%20(1).jpg)
Kristovou mocou vyslobodená zo zajatia démonov prilipla k nemu veľkou láskou. Ježiša neopustila ani na jeho krížovej ceste. Dostalo sa jej vyznamenania tým, že vzápätí zrána uvidela Vykupiteľa, ktorý vstal z mŕtvych.
Spýtal sa jej: "Koho hľadáš?" A oslovil ju potom vlastným menom "Mária!". Dal sa jej spoznať a urobil ju prvou zvestovateľkou veľkonočnej radosti.
Pochádzala z Magdaly od Genezaretského jazera a píšu o nej evanjeliá. Kresťanská tradícia sa na ňu vždy pozerala tak trochu ako na dotvrdenie Ježišových slov: "Prišiel som spasiť hriešnikov!" (Porov. Mt 9,13; Mk 2,17; Lk 5,32 a 19,10; Jan 12,47; 1 Tim 1,15)
Súčasní vykladači, zhodne s martyrológium ukazujú Máriu Magdalénu ako ženu, z ktorej Ježiš vyhnal sedem zlých duchov či démonov (Lk 8,2 a Mk 16,9). Je na mieste pripomenúť si, že sedmička je symbolickým číslom plnosti. Mária Magdaléna do stretnutia s Kristom žila v nejakom ťažkom duševnom stave či rozpoložení, ktoré sa mohlo týkať aj tela.
Mária Magdaléna je obrazom zdanlivo strateného života, ktorý skrze Krista sa stáva životom silne prežívanej lásky, pre ktorú ako prvá hovorila so zmŕtvychvstalým Kristom.
"Mária Magdaléna hľadá toho, ktorého miluje, a hľadá ho, kým nie je od neho nájdená."
Zmienku o vyhnaní duchov spájali západní cirkevní otcovia s príbehom Márie, o ktorej Ježiš v dome farizejovom povedal: "Jej mnohé hriechy sú jej odpustené, pretože prejavila veľkú lásku. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje." (Lk 7,47)
Kresťanská tradícia od doby Gregora Veľkého videla v tomto najväčšiu zhodu, a preto obe Márie stotožnila. Dnes je to spochybnené, celú skutočnosť nepoznáme, ale podstatné je, že Kristus jej dal zmysel života a že sa z nej stala verná a milujúca duša. Nielen pravidelne bývala v skupine žien, ktoré ho sprevádzali, starajúc sa o jeho bežné ľudské potreby, ale bola aj na jeho bolestnej ceste, kde apoštoli chýbali, a tiež aj pod jeho krížom.
Stretnutie s Ježišom po zmŕtvychvstaní pri jeho hrobe opísal sv. Ján v 20. kapitole evanjelia. Mária Magdaléna vyšla prvý deň po sobote už za tmy k hrobu. Uvidela odvalený hrobový kameň a bežala to povedať najskôr Petrovi. Za nimi sa vrátila späť k hrobu, kde Ježiša pri stretnutí považovala sprvu za záhradníka, ale ako ju on oslovil zajasala s radostným zvolaním "Rabuni!", V preklade Majstre!
Ježiš jej však povedal: "Nedotýkaj sa ma, dokiaľ som nevystúpil k Otcovi. Ale choď k mojim bratom a povedz im, že vystupujem k svojmu Otcovi i vášmu Otcovi a k svojmu Bohu i k Bohu vášmu". A Mária Magdaléna sa stala prvou hlásateľkou radostnej zvesti, o ktorej svedčila aj svojím životom.
Pripomína sa, že bola medzi ženami pri zoslaní Ducha Svätého (Sk 1,14). Legendárne správy sa zhodujú na jej odchode z Jeruzalema. Podľa niektorých odišla s Lazárom až do Provensálska, teda na dnešné územie južného Francúzska. Mnohé zmienky svedčia o jej príchode do Efezu, kde zomrela a bola pochovaná. To tvrdí najmä východná cirkev, ktorej pričinením boli ostatky sv. M. Magdalény asi na prelome 10. storočia údajne prenesené do Carihradu. Na Západe sa ale tiež objavila v 11. storočí správa, že za križiackych výprav sa jej pozostatky dostali do Vézelay v Burgundsku.
