spoločníkmi sv. Gemmy počas celého jej života. V roku 1903 jej dokonca diagnostikovali tuberkulózu.
Gemmin spovedník Giovanni Volpi, pomocný biskup v Lucce, sa podujal na duchovný krok: mladú dievčinu povzbudil, aby začala prosiť Najsvätejšie Srdce Ježišovo o milosť uzdravenia.
V jedno ráno Pán naozaj doprial Gemme uzdravenie. Nebola to jediná milosť, ktorou chcel ukrižovaný Ženích poctiť svoju nevestu. Gemma to opisuje týmito slovami: „V to ráno sa veľmi silno prihovoril môjmu srdcu: ,Dcérka, po milosti, ktorú som ti udelil dnes ráno, budú nasledovať ešte mnohé a väčšie. Budem stále s tebou, budem ti otcom a ona bude tvojou Matkou,‘ a ukázal na Sedembolestnú Pannu Máriu. ,Nikdy nemôže chýbať otcovská pomoc tomu, kto sa odovzdá do mojich rúk. Preto ti nič nebude chýbať, hoci som ti zobral každú útechu a oporu na tomto svete.‘“
Od tej chvíle predstavovala nebeská Panna pre mladú sväticu istú sprievodkyňu a útechu. Bola jej oporou a Matkou nielen v chorobe, v ťažkých chvíľach pokušení či pri útokoch zlého ducha, ale aj v najkrajších momentoch duchovnej slasti.
Panna Mária bola pre sv. Gemmu „pravdivou Matkou“, ktorá najvernejšie ukazovala na pravý cieľ – na Krista. Jednoznačne sa to prejavovalo pri svätom prijímaní. Gemma to raz vyjadrila povzdychom: „Aké je len prekrásne sväté prijímanie, keď sa naň ide s nebeskou Matkou!“
Jedným z najhlavnejších postojov, ku ktorým Panna Mária priamo viedla svoju dcéru, bola radikálna poslušnosť voči Pánovej vôli a rozhodnutiam spovedníka a duchovného sprievodcu.
Túžbu stať sa totálne poslušnou živila Gemma ochotou milovať nielen Krista osláveného, ale i trpiaceho a doráňaného.
Bol to práve ukrižovaný Ježiš, ktorý ju učil pravej láske cez pohľad zameraný na kríž. Gemma vyhlasuje: „Kto chce, nech ho ide kontemplovať na vrch Tábor. Ja ho budem kontemplovať na Kalvárii spolu s mojou drahou Sedembolestnou Matkou.“
K takýmto vyjadreniam nechýbali ani povzbudenia zo strany Pána Ježiša: „Odvahu, Gemma! Čakám ťa na Kalvárii, na tom vrchu, ku ktorému si nasmerovaná.“
Poučenia o poslušnosti dostávala svätica aj od svojho anjela strážneho. V jednom konkrétnom prípade sa jej takto prihováral: „Ach, dcérka, o koľko len bola dokonalejšia Ježišova poslušnosť v porovnaní s tou tvojou! Pozri: on bol neustále poslušný pohotovo a ochotne, no ty si necháš veci povedať aj tri či štyrikrát. Toto nie je poslušnosť, ktorú ťa Ježiš naučil! Nemáš žiadnu zásluhu z takého uposlúchnutia. Chceš pomoc pri vykonávaní poslušnosti so zásluhou a dokonalosťou? – Vždy ju vykonávaj z lásky k Pánu Ježišovi.“
8. júna 1899, kedy bola vigília sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, sa Gemma po svätom prijímaní dozvedela, že ju čaká obrovská milosť. Aký druh milosti to bude, však v tej chvíli ešte ani len netušila.
