%20(1).jpg)
Svätá Gertrúda Veľká je nemecká svätica a mystička z 13.storočia. Jej písomné zmienky o dušiach v očistci patria k jedným z najskorších. Napísala niekoľko spisov, z ktorých dva sa nám zachovali: Zjavenia (Revelationes – Legatus Divinae Pietatis) a Duchovné cvičenia (Exercitia spiritualia).
Nasledujúce citáty pochádzajú z rozhovoru svätej Gertrúdy Veľkej s dušou z očistca brata Hermana, za ktorú sa svätá vytrvalo modlila. Pán Ježiš dal duši milosť rozprávať sa so svätou a prezradiť jej, čo duša v očistci prežíva.
Akým hriechom duša najviac trpí
”Kvôli akému hriechu si najviac trpel?”
“Bolo to presadzovanie vlastnej vole a názoru. Keď som preukazoval láskavosť niekomu, nerobil som to tak, ako si to ten človek želal, ale tak, ako som to chcel ja. Trpím za to tak veľmi, že keby sa zhromaždilo celé psychické utrpenie ľudstva a vložilo by sa do jednej osoby, je to stále omnoho menej utrpenia, aké zažívam teraz.”
Najkrajšie dary pre dušu
“Aký prostriedok by bol pre teba najúčinnejší?”
”Robiť dobré skutky, ktoré sú opakom tohto hriechu.”
“A čo ti spôsobuje najväčšiu úľavu?”
“Poctivosť, ktorú som pestoval vo vzťahu k iným počas môjho života na zemi, mi pomáha najviac. Modlitby, ktoré sa moji priatelia pravidelne za mňa modlia, sú ako dobré správy pre toho, kto trpí. Každý tón piesne na svätej omši, alebo na pobožnosti, ktoré sú za mňa obetované, sú ako najkrajší dar. Všetko, čo iní pre mňa robia, z čistej túžby pre Božiu slávu, dokonca aj ich práca či spánok, mi prináša veľkú úľavu a skracuje moje utrpenie vďaka poctivosti, s ktorou som pracoval pre iných.”
O svätej omši obetovanej za dušu v očistci
Keď bola za túto dušu odslúžená svätá omša, duša sa objavila žiarivá a premenená radosťou. Potom sv. Gertrúda povedala Ježišovi: ”Je už táto duša úplne oslobodená z utrpenia?
Ježiš odpovedal: “Táto duša je oslobodená od mnohého utrpenia, a žiaden človek si nevie predstaviť, akú veľkú slávu požíva. Ešte stále ale nie je úplne očistená, aby si mohla užívať moju prítomnosť, hoci sa približuje bližšie a bližšie.” Potom dodal: “To, že chcel nasledovať iba svoju vôľu a nechcel sa nikdy podriadiť vôli iných mu bráni, aby získal úľavu z tvojich modlitieb tak rýchlo, ako by ju bol inak dostal.”
O neodpustení
Pri inej príležitosti sa sv. Gertrúda modlila modlitbu Otče náš za túto dušu. Na jej veľké prekvapenie zistila, že pri slovách “Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom” sa utrpenie duše omnoho zväčšilo.
Keď sa na to duše opýtala, dostala túto odpoveď: “Keď som žil, často som urážal Boha tým, že som bol neochotný odpustiť tým, ktorí ma zranili akýmkoľvek spôsobom. A dokonca, aj keď som odpustil, preukazoval som im odpor tým, že keď sme sa stretli, mal som k nim odmeraný postoj. Keď sa niekto za mňa modlí týmito slovami, trpím tým.”
”Dokedy budeš takto trpieť?”
“Kým nebudem celkom očistený. Ale odteraz, vďaka Božej milosti, keď sa budeš modliť za mňa túto modlitbu, budem cítiť veľkú úľavu.”
O modlitbe za uzdravenie chorého
“Nebolo pre Teba zlé, keď sme sa modlili počas tvojej choroby viac za tvoje uzdravenie ako za milosť dobrej smrti?”
“Toto ma nezraňovalo. Prežíval a uvedomovoval som si v úžasnú Božiu dobrotu, ktorého nežné milosrdenstvo je vo všetkých jeho dielach. Vďaka tomu, že ste mi preukázali takú lásku a modlili ste sa za mňa, bol Boh pohnutý urobiť pre mňa ešte viac dobra.”
O plači za zosnulými
“Zraňuje ťa, keď z lásky plačeme za tebou?”
Herman odpovedal: ”Tieto slzy sú mi ako prejav láskavosti priateľa, ktorý utešuje svojho priateľa v utrpení. A keď už budem prežívať úplné šťastie, urobí ma to taký šťastným, ako keby ste mi blahoželali k tomu, že som vám slúžil tak verne. Budem to prežívať ako odmenu za to, že som si získal vašu náklonnosť a lásku.”
O modlitbe za zosnulých
Pri modlitbe za brata Hermana mala sv. Gertrúda túto víziu:
Potom svätá videla Ježiša, ako otca rodiny, sediaceho za stolom, na ktorom boli položené všetky modlitby, obety a túžby, ktoré boli za Hermana obetované.
Hermanova duša stála smutná a skľúčená pri konci stola, pretože ešte nebol dostatočne očistený tak, aby bol schopný pozorovať milujúcu Ježišovu tvár. O chvíľu však začal vyzerať veľmi pokojne a posilnený z toho, čo sa dialo pred ním.
Panna Mária sedela ako kráľovná vedľa svojho Božského Syna a dávala tiež na stôl dary ako odmenu za úctu, ktorú k nej duša mala počas pozemského života.
Svätí, ktorých si zosnulý ctil, tiež prinášali dary a vďaka týmto všetkým darom a pravej láske, s ktorou boli prezentované Bohu, výzor Hermanovej duše bol hodinu za hodinou radostnejší a pokojnejší. Pomaly zodvihol zrak, aby sa mohol pozerať do Božieho svetla, ktoré len čo duša zazrie, pocíti večnú radosť a spôsobí, že všetko predošlé trápenie je zabudnuté.
