%20(1).jpg)
Kresťania sa vždy vo svojich ťažkostiach a úzkostiach obracali na Pannu Máriu, Matku Pána. Práve ona mala v Ježišovom živote najväčší význam a v jeho utrpení a smrti s ním bola jedinečným spôsobom zjednotená. A tak je jej poslaním byť Matkou každému človeku celkom osobne.
Túto veľkú Ženu Zjavenia, ktorá – pomáhajúc a sprostredkujúc – stojí medzi nebom a zemou, stretávame napr. aj v pútnickom kostole v St. Peter am Perlach v Augsburgu (Nemecko). Tam, k „Rozuzľovateľke“, už celé stáročia prinášajú svoje veľké a malé „uzly“ všetci tí, čo hľadajú pomoc.
No nielen na milostivom obraze Matka starostlivo rozuzľuje beznádejne zamotanú stuhu plnú uzlov. O tom, že nám Matka môže naozaj pomôcť vo všetkých beznádejných situáciách nášho života, svedčia zázraky a nespočetné množstvo vypočutých modlitieb. Matka pomôže vždy, keď s dôverou vložíme svoje problémy do jej rúk a do jej srdca.
„Je to milá Matka, ktorá mi dala všetko. Pripadám si ako jedna z mariánskych svätýň, ktorej steny sú pokryté votívnymi tabuľkami s nápismi: Mária pomohla ... Za to, že som aj napriek svojej nehodnosti dostal česť byť kňazom, vďačím Matke ...
Keď teraz nosím odev Spoločnosti Ježišovej, tak za to vďačím tiež jej. Mária pomohla.
Pri každej dobrej myšlienke, pri každom dobrom rozhodnutí, pri každom skutku lásky bola ona a je to stále ona, ktorá to usmerňuje: Mária pomohla.
Zvonka či zvnútra, na tele i na duši – všade je napísané: Mária pomohla.
Do môjho srdca je vyryté: Mária pomohla ..., a v mojich očiach možno čítať: Mária pomohla ... Tieto slová tu zostanú naveky – na jej česť a na česť a slávu Najsvätejšieho Ježišovho Srdca, ku ktorému ma Matka viedla: Mária pomohla.“
Takú istú detskú odovzdanosť nebeskej Matke prejavoval 300 rokov pred P. Reusom mladý šľachtic František Saleský (1567-1622), neskôr svätý biskup Ženevy a zakladateľ Rádu Navštívenia. Počas štúdia na jezuitskom kolégiu v Paríži a aj ako študent práva viackrát denne vyhľadával známu Čiernu Madonu v Kostole Saint-Etienne des Grés.
Keď sa 17-ročný František zoznámil s Kalvínovým učením o predurčení, dostal sa do ťažkej duchovnej krízy. Prekonať ju mu pomohla práve Panna Mária.
Toto bludné Kalvínovo učenie hlása, že Boh vo svojej neobmedzenej vôli jednu časť ľudí – aj keď žijú zle, predurčil pre nebo a všetci ostatní – nehľadiac na ich skutky a snahu – sú určení na zatratenie. František Saleský začal veriť, že je Bohom predurčený na večné zatratenie, a nejaký vnútorný hlas mu stále našepkával: „Ty si stratený, ty si zatratený!“
František strašne trpel touto predstavou! Vo svojom zúfalstve nedokázal ani jesť, ani spať a ochorel. Našťastie sa tento utrápený študent utiekal k Panne Márii, a keď mohol, ponáhľal sa do St. Etienne des Grés. Tu ako topiaci sa pokľakol pred oltárom Panny Márie a modlil sa: „Ó, Pane, vždy ťa budem milovať – aspoň v tomto živote, keď mi už nemá byť dopriate milovať ťa vo večnosti.“
Tu si všimol malú tabuľku na stene. Boli na nej slová modlitby k Panne Márii. Pomaly a so slzami v očiach začal čítať slová známej „Memorare“, „Rozpamätaj sa, najdobrotivejšia Panna“:
Tu si všimol malú tabuľku na stene. Boli na nej slová modlitby k Panne Márii. Pomaly a so slzami v očiach začal čítať slová známej „Memorare“, „Rozpamätaj sa, najdobrotivejšia Panna“:
„Rozpamätaj sa, najdobrotivejšia Panna Mária, že ešte nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal. Aj ja touto dôverou povzbudený, k tebe, Matka, Panna Panien, sa ponáhľam, k tebe prichádzam, k tebe sa uchyľujem ja úbohý hriešnik. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš! Amen.“
Potom poprosil František Pannu Máriu o uzdravenie tela i duše a zasvätil jej celý svoj život. Zároveň jej sľúbil, že sa denne bude modliť „Memorare“ a ruženec. Keď potom vstal, bol úplne zdravý a vnútorne pokojný, oslobodený od všetkých škrupúľ a strachu.
Nasledujúcich 38 rokov až do smrti verne dodržiaval svoj sľub každodennej modlitby a hovoril o ňom ako o „služobných povinnostiach na dvore mojej Kráľovnej“.
V roku 1594 – desať rokov po svojom vnútornom oslobodení bol František Saleský vysvätený za kňaza a hneď sa prihlásil, že je ochotný pôsobiť v kalvínskej časti Ženevskej diecézy, v Chablais, medzi bludármi.
Počas štyroch rokov sa jemu, ktorý sám tak veľmi trpel kvôli tomuto bludu, podarilo priviesť všetkých obyvateľov naspäť ku katolíckej viere.
Nespočetné množstvo veriacich a hľadajúcich pomoc v priebehu stáročí pripomína Panne Márii prostredníctvom modlitby „Memorare“ veľkú moc jej orodovania a nikto nikdy neoľutoval, že sa práve touto modlitbou k nej utiekal.