Keď sa doma v tichosti pripravovala na vykonanie zvyčajnej svätej hodinky, zjavila sa jej Panna Mária ktorá ju ubezpečila, že jej bude neustále Matkou. Nato Gemma uvidela prichádzať trpaceho Krista, sko vždy plného otvorených rán. Tentoraz však z jeho rán nevychádzala krv, ale plamene, ktoré sa v istom momente dotkli Gemminých rúk, nôh a bohu. Gemma si myslela, že od toľkej bolesti a zároveň nehy zomrie. Panna Mária ju však okamžite prikryla svojím plášťom a privinula k sebe a tým ju posilnila. Od toho dňa sa táto milosť opakovala každý štvrtok asi od ôsmej hodiny večer až do tretej hodiny piatkového popoludnia.
Svätá Gemma ai kládla aj otázky o zmysle utrpenia. „Prečo (Boh) túži po celej duši a potom (takú dušu) obklopuje krížmi a uzatvára do útrap?“ pýtala sa.
Vysvetlenie jej dal sám nebeský Učiteľ vo videní: „Ale, dcérka moja, keby si kríž necítila, už by sa to nemohlo nazývať krížom. Buď si však istá, že pod krížom nezablúdiš. Diabol nemá moc proti tým dušiam, ktoré z lásky ku mne stonajú pod krížom. Ach, dcérka moja, koľkí by ma boli opustili, keby som ich neukrižoval! Kríž je vzácny dar a z neho sa osvojujú mnohé čnosti.“
Gemma bola, zdá sa, veľmi vzornou a učenlivou žiačkou. O tom, čo to znamená, keď Pán nachádza potechu v osobitnom zaobchádzaní s dušou, ktorá ho miluje, a o tom, aký je pravý význam utrpenia a kríža, sama povedala:
„Pán sa kochá, keď žartuje s dušami, ktoré sú mu najdrahšie. A žartuje z lásky: raz ich utešuje a potom ich vystaví úcte ostatných ľudí, inokedy dovolí, aby sa stali posmechom pre svet, inokedy ich zasa robí odvážnymi proti celému peklu a niekedy ich dokonca nechá vystrašiť sa z ničoho. Kto si myslí, že trpí, má málo svetla. (...) Kto pozná kríž, utieka sa k nemu, ale kto pred ním uteká, ten ho nepozná.“
Gemma trpela na sklonku života nielen telesnými bolesťami, ale okúsila aj priame útoky zlého ducha: zjavoval sa jej v hrôzostrašných podobách; kruto ju bil; vláčil za vlasy; hádzal zo schodov; tvrdými údermi ju celú pokrýval modrinami.
Keď sa skončili momenty skutočnej obsesie, diabol ju začal obviňovať z mnohých hriechov; navádzal ju, aby sa vzdala a prijala, že je v jeho rukách; pokúšal ju v trpezlivosti, ale aj v čistote. Ako o tom svedčí list, ktorým sa obrátila na svojho duchovného sprievodcu, práve pokúšanie v oblasti čistoty bolo pre Gemmu najbolestivejšie: „Otče, otče, toto je pre mňa príliš silné utrpenie. Povedzte Pánu Ježišovi, aby mi ho zamenil za hocijaké iné...“
Výsledkom všetkých týchto Gemminých trápení a pokušení bol však jej vzrast v čnostiach a vlastné posväcovanie.
Svätá omša a správne pristupovanie k svätému prijímaniu predstavovali pre sv. Gemmu jednu z najdôležitejších skutočností – bez nich si svoj deň nevedela ani predstaviť. Vo chvíľach osobného pohrúženia sa po svätom prijímaní zakúšala mystické výlevy lásky, ktoré s hlbokým dojatím sledovali ostatní prítomní.
Jej adoptívna matka Cecília Giannini však našla spôsob, ako Gemmu „prinavrátiť k zmyslom“. Aby ju donútila vrátiť sa z kostola späť k domácim povinnostiam, neoslovovala ju priamo, ale privolávala ju modlitbou: „Ó, Pane Ježišu, daj, aby Gemma prišla k sebe.“
A Gemma, akoby počula nejaký tajomný príkaz, okamžite vstala a nasledovala ju bez toho, aby vnútorne ukončovala „slávnosť lásky“, na ktorú sa dlho pripravovala. „On je neustále so mnou,“ priznávala ochotne. „Zostáva uzatvorený v úbohej izbičke môjho srdca. Jeho majestátnosť mizne: sme úplne sami; moje srdce neustále bije spolu s Ježišovým.“
Pánu Ježišovi sa v Gemminom úprimnom a čistom srdci tak páčilo, že sám jej neraz počas extáz hovoril, že si chodí do jej srdca „oddýchnuť“.
