Svedectvo Alana Amesa
Naša nebeská Matka, svätí a anjeli ma podnecujú, aby som sa čo najčastejšie zúčastňoval svätej omše. Predtým som chodil na omšu len na Veľkú noc a pritom som sa vyspovedal. Bolo to pre mňa ako poistka, aby som sa dostal do neba. Svätá omša ako taká neznamenala pre mňa nič. Potom som začal chodiť každý týždeň a nakoniec denne. A teraz sa pre mňa stala svätá omša tým najdôležitejším v živote.
Spomínam si, že som prvýkrát stál vonku pred bránou a niečo ma vzalo za ruku a zaviedlo dovnútra. Pocítil som veľkú radosť a vzrušenie, keď som prešiel bránou. Nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať. Taký som bol šťastný, až ma rozbolel žalúdok. Dookola som pociťoval pokoj, lásku, bezpečie a prvýkrát vo svojom živote som sa v kostole cítil doma. Uvedomoval som si, že som tu doma.
Kostol je dom Boží, dom Ježiša Krista, dom Ducha Svätého. Keď kňaz začal svätú omšu, viseli jeho slová vo vzduchu ako elektrický náboj a tento náboj sa dotýkal môjho vnútra. Pohnutie bolo stále silnejšie a ja som sa cítil taký šťastný, že by som mohol v tom okamihu zomrieť.
Bol som si vedomý, že každé slovo, ktoré kňaz vyslovuje, je sväté a že je naplnené životom Ducha Svätého. Cítil som, ako tieto slová prenikajú do mojej duše, a prial som si, aby to nikdy neskončilo.
Potom som sa pozrel na oltár a videl som Ježiša a apoštolov okolo neho. Keď kňaz ukazoval hostiu, tiekla z nej ku mne krv a obklopovala ma. Cítil som taký hlboký mier ako nikdy predtým.
Neskôr, keď Ježiš ku mne začal prihovárať, spýtal som sa ho, prečo sa to všetko deje. Predtým pre mňa omše neznamenala vôbec nič, a teraz znamená všetko. Nemôžem bez Eucharistie žiť.
Keď som na cestách a nemám príležitosť zúčastniť sa svätej omše, som k neutešeniu. Cítim v sebe prázdnotu, potrebujem jeho telo a jeho krv každý deň.
Ježiš mi dal túto odpoveď: "Predtým si bol slepý k pravde. A pravda je, že som v Eucharistii skutočne prítomný a každému človeku podávam ruku. Ponúkam vám príležitosť, aby ste boli so mnou jedno v láske, jedno vo mne. A teraz sláviš Eucharistiu tak, ako by sa vlastne mala sláviť. Máš veľkú túžbu po Ježišovi: prichádzaš s vrúcnym prianím prijať moje telo a moju krv, prichádzaš s hlbokou vierou v Eucharistii.
Ja som však smutný, že tak veľa ľudí to nechápe. Dokonca aj tí, ktorí prichádzajú do kostola, sú niekedy celkom vlažní návštevníci. Myslia sami na seba, na svoje rodiny, na svojich priateľov, na svoj šport a svoje radosti, na tie veci, ktoré práve robia, a želajú si, aby kňaz bol čo najskôr so všetkým hotový. Stavajú na prvé miesto seba a Boha až na druhé. Nesmiete seba stavať pred Boha, ale máte myslieť na neho skôr ako na seba. Ako môžete správne sláviť Eucharistiu, keď staviate seba pred Boha?
Keď prichádzaš na svätú omšu, musíš sa ihneď úplne obrátiť k Bohu a k Duchu Svätému a povedať im, že ich miluješ a že túžiš po ich láske. Od prvého až do posledného slova máš myslieť na Najsvätejšiu Trojicu a túžiť po tele a krvi Ježiša Krista. Každá Eucharistia je ten najväčší dar, ktorý Boh vôbec dáva. "
Môžeme byť jedno s Bohom a prijímať vo svojom tele pocity neba. Keď žijete v Eucharistii, keď ju často oslavujete, máte otvoriť svoje srdcia a prijať ju do svojho vnútra a potom budete mať pravý život, pretože Ježiš prináša vo svojej osobe pravý život.
