%20(1).jpg)
Oveľa viac než v Boha som verila v Merkúr, Venušu a súhvezdia. Talizmany boli pre mňa dôležitejšie ako Pán. Bola som oslnená astrológiou a náukou o hviezdach a všade okolo som rozprávala, ako hviezdy môj život ovplyvňujú a pozitívne utvárajú.
Astrológia je jednou z týchto malých trhlín v našom živote duše, ktorým neprikladáme žiadny význam. A keď potom spozorujeme, ako sme zapletení do týchto trikov, ktoré tiež majú démonický pôvod, potom už býva väčšinou príliš neskoro, aby sme sa z toho ešte vyslobodili.
Začala som potom behať za každým módnym prúdom ducha doby. Všetky náuky – aj keď pramenili z akokoľvek chorých mozgov – boli pre mňa zaujímavejšie ako radostná zvesť Pána.
Všetko bolo „in“ viacej než Sväté písmo a storočia stará náuka Katolíckej cirkvi. Začala som preto tiež veriť na to, že človek jednoducho umrie a potom zasa nanovo začne mať ďalší život.
Znovuzrodenie, reinkarnácia, bola pre mňa vítanou náukou, aby som si vyplnila svoj neverecký a bezduchý život. Vďačnosť voči môjmu Stvoriteľovi mi bola cudzia. Proste som na to vôbec nikdy nemyslela.
Milosť bola niečím, čo som zo svojho slovníka vyškrtla – stala sa pre mňa cudzím slovom, ktorého význam som úplne zabudla a pre svoj životný postoj už ani nepotrebovala. Už som si vôbec nebola vedomá toho, že PÁN zaplatil aj za mňa vysokú cenu, že som aj ja bola Ním vykúpená za cenu Jeho Najdrahšej Krvi. Toto všetko mi prichádzalo na myseľ pri tejto skúške z Desatora prostredníctvom slov a otázok toho nebeského hlasu.
Teraz som to všetko videla úplne priezračne.
Slepota akoby bola zmazaná.
Skúšajú ma a chcú vedieť, čo viem o Desatore prikázaní.
A vytýkajú mi, že som predstierala, že som si namýšľala, že Boha uctievam, že Pána milujem.
Tĺkli ma mojimi vlastnými slovami.
A čo to malo teraz znamenať… mala som byť jednoducho odkomandovaná k diablovi, do pekla?
Keď ku mne do ordinácie raz prišla jedna milá pani, aby moje miestnosti vydymila svojou zmesou bylín a vykropila esenciami šťastia a aby usporiadala ceremóniu vyháňania nešťastia, povedala som jej: „Ja na takýto humbug neverím, ale len to urobte, človek nikdy nevie. Keď to neuškodí, môže to byť ešte na niečo dobré.“
A tak tie miestnosti zahmlila svojimi zaklínadlami a pokropila svojimi vodičkami, aby do mojich miestností pomohla preniknúť šťastiu a pohode. Tak som pripustila, aby samé toto primitívne kúzelníctvo a táto povera, odporujúca mojej vedeckosti, mali v mojom živote už väčší význam a vplyv než Pán a Jeho radostná zvesť.
Mala som v ordinačnej miestnosti schovaný v jednom kúte, kde to nikto nemohol vidieť a kde si to nemohli všimnúť ani pacienti, mäsitý list rastliny aloe vera (po španielsky: „Penca de sáliba“), o ktorej mi rozprávali, že sú ňou vyháňané zlé energie z miestnosti.
Posúďte teraz sami, na akých mylných a bludných cestách som sa nachádzala!
Dozvedáte sa všetko, aká prázdnota napĺňala môj život namiesto pravej náuky. Hanba mi za to a dnes sa za to hanbím. Ale to bohužiaľ bol skutočne môj vtedajší život!
A tak pokračovali, aby analyzovali môj život na základe Desatora Božích prikázaní. Pritom tiež celkom presne poukazovali na to, ako som sa chovala voči svojim blížnym. Ako často som predsa volala k Pánovi, že Ho milujem a mám rada, kým som sa od Neho, svojho Pána Boha, odvrátila.
Skôr, než som začala blúdiť po mylných cestách ateizmu a nasledovať falošné náuky, často som Pánovi hovorila: „Môj Pane a môj Bože, milujem Ťa!“
Masima
zdroj: Gloria Polo
