Panna Mária Candelárska

Panna Mária candelárska je dnes oficiálnou patrónkou Kanárskych ostrovov. Na jej soške, vystavenej v katedrále mesta Candelaria na ostrove Tenerife nie je na prvý pohľad nič zvláštne. Barokovo vyzdobená bábika s tmavou tvárou, taká, akých je veľa v kostoloch od Poľska až po Južnú Ameriku. Jej príbeh je však veľkou záhadou - o to väčšou, že je podľa všetkého pravdivý.

Keď na konci 15. storočia moreplavci najkatolickejšieho veličenstva španielskeho kráľa Ferdinanda III. dobyli ostrov Tenerife, neverili svojim očiam. Pôvodní obyvatelia, ktorí si hovorili Guančovia, síce žili na úrovni doby kamennej a prevádzkovali "barbarské" prírodné kulty, v jednej z lávových jaskýň na juhovýchode ostrova ale uctievali sochu Panny Márie.

Španielskym kronikárom tenerifskí Guančovia povedali, že čiernu sochu držiacu v náručí dieťa našli dvaja pastieri pri pobreží neďaleko miesta - v domorodom jazyku nazvaného Achbinico - dávno pred príchodom belochov. 

Pri pohľade na záhadnú postavu na skalisku nad zálivom sa vraj zvieratá plašili a obaja muži úžasli v posvätnom vytržení. 

Keď sa trochu spamätali, zavolali svojho náčelníka Acaymo, ktorého sídlom bola posvätná osada Chinguaro (dnešný Guimar). Ten rozhodol, že sochu s tmavou tvárou odnesú do lávovej jaskyne na pobreží v mieste zvanom Achbinico (súčasná Candelaria). 

Domorodci ju tam potom uctievali pod menom Chaxiraxi, čo znamená "matka vládcov krajiny i nebies".

"Ako ľudia ušľachtilého srdca verili, že sa jedná o vyššiu bytosť," napísal španielsky kronikár.

Španieli sochu stotožnili s Pannou Máriou. Ani ich veľmi nezaskočilo, že ju našli tak ďaleko od hraníc vtedajšieho kresťanského sveta - prijali to len ako ďalší dôkaz jej zázračnej moci. 

Už 2. februára 1497 urobili z guančskej jaskyne kostol svätého Blažeja (San Blas) a čiernu bohyňu premenovali na Nuestra Seňora de la Candelaria, pretože v ruke držala sviecu. 

V roku 1526 ju preniesli z jaskynnej kaplnky do nového kostola v Candelaria. Spoločný objekt uctievania im však ani v najmenšom neprekážal pri vedení vojny proti jej pôvodnom ctiteľom. Tá nakoniec viedla k úplnému vyhubeniu Guančov.

Pôvodný kostol v Candelaria roku 1789 vyhorel a čierna Panna Mária sa vrátila do jaskynnej kaplnky San Blas. Ako každá správna zázračná socha aj ona pri tom odvracala pohromy všetkého druhu. Sama však jednej nakoniec neušla. 

Keď začiatkom 19. storočia v Candelaria postavili veľkolepú katedrálu, museli už do nej nasťahovať novú sošku. Svojej predchodkyni sa takmer nepodobá, obe sochy spája len legenda, čierna pleť a dátum, kedy sem prichádzajú procesie veriacich. Na ten deň totiž pripadá výročie objavenia originálu - podľa miestnej tradície k tomu došlo 15. augusta 1392.

Údaje o tom, kam sa podela pôvodná čierna Madona, sa rozchádzajú. Podľa niektorých ju zmietla povodeň alebo mohutná prílivová vlna, podľa iných sa stala obeťou požiaru a nechýba ani tvrdenie, že jednoducho išlo o ďalší zázrak.

Vedľa masovo uctievanej bábiky v katedrále je tu dnes ešte jedna soška. Stojí v jaskyni San Blas a je rovnako novodobého pôvodu. Autor ale údajne vychádzal z toho mála, čo sa vedelo o podobe originálu. Jednoducho oblečená žena príjemných pevných rysov tváre pripomína skôr antické alebo predantické stredomorské umenie, než európsky stredovek.

