Dôverujme Panne Márii a jej synovi Ježišovi Kristovi, pretože im nič nie je nemožné!

0
„Sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem vernou manželkou a že ťa nikdy neopustím... Tak mi Pán Boh pomáhaj.“ Celým srdcom som verila slovám manželského sľubu, ktorý sme si dali v deň nášho sobáša.

Vedela som, že prísahu, ktorú som zložila pred tvárou všemohúceho Boha, nemôžem zrušiť. Spojili sme sa na celý život nerozlučiteľným manželským putom a po dvoch rokoch manželstva nám Boh daroval syna.

Tento veľký dar materstva a otcovstva a zodpovednosť, aká sa s ním spája, nás však prerástli. Čoraz častejšie sme sa hádali a za hocičo sme sa navzájom obviňovali.

Keď mal náš syn štyri roky, môj manžel si povedal, že je už samostatný a že ho už nepotrebuje tak ako na začiatku. Myslím si, že sa začal cítiť nepotrebný. Vraj muži prežívajú podobnú krízu, keď dieťa dovŕši približne takýto vek.


Vtedy celkom nečakane vstúpila do nášho života iná žena. Bývala v našom paneláku, bola od nás o desať rokov mladšia, žila vo voľnom zväzku so svojím partnerom a nemali deti.
Môj manžel sa úplne zmenil. Povedal, že náš synček ho už unavuje, že ho nebaví stále sedieť doma a že potrebuje pre seba viac priestoru. Jeho správanie ma znepokojilo o to viac, že povedal, že sa od nás odsťahuje. Tvrdil, že už dávno si nerozumieme a že nevidí zmysel pokračovať v takomto spoločnom živote. 
Keď som sa ho priamo opýtala, či sa stretáva so spomenutou ženou, odvetil mi, že ju považuje za najlepšieho kamaráta a že sa mu s ňou veľmi dobre rozpráva. Okrem toho sa vraj zaujíma o to isté, čo on, a „majú rovnakú vlnovú dĺžku“. Povedal, že tejto známosti sa nevzdá. Táto žena je vraj jeho najlepší kamarát, lebo má veľa „mužských vlastností“.
Dlho sa snažil presvedčiť mňa a hlavne seba, že je to iba jeho kamarátka. Začal ma klamať, za mojím chrbtom s ňou telefonoval, chodili si spolu zafajčiť, ba chodievali spolu na prechádzky, na ktoré brali aj nášho synčeka, ktorého manžel zatiahol do klamstva (povedal mu, že je to ich tajomstvo).
Spočiatku, keď ešte chodil s nami do kostola, na svätej omši ho vždy bolela hlava a nemohol sa sústrediť. Veľmi ma to znepokojilo. Postupom času prestal celkom chodiť do kostola a začal sa rúhať Bohu. 
Bola som zúfalá a nevedela som, čo mám robiť. Bola som vnútorne rozbitá, môj svet sa rozsypal a vytratil sa z neho pocit bezpečia. Vtedy som sa stretla so svojím bratom, ktorý mi povedal o účinnej novéne z Pompejí. Rozhodla som sa ju modliť za záchranu nášho manželstva.

Perspektíva, že sa mám 54 dní modliť všetky časti ruženca, ma trochu vystrašila. Obávala som sa, či to zvládnem, pretože aj jeden desiatok bol pre mňa dosť. Napriek všetkému som sa odhodlala odovzdať náš problém Panne Márii. Spolu so mnou sa modlili aj môj brat, sestra, mama a náš svadobný svedok. Vedela som, že ak Boh nezasiahne, diabol rozbije naše manželstvo skrze túto ženu a hriech cudzoložstva. 
Obdobie, keď som sa modlila novénu, bolo veľmi ťažké, vládli medzi nami napäté vzťahy a negatívne emócie. Neskôr som pochopila, že išlo o pôsobenie zlého ducha, ktorý ma chcel za každú cenu znechutiť.
Hľadala som odpoveď na otázku, čo sa deje s mojím manželom. Vo sne som dostala odpoveď, že ho pokúša zlý duch. Bol to veľmi reálny a desivý sen, na ktorý som sa uprostred noci prebudila celá vyľakaná a spotená.

Rozmýšľala som, ako sme otvorili dvere zlému, a spomenula som si, že som navštívila kamarátku, u ktorej sa na haloween konal karneval. Bola som veriaca, a preto som sa bránila a otvorene som povedala, že tento pohanský sviatok neuznávam. Ale keď som prišla ku kamarátke, čakal ma už pripravený kostým, a keďže som nemala iný a nechcela som sa s nimi hádať, obliekla som si ten, ktorý mi dali.