On povedal: "Keď jete moje telo a pijete moju krv, máte v sebe večný život." Všetky pocity, že nie som milovaný, zmizli, a ja teraz viem, že ma Ježiš miluje a že sa mi daruje. A tak tomu môže byť u každého z nás. Všetky vaše núdze, všetky vaše utrpenia sa môžu rozplynúť, váš život sa môže skrze eucharistickú blaženosť od základu zmeniť.
Viera je niečo oblažujúceho, ona je láska. Prvé kresťanské spoločenstvá boli šťastné, pretože žili s Ježišom a pre Ježiša. Netreba si robiť starosti o vlastný život, ako by sme znášali bremeno celého sveta. Keď to takto prežívame, je to preto, že nežijeme ako Ježiš.
Ak žijeme z Eucharistie, Ježiš nám dáva silu, aby sme uniesli aj to, čo sa nám zdá ťažké, potom vás môže stretnúť akékoľvek nešťastie, a napriek tomu zostanete v radosti ..., pretože Ježiš Kristus je s vami a nesie vás. Potom spoznáte, že vás nič nemôže zraniť ani prepadnúť. Musíme sa dnes vrátiť k radosti prvých kresťanov.
Ak chceme, aby za nami išli mladí ľudia, musí byť tento kostol plný radosti. Ak žijeme z Eucharistie, budeme vždy šťastní.
Pochopte, že chorí nájdu v Eucharistii svoje uzdravenie. Eucharistia je najmocnejšou modlitbou za uzdravenie, pretože je od najväčšieho Lekára sveta - od Boha. Ako mnoho ľudí chodí od jedného lekára k druhému a nakoniec skončia v New Age; k Eucharistii však nejdú.
Pri Eucharistiu vzývame Božie meno a sme uzdravení. V Eucharistii Ježiš hovorí: "Buď zdravý!" Ale väčšina ľudí je hluchých a neverí. Ak bude vaša viera veľká ako horčičné zrno, budete telesne, duševne a citovo uzdravení. Ježiš hovorí: "Tvoja viera ťa uzdravila." A viera je Eucharistia.
Kresťan, ktorý neverí v Eucharistiu, je katolík len podľa mena. Pri poslednej večeri Ježiš rozkázal: "Toto robte na moju pamiatku!" Tak veľa katolíkov je na svätej omši, a nič to pre nich neznamená, aj keď by to vlastne pre nich malo znamenať všetko.
Často sa ma pýtajú, či túto skúsenosť môže pri svätej omši prežiť každý. Všade na svete je Ježiš Kristus prítomný v každej svätej omši. Ku každému človeku má svoj odlišný, úplne osobný vzťah. Je to vzťah intímny, celkom osobný.
Stane sa s vami to, čo mi rozprávali mnohí. Keď prichádzajú na svätú omšu s vedomím, že ich Boh miluje, aby prosili o lásku, a keď sa úplne obrátia k nemu, potom bude svätá omša pre každého životná a zmení váš život, stanete sa lepšími.
A keď okúsite sladkú lásku Božiu v Eucharistii, budete chodiť na svätú omšu každý deň. Nedokážete sa bez nej zaobísť, budete ju milovať nado všetko a stále. Z toho dôvodu som tiež povedal, že plačem, keď nemôžem ísť na svätú omšu, pretože chcem prežiť túto dobrotivú Ježišovu lásku. Ako môže niekto povedať, že miluje Ježiša, a netúži sa s ním každý deň stretnúť?!
A ako je možné dobre prijať Eucharistiu? Dôležitá je svätá spoveď. Mnoho ľudí chodí na omšu, ale nepristupujú na spoveď. Nechápem, ako to ľudia robia, pretože ak chcem prijať Ježiša, musím byť taký čistý, ako je to len možné.
Ježiš mi povedal, aby som chodil na spoveď päťkrát týždenne, pretože som veľký hriešnik. Viem, že to všetci nemôžu robiť. A keď to nemôžu robiť, musia sa stále modliť o odpustenie, aby boli takí čistí, ako len je to možné. Spoveď je niečo úplne podstatného.
Masima