Franz Spirago - Ako môžeme pomáhať dušiam v očistci

I. Dušiam v očistci možno pomáhať dobrými skutkami, ktoré za nich obetujeme

Tridentský koncil v 22. sedení stanovil, že dušiam v očistci možno pomáhať modlitbou veriacich a hlavne svätou omšou.

V tridentskom katechizmu čítame: ,,Musíme chváliť nekonečnú dobrotu Božiu a vďačne ju sláviť, lebo nám dovoľuje, aby sme zadosťučinili jeden za druhého" (KKC 1032 Toto učenie sa opiera aj o prax modliť sa za zosnulých,(958) o ktorej hovorí už Sväté písmo: „Preto [Júda Machabejský] nariadil… zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu“ (2Mach 12,46). Cirkev už od prvotných čias uctievala pamiatku zosnulých(1371) a obetovala za nich prosby (suffragia), najmä eucharistickú obetu, aby boli očistení a mohli dosiahnuť oblažujúce videnie Boha. Cirkev odporúča za zosnulých aj almužny,(1479) odpustky a kajúcne skutky. 
„Pomáhajme im teda a slávme ich pamiatku. Veď ak Jóbových synov očisťovala otcova obeta, prečo pochybuješ, že naše obety za tých, čo zomreli, im prinesú nejakú útechu?… Nezdráhajme sa pomáhať tým, čo zomreli, a obetovať za nich modlitby.“ ). 

Katolícki kresťania na zemi tvoria s dušami v očistci a so svätými v nebi jedinú veľkú rodinu Božiu, nazývanú v apoštolskom vyznaní viery "spoločenstvo svätých", pretože všetci jej členovia sú krstom posvätení, k svätosti povolaní a mnohí z nich už skutočne svätými sú. Všetky údy tohto spoločenstva si navzájom pomáhajú. Preto môžeme my tu na zemi pomáhať dušiam v očistci modlitbou a dobrými skutkami. Dobré skutky sú podľa sv. Cypriána výkupným za naše hriechy.

Sv. Augustín hovorí: "Modlitba je kľúč, ktorým sa dušiam v očistci otvára brána neba." 

Ako veľmi pomáha naša modlitba zomrelým, dočítame sa v živote sv. Perpety, ktorá zomrela v roku 202 v Kartágu ako mučeníčka. Tá mala, keď bola vo väzení, vo sne videnie. Zbadala svojho sedemročného brata Diokrata na temnom mieste, stonajúceho a pokrytého špinou. Akonáhle precitla, začala sa za neho vrúcne modliť. Čoskoro potom ho opäť uzrela vo sne, avšak už pri prameni, z ktorého mohol piť; bol veselý, iba v tvári mu zostala jazva. Tak bolo dané svätici najavo, ako veľmi pomohla svojmu bratovi modlitbou.

Aj keď nemáme priveľmi dbať na sny a už vôbec nie si ich vykladať, sú predsa len výnimky, ako dokazujú sny Jozefa Egyptského, svedčiace o tom, že niekedy býva ich pôvodcom Boh. Preto povedal Mojžišovi, že hovorí k prorokom aj vo sne. 

Čo sa týka modlitby, Boh nehľadí tak na jej dĺžku, ako na vrúcnosť, s ktorou sa koná. 

Kristus Pán povedal sv. Gertrúde: "Jediné slovo prednesené zo srdca viac prospieva dušiam v očistci, než mnoho žalmov a modlitieb roztržito odriekávaných, práve tak ako ušpinenú ruku lepšie umyjeme v malom množstve vody dôkladne ju drhnúc, ako keď ju len polievame veľkým množstvom vody."

Mocnejšie však ako modlitba pôsobí almužna. Sv. Tomáš Akvinský hovorí, že almužna preto viac zmôže, pretože je prejavom lásky k blížnemu. Uplatňujú sa tu slová Svätého Písma: "Milosrdenstvo zvíťazí nad súdom." [Jak 2, 13].