Boli to červené šaty, chvost a rohy. Vôbec som si neuvedomovala, čo robím a aké následky to môže mať v mojom živote... Na dôvažok som svoju čertovskú fotku poslala manželovi ako SMS. Po návrate domov ma nevítal už môj žehnajúci manžel, ale celkom cudzí človek, v ktorého očiach bolo niečo, čoho som sa zľakla. Nedokážem to opísať, ale bolo to hrozné. 

Prečítala som si rôzne články exorcistov, a preto viem, že s diablom sa neslobodno zahrávať. Tak ako existuje Boh, existuje aj diabol, ktorý bojuje o našu dušu a čaká na chvíľu, keď nie sme duchovne bdelí. Rozmanitými spôsobmi sa ma snažil znechutiť a odradiť od ruženca.
Jeho prejavy v správaní môjho manžela boli natoľko silné, že som nespoznávala človeka, za ktorého som bola šesť rokov vydatá. Správal sa voči mne chladne, ba až kruto, ako celkom cudzí človek. Hádal sa so mnou, nadával mi, tvrdil, že som psychicky chorá, že si vymýšľam, že som chorobne žiarlivá a že mu nedôverujem. Bol presvedčený, že obmedzujem jeho slobodu.
Jeho oči, ktoré sú zrkadlom duše, sa zmenili a vyvolávali vo mne hrôzu – bolo v nich pohŕdanie a nenávisť voči mne. Často som plakala a strácala nádej, ale aj napriek tomu som pokračovala v modlitbe. 

Modlila som sa dokonca aj vtedy, keď sme sa hádali, keď som sa naňho hnevala a pociťovala som doslova nenávisť. V modlitbe a dôvere ma podporoval môj brat. Bez jeho povzbudenia by som to nedokázala.
Panna Mária ma nasmerovala na kresťanské internetové stránky, odkiaľ som sa dozvedela, že aj ja robím presne to, čo chce diabol, ktorý pôsobí skrze môjho manžela, s ktorým si robí, čo chce. Nechávala som sa vyprovokovať a stále som sa s manželom hádala. Nenávidela som ho aj spomenutú ženu za to, ako mi ublížili. 
Zdalo sa mi, že nemajú svedomie, pretože neprejavili ani najmenšiu ľútosť. Pri pohľade na moje slzy sa mi manžel pohrdlivo vysmieval: „Už zas plačeš? Si taká slabá.“ 
Trikrát som sa zbalila a chcela som odísť aj so synom, ale Panna Mária nado mnou bdela a nedovolila mi to. Napriek všetkým týmto ťažkostiam som pokračovala v novéne.

Keď som si prečítala svedectvá iných ľudí, dozvedela som sa, že podmienkou vypočutia modlitby je odpustiť človeku, ktorý nám ublížil. Musíme totiž pochopiť, že tento človek je momentálne chorý, pretože jeho myšlienky a skutky ovláda zlo. Vtedy som zmenila svoje správanie voči manželovi a po prvý raz som začala skutočne dôverovať Bohu a odovzdala som sa do jeho vôle. 
Začala som chodiť každý deň na svätú omšu a prijímať Eucharistiu a keď ma znovu ovládol hnev, išla som hneď na spoveď. Vyspovedala som sa z toho, čo som urobila na haloween.

Vedela som, že Boh bude môcť zachrániť naše manželstvo iba vtedy, keď mu budem úplne dôverovať a neprestanem plniť jeho vôľu. Na príhovor Panny Márie sa stalo, že partner tejto ženy dostal prácu inde, a tak sa museli z nášho mesta odsťahovať. Pri konci novény ma naplnil pokoj, dôvera a úplná odovzdanosť Panne Márii. Poprosila som nášho kňaza o svätú omšu za oslobodenie môjho manžela od vplyvu zlého ducha. Novénu z Pompejí som mala skončiť 10. februára.

Asi 5. februára som zistila, že napriek tomu, že táto žena odcestovala, môj manžel s ňou naďalej udržiava kontakt cez telefón, skype a že si dokonca vytvoril konto na facebooku. Povedal, že počítač patrí aj jemu a že ho môže používať tak, ako chce. Dodal, že ešte nevie, čo urobí, či náhodou od nás neodíde.
Nevydržala som a povedala som mu, že už mám toho dosť a že chcem, aby sa odsťahoval, lebo nechcem ďalej žiť s takýmto človekom. On to však neurobil, ba dodal, že tú známosť ukončí.
Sľúbila som si, že novénu dokončím, nech sa deje čokoľvek, a Pán mi potom ukáže svoju vôľu, ktorú prijmem.
Vedela som, že Ježiš a Panna Mária ma neopustia a pomôžu mi prekonať všetko. Pocítila som silu a vnútorný pokoj.