Ďalšou osobitnou črtou mladej svätice bola mimoriadna dôvernosť s Bohom. U jedných to vzbudzovalo údiv, u druhých zasa nedôveru. V istých prípadoch jej to vyčítal i jej duchovný sprievodca z Kongregácie bosých klerikov kríža a umučenia nášho Pána Ježiša Krista (tzv. pasionistov) Germán Ruoppolo CP.
Keď sa Gemma vo svojej jednoduchosti naňho posťažovala svojmu Stvoriteľovi, takto sa jej prihovoril: „Povedz mu, dcérka, že ja sám od seba vytváram takýto dôverný vzťah u tých, ktorých milujem.“
Ako veľmi Pán Ježiš túži po vzájomnej dôvere a úzkom priateľskom vzťahu, vidno z iných jeho slov adresovaných sv. Gemme: „Vidíš, dcérka, keď sa niekedy prejavím trochu znechutený voči ľuďom, je to preto, že oni nemajú so mnou dôverný vzťah, po ktorom tak túžim.“
Potom, čo sa Gemma vzdala z lásky k Ježišovi svojej vôle, všetkých svetských útech, ako aj svojho sna vstúpiť do kláštora, strávila posledné mesiace pripútaná na lôžko. Oveľa viac túžila po tom, aby sa páčila Bohu, než aby sa sama radovala. Túto radosť jej Pán Ježiš vynahradil na Bielu sobotu 11. apríla 1903, keď si ju k sebe povolal práve vo chvíli jej najväčšieho zjednotenia sa s ním v Najsvätejšej Eucharistii. Gemma zomrela v modlitbe a s jemným úsmevom na perách vo veku 25 rokov.
Pápež Pius XI. vyhlásil Gemmu Galganiovú 14. mája 1933 za blahoslavenú. O sedem rokov neskôr, 2. mája 1940, ju pápež Pius XII. – pre jej vzor života, hrdinské čnosti, stotožnenie sa s Kristovým utrpením, ako aj pre jej veľkodušné zrieknutie sa seba samej, dokonalú poslušnosť, úplnú odovzdanosť do Božej vôle a výnimočnú lásku k Ježišovi Kristovi – vyhlásil za svätú.
Gemma sa stala patrónkou lekárnikov, sirôt, chorých, opustených, bojujúcich s pokušeniami a tých, ktorí hľadajú čistotu srdca. Nazývajú ju aj „svätou proti samote“.
Modlitba svätej Gemmy: Ó, môj ukrižovaný Bože, zhliadni na mňa pri Tvojich nohách; neodháňaj ma, keď som pred Tebou ako hriešnica. V minulosti som Ťa nesmierne urážala, môj Ježiš, ale už to neurobím.
Pred Teba, ó Pane, kladiem všetky svoje hriechy; rozjímala som o Tvojich utrpeniach a viem, aká veľká je cena Tvojej Predrahej Krvi, ktorá tečie z Tvojich žíl.
Ó, môj Bože, v tejto chvíli privri oči pred nedostatkom mojich zásluh, a keďže si rád zomrel za moje hriechy, odpusť mi ich všetky, aby som viac necítila bremeno mojich hriechov, lebo toto bremeno, Drahý Ježiš, ma ťaží nad každú mieru.
Pomôž mi, môj Ježiš, lebo túžim stať sa dobrá, nech to stojí čokoľvek; odstráň, znič, úplne vykoreň všetko, čo nájdeš vo mne proti Tvojej svätej vôli. Tiež Ťa prosím, Pane Ježišu, osvieť ma, aby som bola schopná kráčať v Tvojom svätom svetle. Amen.