Aj pôst, lebo si vyžaduje väčšiu obeť, je účinnejší ako modlitba.

Dušiam v očistci možno pomáhať aj získavaním odpustkov. Pri mnohých odpustkoch Cirkev svätá výslovne poznamenáva, že niektoré možno venovať len dušiam v očistci. Ich pôsobnosť však neplynie z moci Cirkvi rozväzovať, ako je tomu pri rozhrešení, udeľovanom pri svätej spovedi, ale zo spôsobu príhovoru.

Cirkev prosí Boha, aby bol zosnulým milostivý s ohľadom pre zásluhy Kristove a svätých. Je isté, že Kristus Pán utrpením svojim a smrťou podal Otcovi nebeskému ďaleko väčšieho zadosťučinenia za hriechy ľudí, než bolo treba, ako sú tresty, ktoré za hriechy zasluhujú.
Jedna kvapka jeho Božskej krvi, najnepatrnejší jeho úkon, by stačil vykúpiť celý svet. Tiež Rodička Božia získala si svojím utrpením mnoho zásluh, veď bola bez hriechu.
A svätí podali spravodlivosti Božej kajúcimi skutkami väčšie zadosťučinenia, než sami potrebovali.

Toto prebytočné zadosťučinenie, ktoré nemôže upadnúť u Boha do zabudnutia, tvorí duchovný poklad, ktorý Kristus Pán zveril svätému Petrovi a jeho nástupcom, aby ho múdro spravovali a veriacim, ktorí sú toho hodní, rozdávali z neho zmierne zásluhy v náhrade za tresty, ktoré si za hriechy zaslúžili.
Keď Cirkev svätá udelí odpustky, zaplatí Bohu toľko, koľko mu je hriešnik dlžný za hriechy. Naše nedoplatky za hriechy hradí Cirkev preplatkami Kristovými.
Nad zosnulými už Cirkev nemá moc, môže sa pre nich dovolávať iba Božieho milosrdenstva.

Mnoho odpustkov môžeme pre duše v očistci získať v deň dušičiek, 2. novembra. Koľkokrát po spovedi a svätom prijímaní navštívime v ten deň kostol alebo verejnú, áno aj poloverejnú kaplnku, a pomodlíme sa pri každej návšteve na úmysel svätého Otca, toľkokrát získavame úplné odpustky, ktoré sa môžu venovať len dušiam v očistci (Pius X., 25. júna 1914)

Pri návšteve kostola sa musíme pomodliť šesťkrát Otče náš, šesťkrát Zdravas´ Mária a šesťkrát Sláva Otcu (Pius XI., 4. júla 1930. 

Čas na získavanie odpustkov začína už 1. novembra o 12. hodine poludňajšej a končí 2. novembra o polnoci; trvá teda celkom 36 hodín (Sv. office. 26. 1. 1911). Svätú spoveď možno vykonať ako pri porciunkulovaných odpustkoch aj v niektorom z ôsmich predchádzajúcich dní a k svätému prijímaniu môžeme ísť aj deň pred dušičkami (Kongra. odp. 6. 10. 1870).

Dušiam v očistci môžeme obzvlášť prospieť, ak za nich obetujeme svätú omšu, ako sa vyslovil Tridentský koncil v 25. zasadnutí, a to preto, že pri svätej omši sa nekrvavým spôsobom obnovuje Kristova obeta.
Už od najstarších čias sa pri svätej omši v memente spomína zosnulých. Sv. Chryzostom † 407), biskup konštantínopolský, hovorí, že pri službách Božích sa spomína na zosnulých, aby dosiahli zmiernenie v bolestiach. Uvádza tiež, že sa tak deje na priame nariadenie apoštolov.

Sv. Cyril, biskup jeruzalemský († 589) píše, že kresťania pri svätej omši uzmierujú Boha "ako za zosnulých, tak za seba".

