%20(1).jpg)
Vynikal v charitatívnej činnosti, v múdrosti a v neohrozenosti pri svojom poslaní kňaza. Mučenícku korunu dosiahol v Ríme pri Milvijskom moste na Falminskej ceste. Tam bol tiež archeológmi objavený jeho hrob pod zrúcaninami jemu zasvätenej baziliky.
V Ríme bol kňazom pravdepodobne za panovania cisára Claudia II. Gothica (268-270) a pôvodne bol podľa legendy lekárom. Podľa cisárovho názoru ženatí muži vraj v armáde nepodávali také dobré výsledky ako slobodní a z toho dôvodu budúcim vojakom zakazoval vstup do manželstva. Valentín však zamilovaných tajne sobášil. Odtiaľ môže prameniť vzťah k sviatku zamilovaných.
Za to a hlavne pre svoju vieru bol predvedený pred cisára, aby sa zodpovedal zo všetkého čo vykonal pre svoj vzťah k Bohu.
Keď sa ho cisár spýtal, prečo neuctieva rímskych bohov, podľa legendy odpovedal: "Títo bohovia sú samá nečistota a hriech. Len Kristus je pravý Boh a pokiaľ mu uveríš, bude tvoja duša spasená a ty zvíťazíš nad nepriateľmi."
Cisár by sa snáď aj nechal presvedčiť, najmä keď bol zároveň utvrdzovaný v tom, že kresťania nie sú nepriatelia ríše a že Valentín k nemu a ku všetkému ľudu chová úprimnú lásku. Ale pre cisárovo okolie to bolo inak. Cisár odovzdal Valentína námestníkovi a ten ho odovzdal sudcovi Asteriovi, aby zatiaľ zostal vo väzbe.
Valentín sa tam modlil za sudcovo obrátenie a ten prišiel, aby Valentína vyskúšal. Podľa legendy mu povedal: "Ak je tvoj Boh naozaj jediný pravý, ako hovoríš, nech skrze teba ukáže svoju moc a mojej slepej dcére opäť dá zrak."
Valentín priložil svoju dlaň na oči nevidiacej a modlil sa. Dievča potom znova uzrelo svetlo. Pretože začala vidieť, Asterius s celou rodinou uveril v Krista a požiadal o svätý krst. Valentín ich pred krstom naučil pravdám viery a potrebným znalostiam.
Správy o uzdravení slepej a o obrátení sudcu sa rozniesli po meste. Kresťania sa radovali, pohanov chytil hnev a zaútočili na sudcov dom. Valentína vyvliekli von, zbili ho a odviedli na Flaminijskú cestu, kde bol sťatý mečom.
Cisár Klaudius sa vyložene nestaval ako nepriateľ kresťanov, ale napriek tomu dopúšťal ich prenasledovanie.
Asi vzhľadom k väčšiemu počtu legiend, ktoré sa nezhodovali a u niektorých došlo aj k spojeniu s biskupom Valentínom, ktorý mával pripomienku v ten istý deň, ale neprešiel schválením do nového martyrológia, toto martyrológium je k Valentínovi veľmi stručné. Uvádza ho ako kňaza, mučeníka a pozná presné miesto jeho smrti, ale dobu úmrtia ako neistú. Uvedené legendárne rozprávanie nie je preto do detailu presné na rozdiel od mena cisára a citácií.
Valentín vynikal v skutkoch milosrdnej lásky a bol Božím priateľom, pretože konal to, čo chcel Ježiš (porov. Jn 15,14).
Čo má svätý Valentín spoločné s oslavami sviatku zamilovaných? Absolútne nič...
Rozšírené Valentínske oslavy, ktorých pôvod niekde vychádzal od sviatku biskupa Valentína z Terni, ktorý nie je v martyrológiu, bol inde zvádzaný na údajnú zamilovanosť kňaza Valentína. Toto rozhodne nie je pravda a oslavy majú možno celkom pohanské pozadie.
V Ríme sa totiž 14. február oslavovala bohyňa Juno, považovaná za ochrankyňu partnerských vzťahov v manželstve a ochrankyňu rodín. Ženám boli z toho dôvodu v rodine dávané kvetiny.
V skorších dobách bol vraj 14. február nazývaný aj "miláčikov deň", pretože sa vysádzal "Miláčikov poľný šalát."
Tiež sa vytvorila povera, že slobodné dievča si vezme chlapca, ktorého na Valentína uzrie ako prvého. Toho hneď zrána s kvetinou v ruke využívali mladí nápadníci.
Podľa historikov sú súvislosti 14. 2. so sviatkom zamilovaných aj v prebúdzajúcej sa prírode, kedy vtáky začínajú svoje svadobné tance.
Posielanie Valentínských pohľadníc má svoj počiatok až v 15. stor., keď prvú "valentínku" vraj poslal orleánsky vojvoda Charles manželke z londýnskeho väzenia a tradícia sa rozšírila až v 19. storočí. Potom rástla so záujmami obchodníkov.
