Duchovný boj v hodine smrti

Ako sa máme ozbrojiť proti nepriateľom, ktorí nás budú napadať v hodinu smrti: Hoci celý náš život tu na zemi je neustálym bojom, predsa hlavným a najdôležitejším okamihom tohto boja je posledná hodina života, lebo ktokoľvek v tú chvíľu padne, ten už viac nepovstane.

Aby si bol na to riadne pripravený, staraj sa obzvlášť o to, aby si v tomto čase, ktorý je ti doprianý, statočne bojoval, lebo kto za svojho života náležite bojuje za zachovanie si dobra už získaného, ​​ľahko v hodinu smrti zvíťazí.

Za tým účelom opäť a opäť veľmi pozorne rozjímaj o smrti; lebo až príde, nebudeš sa jej potom toľko báť a myseľ tvoja bude voľnejšia a schopnejšia k boju. Stúpenci tohto sveta zavrhujú také rozjímanie, aby si nepokazili rozkoše, ktoré majú z požívania vecí pozemských; pretože sú na nich prilepené celou dušou a bolo by im veľmi ťažko pri pomyslení, že ich musia raz opustiť.

Týmto spôsobom sa ich nezriadená láska nijako nezmení, ba rastie vždy viac a viac; preto im potom odlúčenie sa od tohto života a od vecí tak drahých pôsobí nevýslovnú úzkosť, a to tým trpkejšiu, čím dlhšie týchto vecí požívali.

Aby si teda lepšie vykonal výpravu tak dôležitú, predstav si niekedy, že si sám a bez všetkej pomoci v úzkostiach smrti, a spomeň si, čo nasleduje a čo ťa v onú chvíľu môže posilňovať; tu si premysli starostlivo prostriedky, ktoré uvediem, aby si ich v onom poslednom okamihu mohol náležite užiť; lebo vec, už možno len raz vykonať, nutné je najprv veľmi dobre zvážiť možnosť, aby sa nestal omyl tam, kde sa už nič nedá napraviť.

O štyroch druhoch útokov, ktorými nás napádajú naši nepriatelia v hodinu smrti, a to najprv o pokušeniach proti viere, a akým spôsobom sa im máme brániť: Najobyčajnejšie a najnebezpečnejšie druhy útokov, ktorými nás naši nepriatelia napadajú v hodinu smrti, sú štyri. Totiž 

pokušenie proti viere, 

zúfalstvo, 

domýšľavosť 

a neskôr rôzne zjavy a premeny diablov v anjelov svetla.

Čo sa týka prvého, ak ťa začne nepriateľ pokúšať svojimi klamnými dôkazmi, uchýľ sa ihneď od rozumu k vôli a zvolaj: "Odstúp odo mňa, satan, pôvodca lži, nechcem ti ani popriať sluchu; lebo pevne verím všetkému, čomu učí svätá Cirkev Rímska."
Ak však môžeš, nedávaj miesta premýšľania o viere, aj keby sa ti zdalo priaznivé, ale pokladaj ho za diablovo vnuknutie, ktorý by sa rád s tebou bil. Avšak keď už nemáš času vzchopiť a vzpamätať sa, predsa ešte stále statočne a pevne vytrvaj, aby si sa nepoddal žiadnemu dôkazu, trebárs aj zo Svätého písma, ktorý by ti nepriateľ podával; pretože všetky budú buď zle vyvodené, alebo nesprávne vyložené, aj keby sa ti zdali poriadne, jasné a samozrejmé.

A keby sa ťa prefíkaný diabol vypytoval, čomu verí Cirkev Rímska, nedávaj mu odpovede, ale prehliadnuc jeho úskoky, že ťa chce schytiť v reči, zobuď vnútorný úkon živej viery, alebo mu na vzdor odpovedz, že svätá Cirkev Rímska učí a verí pravde.
Keby však zlomyseľník namietal: "Čo to je, táto pravda?"
Odpovedz: "Práve to, čomu Cirkev svätá verí."

Svojím srdcom buď predovšetkým neustále pri ukrižovanom Kristovi a takto Ho vzývaj: "Bože môj, Stvoriteľ a Spasiteľ môj, pomôž mi rýchlo a neopúšťaj ma, aby som sa neodchýlil od pravdy svätej a katolíckej Tvojej viery; ráč mi dopriať, ako som sa z milosti Tvojej v nej narodil, tak tiež, aby som v nej ku Tvojej sláve zomrel!"

O pokušení k zúfalstvu a o prostriedkoch proti nemu: Iný spôsob, ktorým na nás diabol útočí, aby nás úplne zničil, je strach, ktorý nám naháňa pripomínaním našich hriechov, aby sme sa strmhlav zrútili v priepasť zúfalstva.