Mária Magdaléna pochádzala z mestečka Magdala na brehu Genesaretského jazera. Bohatá, pôvabná, živej povahy, zápalnej mysle, stala sa ľahkomyseľnou a prepadla hriešnemu životu. Avšak jej srdce nenašlo v rozkošiach blaho a pokoj. Zvesť o Ježišovi, o jeho učení a divoch sa jej rozorvaného srdca dotkli.
V starej legende o sv. Márii Magdaléne čítame: Marta navštívila svoju sestru Máriu a povedala jej: "Milá sestra, mám k tebe jednu malú prosbu a prosím ťa, aby si mi ju vyplnila."
Magdalena sa pýta: "Dobre, čoho si praješ?"
Marta rozprávala, že v krajine je veľký prorok, ktorý robí zázraky, ktorý uzdravil Šimona malomocného, i jedno dievčatko vzkriesil z mŕtvych. Preto sa mnohí domnievajú že on je tým očakávaným Mesiášom. Nakoniec Marta prosila, aby aj Magdaléna šla raz na jeho kázánie.
"Čudujem sa ti, že robíš toľko rečí," odpovedala. "Ak máš chuť k takým veciam, choď tam! Ja však mám chuť k životu, preto ťa prosím, daj mi pokoj!"
Marta:" Hľa, milá sestra, keby si niečo oveľa ťažšieho odo mňa žiadala, rada by som to urobila, a ty mi nechceš vyhovieť v takej maličkosti?"
Srdce Magdalény sa trochu obmäkčilo a povedala: "Dobre, aby som tvojmu dlhému dohováraniu urobila koniec, sľubujem ti, že zajtra prídem na kázanie onoho proroka, ale nie v takých chatrných šatách ako ty." Marta s radosťou ďakovala Pánovi a prosila ho, aby začaté dielo dokonal.
Na druhý deň sa Magdaléna nastrojila do najnádhernejších šiat a išla na námestie, kde ľud očakával proroka. Ľudia sa čudovali, že Magdaléna je tam tiež, a hovorili jeden to, druhý ono, ale všetci boli zajedno, že Magdaléna neprišla, aby počula zbožné kázanie prorokovo, ale že tu hľadá niečo iné.
Keď Kristus Pán stál pred ľudom, ako by uvažoval, čo má povedať, pozrel na Magdalénu a Magdaléna pozrela na neho. Ale Kristus na ňu pozrel tak, ako sa raz pozrie na zavrhnutého pri poslednom súde. A tohto pohľadu sa Magdaléna zľakla, zbledla, ako by mala zomrieť. Srdce sa jej zastavilo a klesla k zemi.
Avšak dobrotivý Boh ju nechcel ponechať v tomto úľaku, ale chcel ju tiež potešiť. Keď Magdaléna chcela teraz počúvať, čo bude kázať Kristus Pán, pozrela po druhý raz na neho pohľadom pokorným a ľútostivým. A On pozrel tiež na ňu, ale tak, ako hľadí na svojich vyvolených v nebi.
Tu srdce hriešnice začalo horieť láskou k Bohu a svedomie jej sa tak prebudilo, že sa chcela hneď pred všetkými ľuďmi vyznať zo svojich hriechov, keby ju Marta nebola zadržala.
Magdalena ale začala kvíliť: "Beda, ach beda, čo som ja, úbohá hriešnica urobila, že som Boha, svojho Stvoriteľa opustila? Ó, pekelní duchovia, ako ste ma oklamali!"
Marta ju však utešila: "Nezúfaj si, sestra milá, a nevyrušuj Pána v jeho kázni, Boh je milosrdný, iste aj tebe udelí odpustenie hriechov, lebo jeho milosrdenstvo je oveľa väčšie ako hriechy celého sveta."
Odvtedy Magdalena činila prísne pokánie.
