ADVENT je z latinského slova adventus a znamená príchod. Začína sa Prvou adventnou nedeľou a predstavuje nám trojitý príchod Spasiteľa:
1. vtelenie sa Božieho Syna a Jeho narodenie;
2. nepretržitý príchod vo sv. omši a vo sv. prijímaní pod podobami chleba a vína na oltári a do nášho srdca;
3. jeho príchod na konci sveta ako príchod Sudcu sveta. Preto sa Adventom začína aj nový cirkevný rok, v ktorom Cirkev znova prechádza tajomstvami Pána a prežíva celý život svojho božského Ženícha.
Advent nám pripomína tých 4000 biblických rokov, počas ktorých celé ľudské pokolenie očakávalo Adamovi, Eve a patriarchom prisľúbeného a prorokmi predpovedaného Mesiáša: Povedzte dcére Siona „Hľa prichádza tvoja spása“... „Hľa, váš Boh... sám príde a spasí vás.“
Preto je advent aj prípravou na vianočné sviatky, ba všetky omšové a breviárové modlitby sú prepletené vzdychmi a túžbami, ktorými ľud Starého zákona žiadal Vysloboditeľa.
Dejiny adventu sa začínajú na Západe v južnej Gálii a v Španielsku koncom 4. stor. Pociťovala sa potreba asketickej prípravy na Vianoce a na Zjavenie Pána, lebo na Zjavenie Pána sa udeľoval krst.
Tento prípravný čas trval tri nedele a mal sa vypĺňať modlitbou a hojnejšou účasťou na bohoslužbách (koncil v Zaragoze r. 380).
V Gálii tento prípravný čas skoro dostal pôstny charakter, lebo chceli napodobniť 40-dňový pôst pred Veľkou nocou.
Pretože sa soboty a nedele nepočítali do pôstnych dní, 40-dňový pôst sa začal Zjavením Pána a vznikla tak, „Quadragesima sancti Martini“ čiže 40-dňový pôst svätého Martina, ktorý sa začal 11. novembra a končil sa 5. januára.
V Ríme však bola iná príprava – liturgická. V 6. stor. sa začali nedele pred Vianocami liturgicky upravovať, aby vyjadrovali príchod Pána, zvestovanie anjela Panne Márii, vystúpenie Jána Krstiteľa.
Adventná liturgia v podstate vznikla už za pápeža Gregora Veľkého a má tieto črty: pamiatku prvého Kristovho príchodu a príprava na druhý.
Ale okolo roku 1000 priberal rímsky advent galské prvky a tak sa advent stal pôstnym časom aspoň čiastočne.
Používalo sa fialové rúcho, oltár sa neozdoboval kvetmi, vynechala sa Glória a Te Deum, ani nehral organ. V neskorom stredoveku sa advent ustálil na 4 týždne.
Určitú prípravu na Vianoce nájdeme aj na Východe, avšak v inej forme ako v rímskom obrade. V byzantskej liturgii sa predvianočné obdobie nazýva „Filipovka“, pretože sa začína hneď po sviatku apoštola Filipa, ktorý sa slávi 14. novembra.
V tomto období je príprava na Vianoce vyjadrená okrem pôstu aj spevom časti vianočného kánona na utierni, a to už od 21. novembra. Posledné dve nedele pred Narodením Pána majú názov „Nedeľa praotcov“ a „Nedeľa otcov“, počas ktorých sa slávi pamiatka všetkých tých, „ktorí sa zapáčili Bohu. Od Adama a po Jozefa, manžela Preblahoslavenej Bohorodičky.“
Sýrsky obrad nazýva nedele pred Vianocami „Týždne zvestovania“, v západosýrskom je ich šesť a vo východosýrskom sú štyri.
Slávi sa v nich zvestovanie Zachariášovi, zvestovanie Márii, návšteva Panny Márie, narodenie sv. Jána Krstiteľa, zvestovanie Jozefovi a rodokmeň Ježiša Krista.
Po II. Vatikánskom koncile sa advent vracia k prvotnému rímskemu sláveniu. Tlmí sa jeho pôstny charakter a stáva sa časom nábožného a radostného očakávania. Nespieva sa síce Glória, ale to len preto, že sa vyčkáva, kým nezaznie hlas anjelov, ako prvýkrát zaznel v noci Narodenia Pána.
Te Deum sa však v liturgii hodín berie vo všetky adventné nedele. Texty adventnej nedele až po 16. decembra vyjadrujú eschatologický charakter adventu a povzbudzujú na očakávanie druhého Pánovho príchodu.
Od 17. Do 24. decembra je na každý deň osobitný celý omšový formulár a všetky dni sú blízkou prípravou na Narodenie Krista Pána.
Štvrtá adventná nedeľa má charakter očakávania príchodu Pána starozákonnými otcami a Pannou Máriou. Preto každý kresťan ďakuje v Adventnom období božskému Vykupiteľovi, že pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies do života Panny Márie a z nej sa narodil.
Aj ty ho pros, aby zostúpil aj do tvojho srdca a posvätil ťa. Nevynechaj vianočnú svätú spoveď a častejšie prijímaj Kristovo telo, hoci ti to Cirkev pod hriechom neprikazuje, ako je to na Veľkú noc.
Mysli aj na druhý, slávny Ježišov príchod, keď už nepríde ako slabé, biedne dieťa v podobe sluhu, ani skrytý pod podobami chleba a vína, keď denne sprítomňuje na oltári svoju obetu na kríži, ale príde v oblakoch s veľkou mocou a slávou obklopený anjelmi ako sudca živých i mŕtvych.
Masima