K uniknutiu z tohto nebezpečenstva zachovaj toto isté pravidlo, že totiž myšlienky na tvoje hriechy plynú z Božej milosti a ku tvojej spáse, ak vzbudzujú v tebe pokoru, ľútosť nad urážkou Boha a dôveru v Jeho dobrotivosť.
Keď ti však pôsobia nepokoj a trápia ťa nedôverou a malomyseľnosťou, aj keby sa ti zdalo, že ti dávajú pravé a dostatočné dôkazy, aby si nadobudol presvedčenie, že si zavrhnutý a že ti už neostáva čas k spáse, zavrhni ich ako pasce diablove, pokor sa ešte hlbšie a ešte viac dôveruj v Boha; lebo tak ku sláve Božej vlastnou zbraňou zvíťazíš nad nepriateľom.

Je však potrebné, aby si ľutoval urážky Božej, kedykoľvek si na ňu spomenieš, avšak s dôverou v zásluhy Jeho umučenia pros, aby ti ju odpustil.

Ba hovorím ešte viac: Keby sa ti zdalo, že sám Boh ti hovorí, že si vylúčený z počtu Jeho ovečiek, nesmieš ani preto ešte stratiť dôveru v Neho, ale povedz Mu pokorne: "Zaiste ma môžeš, Pane, pre moje hriechy spravodlivo zavrhnúť; avšak predsa z mocnejšieho ešte dôvodu odvažujem sa dúfať vo tvoje milosrdenstvo, že ma ušetríš.

Prosím Ťa teda za spásu tohto úbohého Tvojho tvora, ktorý je síce zavrhnutý pre svoju hriešnosť, avšak za cenu Tvojej krvi vykúpený. Chcem však, Vykupiteľ môj, byť spasený ku Tvojej sláve a s dôverou v Tvoje nesmierne milosrdenstvo úplne sa odovzdávam Tvojej ruke. Urob so mnou, čokoľvek chceš, lebo Ty jedine si mojim Pánom, a aj keby si ma chcel zahubiť, predsa ešte chcem mať živú nádej v teba."

O pokušení k domýšľavosti: Tretí druh útoku je domýšľavosť a opovážlivé spoliehanie. Pri tomto však sa nedaj nikdy ani trochu zviesť ani k najmenšej samoľúbosti a zaľúbení vo svojich skutkoch, ale tvoje zaľúbenie nech je len v Pánovi, v Jeho milosrdenstvo a skutkoch Jeho života a utrpenia.

Pokladaj stále až do posledného svojho dychu seba samého za bezcenného a iba Boha uznávaj za pôvodcu všetkého dobra, ktoré si azda niekedy vykonal.
K Nemu sa utiekaj s prosbou o pomoc; neočakávaj ju však pre svoje zásluhy, hoci si aj zvíťazil v početných a dôležitých bojoch.
A buď neustále vo svätej bázni, úprimne vyznávajúcej, že všetky tvoje namáhavé boje sú márne,  ak ťa Boh nezatieni krídlami Svojej ochrany; pretože iba v Jeho pomoc môžeš a máš dôverovať.

Ak budeš dbať týchto rád, tvoji nepriatelia ťa nezdolajú, a ty si tým spôsobom pripravíš cestu, po ktorej radostne prejdeš do nebeského Jeruzalema.

O pokušení vidinami a klamnými zjaveniami v hodinu smrti: Keby ťa náš vzdorovitý nepriateľ, ktorý nás nikdy neprestáva sužovať, napádal klamnými, prelživými vidinami a v podobe anjela dobrého, buď opatrný, vytrvaj neochvejne pri vedomí svojej ničotnosti a povedz mu smelo: "Ťahaj, prekliaty, do svojej ríše temnôt, lebo videnie si nezaslúžim a žiadne iné veci nepotrebujem okrem milosrdenstva svojho Pána Ježiša, príhovoru Panny Márie, svätého Jozefa a iných svätých."

A aj keby sa ti podľa mnohých, takmer samozrejmých dôkazov zdalo, že pochádzajú z neba, predsa ešte ich zavrhni a so všetkým úsilím ich od seba vzdiaľuj a neboj sa, že svojím odporom, ktoré sa opiera o vedomie tvojej nehodnosti, rozhneváš Boha; lebo keby On mal na tom podiel, iste by ti to vedel dať najavo; a neutrpíš pre to žiadne škody, pretože ten, ktorý milosť dáva pokorným, určite im ju neodníme, ak vzbudzujú hojné úkony pokory.

To sú najobyčajnejšie zbrane, ktorými proti nám obyčajne bojuje nepriateľ v poslednú hodinu života. Potom každého pokúša podľa toho, ako kto je oddaný svojim zvláštnym náklonnostiam. Preto, skôr, než nastane chvíľa onoho veľkého zápasu, musíme sa dôkladne ozbrojiť a riadne bojovať proti všetkým svojim nezriadeným vášňam, najmä tým, ktoré nás utláčajú svojou drsnou vládou, aby sme ľahšie dobyli víťazstvo v onú chvíľu, ktoré nám odníma všetok ostatný čas toto vykonať.

Masima

zdroj: P. Lorenzo Scupoli CRT, 1937