%20(1).jpg)
Svätá Mária Magdaléna de Pazzi (1566-1607) bola talianska svätica a mystička z karmelitánskeho rádu, ktorá je známa svojimi mimoriadnymi vytrhnutiami, ktoré sú prejavom úžasu nad krásou Milovaného.
Ešte raz sa (svätica) zastavila a počala v modlitbe prosiť: "Ach, Večné Slovo, povedz mi, prosím, ktoré a aké sú prekážky, ktoré pôsobia, že vnukajúci a tak oplodňujúci Duch Svätý nevykoná v duši celej svojej dielo? Veď je predsa tak sladký a horúci! Ach, povedz mi, prečo len tak málo ľudí pozná jeho milé vábenie? Ó Slovo, teraz, keď je čas štedrosti, tvojej milosti a lásky, povedz mi to, ak je to tvoja vôľa."
Odpoveď Slova: "Sú rôzne prekážky moja drahá nevesta, pretože sú rôzne stavy tvorov a tiež rôzne bytia tvorov.
Jednou takou prekážkou, ktorá odďaľuje odo mňa, je zloba, ktorá tým, ktorí sú odo mňa ďaleko, napĺňa ich srdcia tak, že môj Duch v nich nemôže spočinúť.
Iní zase narážajú na prekážku vlastnej vôle.
Iní zasa majú nielen prekážku vlastnej vôle, ale tiež vlastného videnia a porozumenia, takže mi chcú slúžiť SVOJIM spôsobom. Chcú môjho Ducha, ale tak, ako sa to páči im, a tak sa stávajú neschopní ho prijať.Druhí zasa, ktorí sú mi dosť blízko, narážajú o inú prekážku, ktorá sa mi nie menej protiví. Je to ona kliata vlažnosť, v ktorej sa im zdá, že slúžia mne, a nepozorujú, že zatiaľ slúžia sebe. A keď sa im zdá, že mi začali slúžiť, vtedy sú v najnebezpečnejšom stave, pretože mi slúžia s uznávaním samého seba a myslia, že mi slúžia, ako si zaslúžim, aby mi bolo slúžené. Avšak nie je to tak, pretože chcem, aby mi bolo slúžené bez sebalásky, s čistým úmyslom a pokorou. A táto pokora musí byť taká, aby ponorila dušu až do stredu zeme, pretože môj Duch je ako blesk, ktorý zostúpi z nebies a nezastaví sa až v strede krajiny. Tak i Duch Svätý nespočinie než v duši, ktorú nájde v strede jej ničoty. U vysokých a prostredných sa nezastavuje, ale prechádza okolo."
Znovu žiadala: "Ale, ach, milostné Slovo, rada by som vedela, čo robiť proti týmto prekážkam, lebo čo by mi bolo platné, že som ich spoznala, keby som tiež nepoznala liek proti nim?"
Odpoveď: "Moja najmilšia nevesta! Proti prvej prekážke, to jest proti zlobe, treba jednoducho postaviť dobrý úmysel. Pretože však tento dobrý úmysel nemôžeš vštepiť do zlých sŕdc, skry ho celý v sebe a nebudeš viac cítiť neznesiteľné muky. Budú to pre teba muky iba rozplameňujúce, nijako však zdrvujúce, pretože to budú muky bez vášne. Keby boli s vášňou, trýznili by ťa. A keď mi potom obetuješ tieto muky a spojíš ich s mojimi mukami, premenia sa vo vánok, ktorý rozháňa mraky. Touto svojou snahou a mukami z nej neprekonáš zlobu v srdciach mojich tvorov.
Proti vlastnej vôli vezmi vôľu mŕtvu, nechtiac ani ma samého inak ako tak, ako je to mojou vôľou. A túto svoju mŕtvu vôľu obetuj v spojení s mojou odovzdanosťou, ktorú som prejavil v modlitbe k Otcovi v Olivovej záhrade. V tejto odovzdanosti uschnú porasty v srdciach tvorov zasadených v záhrade svätej Cirkvi.
Proti vlastnému porozumeniu, ktoré je skazou cností, a proti snahe slúžiť mi podľa vlastného spôsobu vezmi: nič nechcenia, nič nerozumenia a nevedomosti podľa vlastného spôsobu. A obetuj mi to v spojení s onou žiadosťou, ktorou som ja horel, aby bol oslávený Otec, a uvidíš, že v tom zmäknú srdcia mojich tvorov, ktoré súc takto obmäkčení a pohnutí, stanú sa schopní prijať môjho Ducha.
Proti vlažnosti, ktorá s takým zlým úsudkom dáva vidieť duši, že slúži mne, zatiaľ čo slúži len sebe, ti hovorím, moja drahá dcéra, že v tom istom okamihu, v ktorom je duša sebavedomá, že slúži mne, prestáva mi slúžiť. Postav preto proti prekliatej vlažnosti žiar lásky a obetuj ju v spojení s onou samou láskou, ktorú som sa ja sám vydal. A táto znovu obetovaná láska bude ohňom, ktorý zostúpi do ich sŕdc a vypáli túto vlažnosť."
Masima