Môj brat, ktorý ma presvedčil, aby som vytrvala a nevyhodila manžela z domu, sa celý čas za nás modlil. Panna Mária mi v týchto ťažkých chvíľach poslala dobrých ľudí, ktorí mi duchovne pomáhali. Po zakončení novény a po svätej omši za manželovo oslobodenie, ktorá sa slúžila v Čenstochovej 13. februára 2014 (v ten deň sa čítalo evanjelium o tom, ako Ježiš oslobodil Kanaánčankinu dcéru, ktorú trápil zlý duch), sa môj manžel stal opäť tým, kým bol, keď som sa zaňho vydala. Vrátil sa ocko, ktorého náš synček veľmi ľúbi – starostlivý, milujúci muž.

Manželove oči boli opäť plné dobroty a starostlivosti a bol znovu nežný a láskavý. Začal s nami chodiť do kostola a na Popolcovú stredu išiel na spoveď. Navrhol, aby sme išli na svätú omšu aj v priebehu týždňa. Dodám iba toľko, že som sa pomodlila aj druhú novénu za manželovu premenu a že som zažila veľké zázraky, ktoré mi vyprosila Panna Mária. 

Som svedkom autentického obrátenia môjho manžela, ktorý sa so mnou každý deň modlí ruženec a okrem spoločnej modlitby sa modlí aj cestou do práce, ba aj v práci. Hovorí, že ruženec mu prináša vnútorný pokoj, aký nikdy predtým nemal. Predtým neznášal ticho, stále musel mať zapnutý televízor, počítač alebo hlasnú hudbu. V jeho živote bol ustavičný chaos, ktorý mu znemožňoval modliť sa a na čokoľvek sa sústrediť.
Až teraz skutočne prežíva svätú omšu, pozorne počúva čítania a homíliu. Chodíme spolu na májovú pobožnosť, zostávame na svätej omši, prijímame Eucharistiu a snažíme sa často pristupovať k spovedi.
Spolu sme si pozreli seriál biblických príbehov a manžel navrhol, aby sme si kúpili Bibliu a spoločne ju čítali. Večer sa modlíme aj s naším synčekom a hovoríme mu o Bohu a o Panne Márii. Takisto ho učíme, že existuje aj zlý duch. Vidím, že môjmu manželovi úprimne záleží na našej spáse, že chce, aby sme raz boli spolu v nebi.

Veľa ľudí neverí v existenciu pekla a diabla, ako ani v to, že zotrvávaním v hriechoch môžeme stratiť večný život. Takto zlý duch klame mnohých ľudí a víťazí v ich živote. My sme zakúsili pomoc Nepoškvrnenej Panny Márie, a preto veríme, že najdôležitejšie v našom živote je dosiahnuť večnú spásu, ku ktorej vedie cesta dôvery voči Ježišovi a poslušnosti jeho vôli. Existuje Boh a nebo, ale takisto existuje aj diabol a peklo.

Vďaka Panne Márii, Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, a jej príhovoru u Syna sa moje manželstvo zachránilo, ja som sa naučila dôverovať Bohu a moja viera sa prehĺbila. Naučila som sa odpúšťať a modliť sa za tých, čo mi ubližujú. Viem, že bez Božej Matky a bez Ježiša by som to nedokázala.
Modlím sa za ženu, ktorá chcela zničiť moju rodinu, aby začala žiť v posväcujúcej milosti, aby ju Duch Svätý uzdravil a dal jej svoje dary, aby tak raz dosiahla večný život.
Ruženec, ktorý som používala a naďalej používam pri modlitbe, mi daroval manžel, keď sme sa zoznámili. Vzala som si ho do Vatikánu, kde som ho položila na hrob Jána Pavla II., ktorého som vtedy prosila, aby sme raz boli manželia. A bola som vypočutá.

Chcela by som zdôrazniť, že nikdy nesmieme strácať nádej. Dôverujme Panne Márii a jej synovi Ježišovi Kristovi, pretože im nič nie je nemožné! Takisto nesmieme brať na ľahkú váhu existenciu a pôsobenie diabla v našom živote. Počúvajme to, čo nás učí Cirkev, a buďme bdelí!

„Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.

A Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy; on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen“ (1 Pt 5, 7 – 11).

vložil: Masima
zdroj: Miłujcie się!
Tags

Zverejnenie komentára

0 Komentáre
Prosím nespamujte. Všetky komentáre sú spravované Adminom. *Please Don't Spam Here. All the Comments are Reviewed by Admin.
Zverejnenie komentára (0)
To Top