Slziaca Póčska Panna Mária koná zázraky

Obyvateľ Máriapócsu Ladislav Csigri dal v roku 1675 Panne Márii sľub, že ak sa dostane z tureckého zajatia, venuje časť svojho majetku na Božiu slávu, čo aj splnil, lebo prispel na obnovu ikonostasu vo svojom rodisku.

Ikonu Bohorodičky namaľoval mladší brat vtedajšieho póčskeho popa Štefan Papp za 6 zlatých, čo sa považovalo za vysokú sumu.

Z umeleckého hľadiska je táto ikona Hodigitrie (tej, ktorá sprevádza svojho syna) s rozmermi 70x50 cm nevýznamná. Originál bol namaľovaný ako tempera na javorovej doske. Ikonu preslávili až ďalšie zázračné udalosti.

V košickej katedrále bol 9. júla 1807 postavený Oltár Póčskej Panny Márie s kópiou tejto ikony, ktorá bola od zasadenia do oltára korunovaná striebornými korunami. Z tohto možno predpokladať, že obraz bol oveľa starší a bol dlhodobo predmetom úcty.

Oltár požehnal prvý košický biskup Andrej Szabó 7. septembra 1807. Vtedy na oltár umiestnili aj tabernákulum. (Tabernákulum je pojem označujúci eucharistický svätostánok určený pre uloženie nádob s Eucharistiou priamo na oltár v kostole. Tabernákulum sa začalo používať v 16. storočí, po tridentskom koncile, kedy sa stáva stredom hlavného oltára. Predchádzali mu sanktuárium a pastofórium.)

V Dóme bola spomienka pri póčskej ikone slávená vždy 8. septembra na sviatok narodenia Panny Márie.

Po veľkej reštaurácii katedrály došlo z rozhodnutia biskupa Žigmunda Bubicsa k architektonickému spojeniu obrazu Mettercie (z roku 1516) a Póčskej Panny Márie do jedného oltára a umiestneniu na terajšie miesto nad biskupskou hrobkou v roku 1896.

Obraz dodnes požíva veľkú úctu a je milostivý, pretože mnohí veriaci, ktorí boli vyslyšaní, darovali votívnu tabuľku ako svoje osobné ďakovné svedectvo.

Od 4. novembra do 8. decembra ikona 1696 ikona niekoľkokrát slzila. Cisár Leopold I. ju dal na žiadosť svojej manželky Eleonóry v roku 1697 previesť do Viedne pod dohľadom košického farára Imricha Csákyho.

Košický magistrát v roku 1698 žiadal cisára o vrátenie ikony, ale neúspešne. Vo viedenskom Dóme sv. Štefana sa pôvodná ikona nachádza dodnes, nikdy však už neplakala.

Košickí jezuiti nechali v Barci zhotoviť niekoľko kópií ikony. Jedna z nich sa vrátila do Máriapócsu.

Podľa inej tradície dal tamojšiu kópiu zhotoviť jágerský biskup Štefan Telekessy. Nová ikona sa netešila takej úcte ako pôvodná, kým neplakala 31. júla, 1. a 3. augusta 1715 (podľa niektorých autorov 1., 2. a 5. augusta).

Značný počet prichádzajúcich pútnikov si vynútil postavenie veľkého pútnického kostola v rokov 1731 – 1756, ktorý v roku 1948 pápež Pius XII. povýšil na baziliku menšiu.

Ďalšie slzenie bolo zaznamenané štyrikrát od 3. do 19. decembra 1905. Starobylé kópie máriapóčskej ikony sa dnes nachádzajú vo viacerých európskych krajinách, na Slovensku v Košickej katedrále sv. Alžbety a v Malej Vieske pri Košiciach, kam sa tamojšia ikona dostala po zrušení jezuitov v Uhorsku v roku 1773 z univerzitného kostola Najsvätejšej Trojice z Košíc. Aj tamojšia ikona je milostivá a hlavný sviatok sa slávi každoročne 8. septembra.

Modlitba pred milostivým obrazom

Slziaca Panna Mária,

útočisko hriešnikov,

pre tvoje slzy ťa prosím:

Vypros pre mňa u Ježiša

odpustenie mojich hriechov, 

získaj pre mňa a pre mojich blízkych

požehnanie tvojho svätého Syna!

Zmierni naše utrpenia,

vylieč nás z chorôb,

poteš nás v smútku,

pomôž nám k cnostnému životu

a šťastlivo nás priveď do neba! Amen.

Ó, slziaca Panna, ó, drahá Božia Matka

spomeň si na mňa u Ježiša

teraz a v hodine mojej smrti! Amen.

Imprimatur J. E. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita, 2012

Masima