Narodila sa r.1331 vo Vadstene, ako jedno z ôsmich detí švédskeho kniežaťa Ulfa Gudmarssona a jeho manželky svätej Brigity.
Katarína bola vychovaná bola v riseberskom kláštore a na želanie rodičov sa v 14 rokoch vydala za Egharda. Hneď po sobáši sa dohodli, že budú spolu žiť v dobrovoľnej zdržanlivosti so zachovávaním panenstva, chcejúc tak dokonalejšie a zo všetkých síl slúžiť Bohu.
Katarína pomáhala chudobným, zvlášť chorým a sirotám. Keď jej matka ovdovela, založila rád "Spasiteľa sveta" a vstúpila do neho. Po dvoch rokoch sa vydala na púť do Ríma, kde zostala. Katarína ju v roku 1348 so zvolením manžela nasledovala.
V Ríme dostala správu o jeho smrti a obnovila hneď sľub ustavičného panenstva i predsavzatia po vzore svojej matky usilovať o rast k dokonalosti.
Mladej vdove Kataríne už v Ríme začali nadbiehať nápadníci, ale všetkých zamietla. Za ochrancu svojej čistoty mala zvoleného svätého mučeníka Sebastiána, ku ktorému sa vždy utiekala o pomoc.
Zažila aj pokus o únos jedným z odmietnutých nápadníkov. Matka jej potom odporúčala nevychádzať z domu, preto Katarína zvažovala návrat do Švédska.
Okrem povzbudenia ku stálosti a vytrvalosti vraj patrilo k matkiným radám odporúčanie kajúcich skutkov, aj upozornenie, že s pokušením a s ďalšími rizikami sa bude stretávať všade.
Pod vplyvom sna dospela k rozhodnutiu zostať s matkou a s ňou slúžila chorým v nemocnici a túto činnosť vykonávala aj po domoch.
Bola dobročinná k hladným chudákom, snažila sa žiť asketicky a veľa sa modliť. Rozjímaniu o Pánovom utrpení venovala až 4 hodiny denne, modlievala sa cirkevné hodinky, odpočívala len na tvrdom lôžku, postila sa, navštevovala hroby mučeníkov.
Svoju matku tiež sprevádzala na púti do Svätej zeme. Keď sa vrátili, jej matka 23. 7. 1373 zomrela. Pri pohrebe bolo jej telo uložené v kláštore Klarisiek v Ríme.
Katarína sa budúceho roku, vo veku 43 rokov, rozhodla k návratu do Švédska aj s telesnými pozostatkami svojej matky. Dostala ešte aj iné sväté ostatky a jej návrat tak nadobudol významu, pre ktorý ju prišlo vítať väčšie množstvo duchovenstva i veriacich.
Telesnú schránku svojej matky uložila vo vadstenskom kláštore, ktorý matka založila. V roku 1375 sa v tomto kláštore stala predstavenou. A pretože sa na hrobe matky Brigity stali zázraky, duchovenstvo i švédsky kráľ požiadali Katarínu, aby sa znovu vydala na cestu do Ríma, tentoraz s poslaním požiadať o matkino svätorečenie, ku ktorému došlo až o 10 rokov po smrti Kataríny.
Katarína čoskoro po návrate z Ríma ťažko ochorela a zomrela vo veku 50 rokov. Pred smrťou nemohla prehĺtať, preto žiadala, aby jej bolo Pánovo telo prinesené do cely a ona sa s ním spájala aspoň duchovne.
Aj na jej hrobe sa diali zázraky, ktorými ju Boh oslávil a za svätú bola vyhlásená v roku 1474.
Masima