Že svätá omša zosnulým veľmi prospieva, dočítame sa v živote sv. Malachiáša, arcibiskupa v írskom Armaghu, ktorý zomrel 2. novembra 1148 v kláštore sv. Bernarda v Clairvaux.
Sv. Bernard o tom píše: Keď zomrela sestra sv. Malachiáša, obetoval za ňu svätú omšu. Potom uplynulo štyridsať dní, v ktorých svätec nemohol za ňu slúžiť svätú omšu. Tu sa mu sestra náhle zjavila; stála pred vchodom do chrámu v stave veľmi zanedbanom a nariekala, že už štyridsať dní sa jej nedostalo útechy. 
Hneď na druhý deň obetoval za ňu sv. Malachiáš svätú omšu. Znova sa mu zjavila pred kostolom v čiernom šate, avšak už nie taká ubiedená. 
Svätec obetoval teraz za sestru každý deň svätú omšu. Čoskoro ju opäť zbadal v bielom rúchu, stojacu vo vnútri chrámu. 
Sv. Malachiáš za ňu obetoval ďalšie sväté omše a modlil sa vrúcne za jej vykúpenie. Konečne sa mu zjavila v lesklom rúchu priamo pred svätostánkom uprostred zahalených postáv. A z toho spoznal, že bola prijatá do neba.

Aj obetovanie najsvätejšej Krvi Kristovej pomáha účinne dušiam v očistci. Ct. Klára Moesová, prevorka kláštora v Luxembursku († 1895), hovorí:

"Čím častejšie som Otcovi nebeskému obetovala najsvätejšiu Krv jeho jednorodeného Syna, tým miernejší a znesiteľnejší bol osud dušičiek. Obyčajne duša, za ktorú som obetovala predrahú Krv Kristovu, bola zbavená podľa našich časových pojmov najmenej štvrť hodiny očistných múk. Keď táto doba prešla, trpela znova, ale nikdy viac ako pred tým, naopak často menej."

Aj obetovaním Ježišových smrteľných úzkostí na Olivovej hore prospejeme dušiam v očistci. O tom nás poučuje sestra Nativitas:

"Pán mi vnukol, že možno dušiam v očistci účinne prospieť, keď za nich obetujeme napríklad aj hlboké vzdychy a strelné modlitby Bohu Otcovi, a všetky muky, ktoré Spasiteľ vytrpel v záhrade Olivovej. Už jediný taký povzdych je nesmiernej ceny."

Dušiam v očistci zvlášť prospieva, keď za ne obetujeme sväté prijímanie. Ct. Klára Moesová dodáva: "Mám skúsenosť, že dušiam v očistci najviac prospieva svätá omša, sväté prijímanie a obetovanie najsvätejšej Krvi Kristovej."

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že svoje zásluhy stratia, ak ich obetujú niekomu inému, napr. Dušiam v očistci. Tým však ničoho nestrácajú, naopak, majú dvojnásobnú zásluhu:

- lebo jednak vykonali dobrý skutok, 

- za druhé: obetovaním jeho vykonali skutok milosrdenstva; 

- súčasne získavajú priateľov v očistci a tí za nich budú raz v nebi orodovať. 

Všimnime si slov sv. Tomáša Akvinského: "Pokánie, konané za blížneho je Bohu milšie, než keď sa kajáme za seba."

Kristus hľadí na almužnu, obetovanú za duše v očistci, ako by bola dávaná jemu, lebo povedal: "Ak ste to urobili jednému z najmenších bratov mojich, mne ste to urobili."  

Svätej Gertrúde zjavil Pán, že ak vyslobodzujeme duše z očistca, je mu to také milé, ako keby sme vyslobodili jeho.

