Martyrológium nám túto sväticu predstavuje ako matku svätého Gregora Veľkého I., pápeža a učiteľa Cirkvi. O Silviinom pôvode nemáme spoľahlivé správy. Je tu určitá domnienka, že sa narodila na Sicílii, podľa niektorých to bolo okolo roku 520 v Ríme, ale vraj to mohlo byť aj v Subiaco.
Približne v 18 rokoch sa vydala za Giordana z rodu Anicia, ktorý zastával funkciu rímskeho senátora. K rodine patrili aj jeho sestry Tersilia a Emiliana, rovnako žijúce ako príkladné kresťanky.
Silvia je predstavovaná ako manželka a matka, udržujúca v rodine pokoj a pohodu zároveň s úsilím o dôsledný život podľa evanjelia.
Okolo roku 540 sa jej narodil syn Gregor. Meno jej ďalšieho syna sa nezachovalo. Do ovdovenia žila s manželom viac ako 30 rokov. Jeho úmrtie sa uvádza asi r. 573, a to v čase, keď v Gregorovi dozrelo povolanie k duchovnému životu.
Rodný dom na Monte Coelia Gregor potom premenil v kláštor svätého Ondreja a ďalšie kláštory založil na sicílskych statkoch, ktoré mu pripadli. Mohol to urobiť aj vďaka súhlasu svojej matky. Obaja boli štedrí k chudobným.
Silvia si ako vdova takisto zvolila mníšsky život a prevláda presvedčenie, že kláštor, v ktorom žila, sa nachádzal v blízkosti baziliky svätého Pavla za hradbami. Mohlo teda ísť o kláštor svätého Štefana, ktorý údajne vznikol pre ženy v 5. storočí vedľa mužského kláštora svätého Aristusa.
Objavila sa tiež tradovaná legenda, zaznamenaná diakonom Jánom, podľa ktorej by Silvia žila a zomrela v kláštore San Saba na Aventine v 6. storočí. Chýba však pre to historický podklad.
Podľa spisu pápeža Gregora bola Silvia ženou, ktorá modlitbami a pokáním bola skvelým príkladom pre ostatných. Žila ešte na začiatku synovho pontifikátu (590 - 604) a podľa martyrológia zomrela v prvej polovici 7. storočia.
Silvia je spomínaná ako veľmi zbožná žena. Svojim synom umožnila dosiahnuť výborného vzdelania. Rímsky diakon Ján Hymonides, autor Gregorovej biografie (Vita Gregorio IV, 83), svätú Silviu opísal podľa obrazu z kláštora svätého Ondreja v Clive Scauri: Silvia bola zobrazená v sede po boku svojho manžela, na sebe mala bielu tuniku a cez ňu pálium, na hlave čepiec. V ľavej ruke držala žaltár, pravicou žehnala. Predstavované postavy približoval nápis "Gregorius Silviae Matri fecit". Silviinej tvári s veľkými modrými očami neuberali vrásky starobe na kráse. Celkovo táto žena dostala pôvabný a oduševnený výraz.
Úcta k svätej Silvii je stará. V jej dome sa roku 645 usadili mnísi z kláštora Mar Saba v Palestíne a ako kaplnku ju zasvätili oslave svätého Sabbasa z Kappadokie. Nad jej pôvodným obydlím neďaleko baziliky San Saba bola v 9. storočí vybudovaná modlitebňa.
Do Rímskeho martyrológia ju zaradil pápež Klement VIII. V roku 1968 zasvätili svätej Silvii jeden z nových farských kostolov v Ríme.
Masima