Niektorí historici tvrdia, že originálna socha naozaj vyobrazuje Pannu Máriu. A ak ju nepriniesol zázrak, mohlo ju vyplaviť mora z nákladu alebo výzdoby stroskotanej európske lode. Lenže jej tradované objavenie spadá do čias, kedy sa sem európska plachetnica mohla dostať naozaj len zázrakom. Vtedy tiež ešte nebolo zvykom zdobiť provy plavidiel veľkými galionovými figúrami, tým menej potom vyplávať na dobyvateľské cesty k hraniciam známeho sveta s nákladom sôch svätých v podpalubí.

Pravdepodobnejšie vyzerá možnosť, že socha prišla na ostrovy v antickej dobe. Kanárske ostrovy poznali už antickí Gréci, Feničania a Rimania a zachovali sa doklady o tom, že ich lode sem občas priplávali. Antika poznala cenu umenia a výtvarné diela boli vtedy bežným predmetom diaľkového obchodu. Mohol niektorý kapitán za guančské produkty zaplatiť sochou matky s dieťaťom? Potom by to však len sotva mohla byť Panna Mária ...

Niečo tiež môže napovedať bližšie zoznámenie s Guančmi. Rozhodne to neboli primitívni domorodci z ďalekých exotických krajín - podľa španielskych svedectiev išlo o vysokých modrookých ľudí so svetlými vlasmi. Nepoznali síce kovy, vedeli ale vykonávať úspešné trepanácie lebiek (liečebné otváranie temena zaživa) a svoje božstvá uctievali na pyramídach mimochodom, práve v Güimar pri Candelaria. Mŕtvych mumifikovali ako Egypťania. Na skalných kresbách tu boli nájdené rovnaké abstraktné znaky, aké sa nachádzajú v jaskyniach s pravekými kresbami z doby kamennej v Británii, Španielsku, Francúzsku a Škandinávii.

S pravekou Európou mali Guančovia zrejme spoločné aj mnohé náboženské predstavy. Podobne ako tvorcovia sošiek európskych Venuší, alebo megalitických chrámov na Malte pestovali kult materskej bohyne plodnosti oplývajúcej mimoriadne kyprými tvarmi; hlavnou povinnosťou guančskej kňažky bolo usilovné prejedanie sa.

Niektorí bádatelia sa domnievajú, že išlo o kult totožný s kultom Čiernej Matky, ktorý vraj bol v dobe kamennej rozšírený po celom Starom svete. Podľa nich trochu záhadné uctievanie čiernych Madon v kresťanskej Európe nadväzuje práve na tento kult. 

Z neho tiež vychádzali niektoré podobné predkresťanské kulty Stredomoria a Blízkeho východu. Čierna Panna Mária candelárska je potom údajne len ďalším dôkazom prelínania starých božstiev do kresťanstva.

Podobným smerom vedie aj iná stopa. Z niektorých správ španielskych kronikárov vyplýva, že Guančovia stavali chrámy kruhového pôdorysu a v nich uctievali akési sochy. To opäť pripomína megalitickú kultúru Malty. Žiadna z týchto sôch sa nezachovala - nebola ale pôvodná čierna Madona candelárska jednou z nich?

Každá z týchto možností môže byť tiež kľúčom k tajomstvu zmiznutia sošky. V takom prípade by originál skôr alebo neskôr vzbudil pozornosť všetečných vedcov a ohrozil renomé obľúbenej kresťanské patrónky ostrovov. Naproti tomu nový zázrak jej pozíciu naopak upevnil a navyše originál s neistým a nebezpečným pôvodom nahradil soškou, ktorá neohrozovala obľúbený kult.

Či už je pôvod dávnej sochy akýkoľvek, v každoročných augustových procesiách ožíva duch nádherných dávnych mýtov kresťanských i tých, ktoré im predchádzali. V jaskynnej kaplnke San Blas - lávovom tuneli, kde domorodci uctievali záhadnú sošku z mora, je dnes novodobá socha, ktorá bola údajne vytvorená podľa skromných dochovaných správ o originálu.

Masima