Sv. František Saleský hovorí, že ten, kto pomáha dušiam v očistci, nielen teší zarmútených, stará sa o chorých, vyslobodzuje väzňov zo žalára, ale preukazuje aj pohostinnosť, keď im otvára bránu do domu Otca nebeského, a súčasne nahých odieva, stará sa o to, aby duše v očistci odel rúchom nesmrteľnosť slávy. 

Mária Lindmayrová hovorí: "Láskou k dušičkám si získavame veľké zaľúbenie u Boha, lebo Pánu Bohu na nich veľmi záleží; lebo sú najúbohejší medzi všetkými bytosťami a samy si pomôcť nemôžu."

Kristus Pán nabáda sestru Máriu Latastovú, aby sa modlila za duše v očistci, a dodáva: "Nie je nad to nič prospešnejšieho, lebo dušičky ťa budú za to raz v nebi vďačne spomínať a neustále za teba orodovať, aby ti Boh udelil milosti, ktoré potrebuješ, aby si stále v konaní dobra pokračovala."

Ak sa modlíme za všetky duše v očistci, môžeme dúfať, že Boh privlastní túto modlitbu predovšetkým našim príbuzným a priateľom.

Bolo veľa sporu o tom, či je lepšie a potrebnejšie modliť sa za obrátenie hriešnikov dosiaľ žijúcich, alebo za vyslobodenie duší v očistci.
Niektorí hovoria: "Hriešnici budú na veky zatratení, ak sa im nedostane od Boha milosti potrebnej k ich obráteniu, pričom duše v očistci sú už mimo nebezpečenstva; potrebujú preto hriešnici našu pomoc nutnejšie."
Druhí však tvrdia: "Hriešnici si môžu pomôcť sami, ale duše v očistci nie a sú odkázané len na našu pomoc."
Sv. Tomáš Akvinský rozhoduje tento spor takto: "Modlitby za zomrelých sú Bohu milšie než modlitby za hriešnikov, lebo zosnulí sú vo väčšej tiesni a sami sebe pomôcť nemôžu." 

Najlepšia je asi táto rada: Modlime sa za duše v očistci, aby sa ony prihovárali u Boha za obrátenie hriešnikov.

Za zosnulých sa zvlášť odporúčajú tieto strelné odpustkové modlitby:

"Dobrotivý Pane Ježišu, dopraj im (mu, jej) večný pokoj." 

"Odpočinutie večné daj im, ó Pane, a svetlo večné nech im svieti; nech odpočívajú v pokoji! Amen."

"Prosíme ťa, Pane, pomôž dušiam, ktorých si drahou krvou vykúpil, a ktoré trpia doteraz v očistcovom plameni." 

"Ó, Bože môj, obetujeme Ti za duše v očistci všetky prejavy lásky, ktorými Ťa tu na zemi oslávilo sväté Srdce Ježišovo práve v tejto hodine." 

Odpustky získame pri týchto strelných modlitbách i vtedy, ak sa modlíme len v duchu, bez pohybu pier (Pius XI., 1. 12. 1933).

2. Kto na zemi dušiam v očistci veľa pomáhal, bude v očistci trpieť len málo alebo vôbec nie.

Taký nájde u Boha zľutovanie, lebo: "Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo" [Mt 5, 7].
Na ňom sa vyplnia Kristove slová: "Akým súdom vy súdite, takým budete súdení, a akou mierou meriate, takou vám bude odmerané" [Mt 7, 2].
Tomu, kto pomáhal dušiam v očistci, sa privlastňujú zvláštnym spôsobom modlitby Cirkvi za zosnulých. Budú sa za neho u Boha prihovárať tiež duše, ktoré vyslobodil z očistca.

Tí však, ktorí nikdy na duše v očistci nepamätali a za zosnulých sa nikdy nemodlili, na tie ako za trest si tiež nikto po smrti nespomenie, a aj keď sa bude niekto za nich modliť, málo im to pomôže. 

