%20(1).jpg)
Bolo to v roku 1906 v Kolumbii. Mesto Tumaco leží na jednom malom ostrove na tichomorskom pobreží na juhu krajiny. 31. januára bola táto krajina uchránená od hroziacej morskej záplavy, tzv. "Tsunami". Stovky obyvateľov pobrežia a ich farár P. Gerard Larrondo a jeho kaplán P. Julian Moreno, obaja augustiniáni, boli očitými svedkami tejto dejinnej udalosti.
Bolo okolo 10 hodín dopoludnia, keď obyvateľov Tumaco vydesilo veľké zemetrasenie. Trasenie bolo také silné a trvalé, že sa mnoho domov zrútilo a v kostole spadli všetky sochy na zem. V panike opúšťali ľudia svoje obydlia a ponáhľali ku kostolu, kde hľadali pomoc. V plači prosili misionárov, aby ihneď usporiadali prosebné procesie. Rýchlo doniesli prenosný kríž, koruhvu a obrazy svätých zo sakristie.
P. Larrondo a P. Moreno sa najprv pokúšali upokojiť množstvo ľudí zhromaždených pred kostolom na námestí. Keď ale obaja kňazi pozreli na more, uvideli, ako sa voda, aj keď nebola doba odlivu, stále viac odvracia od pobrežia a už sa v páse širokom asi 1,5 km zastavila.
Ďaleko na mori sa ale postavila obrovská vodná stena, u ktorej hrozilo, že sa každú chvíľu pretrhne, čo by určite znamenalo záplavu a zničenie pobrežia. Vzhľadom k tomuto ohromnému nebezpečenstvu neprehovoril už P. Larrondo ani slovo, ale bežal do kostola. Tam vzal v zhone zo svätostánku cibórium a prijal všetky hostie až na tú veľkú.
Potom sa s Hostiou v pravej a s kalichom v ľavej ruke ponáhľal smerom k morskému pobrežiu a pritom volal: "Poďte, moje deti, poďte všetci na pobrežie. Žiadna moc na svete by ju nezastavila."
Všetok ľud, nadchnutý kňazom s Najsvätejšou sviatosťou v holej ruke, bežal s plačom s misionárom, modlil sa a prosil o milosrdenstvo. So sebou vzali kríž, obrazy svätých a zástavy.
Medzitým sa zdvihla obrovská vodná stena a valila sa metrami vysoko smerom k pevnine. Žiadna moc sveta by ju nemohla zastaviť. Ženy, muži a deti kričali strachom, pretože si mysleli, že ich mesto bude stratené.
P. Larrondo ale neohrozene vystúpil pred očami všetkých so zodvihnutou Hostiou proti rozbúrenej obrovskej vlne a keď dosiahla svoj vrchol svätou Hostiou ju požehnal. Obrovská hora vody sa v tomto okamihu zastavila - navzdory prírodným zákonom - náhle vo svojom obrovskom rozbehu, zostala okamih v pokoji a potom odtiekla pomaly naspäť do otvoreného mora, kde sa ticho rozplynula.
Potom P. Larrondo a jeho spolubrat P. Moreno počuli, ako ľud volá: "Zázrak, zázrak!" Ako očarení prizerali smrteľne ohrození ľudia zázraku svojej záchrany. S plačom aj s jasotom obklopili teraz všetci P. Larronda so svätou hostiou a jeden cez druhého vykrikovali spontánne modlitby chvály a vďaky.
P. Larrondo nechal priniesť z kostola na pobreží zlatú monštranciu, vložil do nej Hostiu a so spevom a modlitbou išiel ľud ako v slávnostnom sprievode Božieho Tela ulicami zachráneného mesta. Potom uložil kňaz svätú Hostiu zase späť do svätostánku.
Moc eucharistickej prítomnosti, ktorá sa ukázala v Tumaco, sa stala široko známou a vzbudila aj v Európe veľký rozruch. Ľudia boli hlboko ovplyvnení týmto zázrakom tiež preto, že mesto Tumaco leží v preliačine pod hladinou mora, a je teda obzvlášť ohrozené. V rovnakom dni boli týmto zemetrasením silne poškodené a čiastočne zničené iné oblasti pobrežia Kolumbie.
Hľadajme pri prírodných katastrofách s dôverou útočisko u Najsvätejšej sviatosti. V nej je skutočne prítomný Ježiš Kristus, s telom a krvou, s telom a dušou, a dokáže, tak ako za svojho pozemského života, rozkazovať vetru a vlnám, búrke a krupobitiu, zemetraseniu a plameňom.
Masima
