%20(1).jpg)
Ako farár som sa spoznal s jednou učiteľkou náboženstva, ktorá mala ku mne veľkú dôveru. Aj keď sa potom presťahovala, často mi volala a zverovala sa so všetkým, aj čo sa týkalo jej rodiny. Veľkú starosť jej robila jej dcéra, ktorá bola zosobášená na úrade s dvakrát rozvedeným mužom, ktorý nechcel o viere nič počuť. A tak sa aj dcéra stále viac vzďaľovala od Cirkvi.
"Čo mám robiť?" pýtala sa zúfalá matka.
"Môžete sa len modliť a obetovať," odpovedal som.
"Modlím sa už toľko rokov, a nič to nepomáha."
"Len sa modlite ďalej, svätá Monika sa modlila 23 rokov za svojho hriešneho syna, a stal sa z neho veľký svätec." To jej dodalo odvahy a modlila sa ďalej. Potom mi však zavolala, že jej zať ochorel na rakovinu pľúc.
"Musí sa vysporiadať s Bohom," odpovedal som jej, "snažte sa mu dohovoriť."
"Nechce o tom nič počuť. Vykonala som na ten úmysel púť. Keď sa to dozvedel, jeho reakciou bol šialený smiech. Je to všetko márne. Modlím sa zbytočne."
"Koľko života má ešte pred sebou?"
"Nanajvýš dva mesiace."
Pretože som jej zaťa poznal, vedel som, že sa, ľudsky povedané, naozaj nedá nič robiť. Aby prijal sviatosti, musel by sa stať naozajstný zázrak. Napadla ma zlá myšlienka: diabol ho drží zubami nechtami. Ale to som tej žene nepovedal.
Keď mi opäť celá zúfalá volala, nevedel som naozaj, čo jej mám povedať. Prosil som teda v duchu Matku Božiu: "Daj mi, prosím ťa, správne slová." Tu mi napadlo - povedz jej: "Jedenásť rokov ste sa modlila deň čo deň. Tak krátko pred cieľom to nesmiete vzdať!"
"Ale keď je to všetko márne," nariekala žena, "ten muž je ako obrnený."
"Milá pani, ak naozaj umrie bez ľútosti, nemusela by ste si vyčítať, že ste v poslednej chvíli zlyhala. Potom nie je pre vás nič lepšie ako mať pokojné svedomie, že ste urobila, čo ste mohli."
Matka sa upokojila a poslúchla moju radu.
Zať žil ešte šesť týždňov a potom sa stalo niečo neuveriteľné. Mal priateľa z mladosti, ktorý ho často navštevoval. Tento jeho priateľ mal choré koleno, ktoré mu hnisalo a rana zapáchala tak silno, že to prenikalo aj napriek silnému obväzu. Keď nepomáhali lekári ani žiadne kúry, vypravil sa nakoniec do Lúrd. Keď tu uvidel toľko ťažko a nevyliečiteľne chorých, bol tým otrasený a modlil sa k Matke Božej: "Svätá Mária, nechaj moje koleno choré a uzdrav namiesto toho tých druhých. Ja to ľahšie znesiem než títo tu."
Keď sa po troch dňoch vrátil domov, rana náhle úplne zmizla. Prekryla sa silnou kožou a všetok zápach prestal.
Tento priateľ navštívil zaťa tesne pred jeho smrťou.
"Je so mnou zle," počul od neho. "Nemám už žiadnu nádej."
Vtedy si priateľ vyhrnul nohavicu a povedal: "Pozri sa, Matka Božia mi uzdravila koleno. Bol som v Lurdoch, a koleno bolo za tri dni zdravé."
"Nemohol by som ísť aj do Lúrd?" spýtal sa chorý po chvíli mlčania.
"Zaveziem ťa tam!"
Z Mníchova do Lúrd išli takmer bez prestávky. Cesta bola strašná. V Lurdoch boli všetky hotely obsadené. Všade ich odkázali inam. Posledné odporúčanie smerovalo do jedného kláštora.
Keď tam zazvonili, predstavená sa chorého zhrozila, zopäla ruky a zvolala: "Veď on zomiera!" Uvoľnila pre neho svoju vlastnú izbu. Keď ho tam odniesli, došlo u chorého k náhlemu zlomu. Odložil všetky predsudky a nevraživosť voči Cirkvi, prijal kňaza, zmieril sa s Bohom a prijal sviatosti umierajúcich.
Spiatočnú cestu vydržal veľmi dobre a za dva týždne nato zomrel. Keď mi to jeho svokra volala, nemohol som tomu ani uveriť. Išiel som za ňou tristo kilometrov, aby som s ňou mohol hovoriť osobne.
"Nikdy som nevidela človeka, ktorý sa tak modlil k Bohu ako on pred svojou smrťou," hovorila.
Jej dcéra, vdova, mi rozprávala: "Bol to v posledných dňoch úplne premenený človek. Bol úplne pokojný."
Teraz som v jeho obrátenie úplne uveril. Mária je vo svojej príhovornej moci mocnejšia ako naše predsudky.
Ale tiež vytrvalá a neustávajúca modlitba je silnejšia ako ľudská zatvrdilosť a zloba.
zdroj: Die schönsten Mariengeschichten