Kardinál Kajetán (Tomasso de Vio) hovorí: "Tým, ktorí zaživa na zosnulých zabúdali, nič nepomôžu v očistci modlitby a dobré skutky za ne konané. Tak spravodlivý Boh trestá ich skoršiu nelásku a tvrdosť srdca."

3. Duše v očistci sa svojim dobrodincom odvďačia

Niektorí ľudia si myslia, že duše v očistci nevedia, čo sa na zemi deje a kto sa za nich modlí. Toho názoru je dokonca aj sv. Tomáš Akvinský, ktorý tvrdí, že duše v očistci nevedia, čo sa deje na svete, lebo nepozerajú ešte na tvár Božiu.
Tento názor je však mylný, lebo už sv. Augustín hovorí, že duše v očistci zvláštnym Božím zjavením vedia, čo sa deje na zemi, ak im to však prospieva.
Suréz a iní teológovia mienia, že anjeli podávajú dušiam v očistci správy o tom, čo sa deje v ich rodinách.
P. Pavel von Moll dokonca tvrdí: "Duše v očistci sa dozvedajú o zvadách svojich príbuzných, a to zvyšuje ich utrpenie." 
Biskup Keppler z Rottenburgu dodáva, že je to aj všeobecnou mienkou teológov, aj napriek rozporuplnému názoru sv. Tomáša Akvinského, že duše v očistci sa prihovárajú za svojich dobrodincov a priateľov, a teda musia vedieť, čo sa na zemi deje.

Svätý farár Vianney dokladá: "Keby sme vedeli, akú moc majú tieto dobré duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, akých milostí je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne. Musíme sa za ne veľa modliť, aby aj ony za nás mnoho prosili."

Svätý kardinál Bellarmino a Suréz tvrdia, že duše v očistci sa môžu za živých veľmi účinne prihovárať, lebo sú to priatelia Boha a Boh zvlášť veľmi rád vypočúva ich prosby.
(Za seba však, tj. za skrátenie alebo zmiernenie svojich útrap by prosili márne, lebo svoju vinu musia odpykať úplne.) 
Ct. prevorka Klára Moesová hovorí: "Duše v očistci ako spravodliví a priatelia Boží zmôžu mnoho orodovaním za svojich dobrodincov ešte v očistci a ďaleko viac po prijatí do neba."

Tiež ct. Katarína Emmerichová potvrdzuje, že dušičky sa prihovárajú za tých, ktorí sa za nich modlia: "Ak sa niekto modlí, či trpí za duše v očistci, táto obeť im hneď prospieva, a sú také radostné, tak šťastné a také vďačné! Ak za ne obetujem svoje bolesti, prihovárajú sa za mňa."

P. Pavol von Moll hovorí, že duše, ktoré vyslobodil modlitbou, prichádzali sa mu poďakovať.

4. Bohu je milé, ak duše v očistci žiadame o pomoc vo svojich záležitostiach

Sv. Katarína Bolognská († 1463), ktorej neporušené telo je v chráme klarisiek v Bologni, hovorí: "Čoho som dlho nemohla dostať vzývaním svätých v nebi, dostala som často okamžite, ak som o to poprosila dušičky." 
A pripája: "Ak chcem určite dosiahnuť niektoré milosti, obraciam sa k dušiam v očistci, aby moju prosbu predniesli Otcovi nebeskému. Obyčajne cítim, že ich príhovoru ďakujem za vyslyšania."

Mária Lindmayrová udáva, prečo je orodovanie duší v očistci tak účinné: "Ak poprosíme dušičky o pomoc, bývame čoskoro vypočutí, nie však preto, že nás dušičky vypočuli, ale že nám Boh vyhovel pre svoju nesmiernu lásku k dušiam v očistci; lebo Boh ich veľmi miluje."

Aký prospech prináša súcit s dušami v očistci, ukáže táto príhoda.
Jezuita Jakub Montfort dal vytlačiť v r. 1649 v tlačiarni Viliama Friessena v Kolíne nad Rýnom knižočku o dušiach v očistci.
Kníhtlačiar v nej v nedele čítaval a spoznal z nej, že odvolávanie sa  k dušičkám v rozličných záležitostiach a súcit s nimi sú veľmi účinné prostriedky, aby sme od Boha dosiahli vypočutie svojich modlitieb.
Po nejakom čase mu ochorel štvorročný synček tak ťažko, že sa lekári vzdali všetkej nádeje a pripravovali otca na jeho blízku smrť.
Kníhtlačiar sa uchýlil do chrámu a vzýval o pomoc duše v očistci, za ktoré sa mnoho modlieval. Urobil tiež sľub, že ak sa jeho dieťa uzdraví, daruje kňazom a rehoľníkom sto výtlačkov knihy na Všetkých svätých.
A hľa, keď sa vrátil, bolo synčekovi lepšie.
Hoci už štrnásť dní mal silný odpor proti všetkým pokrmom, pýtal si jesť a na druhý deň bol úplne zdravý.
Tri týždne na to mu náhle ochorela manželka, a jej stav sa tak rýchlo zhoršil, že nebolo nádeje na uzdravenie.
Muž sa vo svojej úzkosti opäť utiekal k dušiam v očistci, ponáhľal sa do chrámu a sľúbil, že ak sa jeho žena uzdraví, rozdá dvesto spomínaných kníh medzi zbožných ľudí. Aj tu pomohli duše v očistci priam zázračne. Stav chorej pani sa okamžite lepšil, a za týždeň bola úplne zdravá.
Kníhtlačiar rozprával autorovi onej knihy, P. Montfortovi túto príhodu a tak sa nám o nej dochovala správa.

Holandský divotvorca P. Pavel Moll († 1896) dal istej dáme túto radu: "Ak chce niekto úspešné obchodovať, nech len obetuje časť príjmov, napr. 2 percenta, za duše v očistci na sväté omše, alebo na iné dobré skutky. Dušičky svojmu dobrodincovi iste všetko odplatia." Dáma poslúchla a bola so svojimi úspechmi nadmieru spokojná.

Je chvályhodné, ak zbožní rodičia vedú deti od mladosti k tomu, aby pamätali na duše v očistci. 

Redemptorista P. Ullwer, ktorý zomrel za kazateľnicou v Českých Budějoviciach v roku 1914 s menom Ježiš na perách, mal zbožnú matku, ktorá učila deti už od útleho veku sebaprekonaniu a láske k dušiam v očistci.
Ak išli do lesa na jahody, aj vtedy im prikázala, aby prvú zrelú veľkú jahodu položili na zem, lebo "tá patrí dušiam v očistci". Z toho istého dôvodu nesmeli jesť prvú zrelú čerešňu, slivku, hrušku alebo jablko.
Matka ich poúčala, že zosnulí čakajú na našu pomoc a túto obeť im štedro splatia. Pomôžu im, aby cestou cez polia a lesy nezablúdili, aby nič nezabudli alebo nestratili a stratené čoskoro našli. Aj zo spánku ich v určitú dobu, kedy si budú priať, jemne zobudia.
Jan Ullwer dbal svedomito týchto rád a Boh ho za to odmenil kňazským a rehoľným povolaním; v kláštore bol vzorom sebaovládania a dosiahol vysokého stupňa cnosti.

Ct. Katarína Emmerichová hovorí: "Nemožno vyjadriť, aké útechy sa dušiam v očistci dostáva naším sebapremáhaním a malými obeťami."

Sv. Augustín dodáva: "Ak chceš, aby sa Boh nad tebou zľutoval, maj ty zľutovanie so svojím blížnym v očistci."
Tiež obhajuje názor, že ten, kto sa často za mŕtvych modlí, nezomrie nešťastne.

Sv. Hieronym hovorí: "Večnej blaženosti sme tým bližšie, čím viac súcitu a lásky máme k dušiam v očistci."

Masima