Útoky diabla na Gemma Galgani

Aby Pán ešte viacej očistil a zdokonalil svoju služobnicu, použil k tomu aj zlých duchov. Už predtým ju upozornil: Buď pripravená, dcéra moja. Diabol bude posledný, ktorý na Môj príkaz, vojnou proti tebe, priloží ruku k dielu, ktoré v tebe konám.

Vojna sa začala na celej čiare.

Gemma už odmalička vedela, že modlitba je rozhovor a spojenie s Bohom. Preto jej v tom diabol chcel zabrániť. Vzbudzoval v nej únavu a nechuť modliť sa, ale keď videl, že tým neodvráti jej pohľad k nebu, spôsoboval jej neznesiteľné bolesti hlavy. 

Gemma píše duchovnému vodcovi: Ach, aké muky mi spôsobuje, keď sa nemôžem modliť! Koľko námahy ma to stojí! Koľko úsilia vyvíja ten naničhodník, aby mi znemožnil modliť sa! Včera večer sa ma pokúsil zabiť a podarilo by sa mu to, keby mi Ježiš rýchlo neprišiel na pomoc. Bola som vydesená a mala som obraz Ježiša pred očami, ale nemohla som vysloviť Jeho meno.

Inokedy ju takto pokúšal: Čo za hlúposť robíš, že sa modlíš k zločincovi? Pozri, ako ti škodí, keď ťa drží pribitú na kríži so Sebou. Ako ťa môže zaujímať, keď Ho ani nepoznáš, keď všetci, ktorí Ho milujú, musia trpieť?

Vojna proti duchovnému vodcovi

Gemma mala veľkú výhodu a milosť, a síce, že mala duchovného vodcu, otca Germana. A tak sa diabol rozhodol, že mu znemožní Gemmu viesť. V jej mysli jej ho predstavil ako hlúpeho, fanatického a ako klamára. Okrem toho použil mnoho argumentov, aby ju zmiatol a aby mu prestala veriť. Gemma píše: ...chce ma zbaviť každého, kto by ma viedol a radil mi. Ale aj keby sa to stalo, nebojím sa.

Keď diabol videl, že takto neuspeje, uchýlil sa dokonca k fyzickému násiliu. Keď Gemma otcovi Germanovi písala list, uchmatol jej pero, papier roztrhal, schvátil ju za vlasy a metal ju po stole tak brutálne, až jej vytrhal vlasy. Keď prestal, v zúrivosti reval: Vojnu, vojnu, proti tvojmu otcovi, vojnu, kým žije!

Otec Germano prikázal Gemme, aby napísala svoj životopis a denník. Gemma k tomu mala odpor, pretože veľmi nerada rozprávala o sebe, ale v rámci poslušnosti ho poslúchla a pustila sa do práce. Keď bolo dielo hotové, dala ho pani Cecílii a tá ho odložila do zásuvky. Tam malo zostať, kým si preňho osobne nepríde otec Germano z Ríma. Diabol však nenávidel toto dielo, keďže predpokladal, že môže byť prospešné pre mnohé duše.

Sám otec Germano hovorí: Satan zúril a použil všetku svoju chytrosť, aby predišiel napísaniu tohto diela. Musím vysvetliť niečo, čo vyzerá byť neuveriteľné, ale je to pravda a historický fakt, v ktorom nie je miesto pre hru predstavivosti... 
Keď bol Gemmin rukopis dokončený, dal som ho strážiť jej adoptívnej matke, pani Cecílii Giannini, ktorá ho skryla v zásuvke, kde mal počkať do najbližšej príležitosti, kedy by som si ho prišiel osobne vyzdvihnúť. 

Prešlo pár dní a Gemma si myslela, že videla démona prechádzať popod oknom izby, v ktorej bola zásuvka so spisom. Démon sa smial popod fúzy a potom zmizol. Zvyčajne, keď mala podobné videnia, nepripisovala tomu žiaden význam. Ale démon sa krátko nato vrátil, aby ju sužoval, čo sa stávalo často, a ohavne ju pokúšal. 

Keďže však neuspel, škrípajúc zubami odišiel a rázne vyhlásil: "Vojnu, vojnu, tvoja kniha je v mojich rukách." Preto mi Gemma napísala list. 
Potom, keďže v rámci poslušnosti musela hovoriť svojej dôverníčke (Cecílii Giannini) všetko mimoriadne čo sa jej stalo, považovala za nutné povedať jej, čo sa prihodilo. Išli teda, otvorili zásuvku a zistili, že kniha tam už nie je. Ihneď mi preto napísali list a je ľahké predstaviť si moje zdesenie nad stratou takého pokladu. 
Čo sa vlastne stalo? 
Veľa som o tom uvažoval a práve keď som bol pri hrobke sv. Gabriela, prišla mi na um nová myšlienka. Rozhodol som sa vykonať exorcizmus, a tak prinútiť diabla vrátiť rukopis, ak ho naozaj vzal. 
So štólou a svätenou vodou som prišiel k hrobke sv. Gabriela a tu, hoci takmer 400 míľ od Luccy, som vykonal exorcizmus v obvyklej forme. Boh podporil môj čin a v tej istej hodine bol rukopis navrátený na miesto, odkiaľ pred pár dňami zmizol. 
Ale v akom bol stave! 

Strany odhora nadol boli celé odymené a miestami ohorené, akoby každá zvlášť bola vystavená silnému ohňu, ešte však neboli tak poškodené, že by zničili písmo. Tento dokument, prejdúc pekelným ohňom, je v mojich rukách. 

Je to skutočne poklad, ako som už povedal, mnohých dôležitých informácií, ktoré keby boli zničené, by sa nikdy nestali známymi.

Diabol zašiel tak ďaleko, že sa Gemme zjavil ako jej spovedník, mons. Volpi. Keď sa raz v kostole pripravovala na svätú spoveď, odrazu zbadala, že kňaz už čaká v spovednici. Pripadalo jej to zvláštne, pretože ho nevidela prichádzať. Okrem toho, cítila veľký vnútorný nepokoj. Ale aj tak vošla do spovednice a začala sa spovedať.

Diabol vyzeral úplne ako jej spovedník, ale rozprával odporne, skazene a pohoršujúco, a k tomu ukazoval neslušné gestá. 

Od týchto slov a gest sa toto anjelské dieťa celé triaslo, od hlavy až po päty. Rýchlo vybehla zo spovednice a zbadala, že predstieraný spovedník zmizol. Bol to diabol, ktorý sa svojou hrubosťou a odpornosťou snažil, aby Gemma prestala dôverovať svojmu spovedníkovi.

Keď nepomohlo ani to, zjavil sa jej ako najnevinnejší anjel obklopený žiarou. Gemma však vôbec necítila nepokoj, ako inokedy, keď bol diabol nablízku. Anjel jej hovoril: Môžem ťa urobiť šťastnou, stačí, ak mi odprisaháš, že ma budeš poslúchať.

Keďže Gemma nevedela, že ide o diabla, počúvala ho so svojou zvyčajnou jednoduchosťou. Ale v tom jej prišiel Boh na pomoc a dal jej spoznať, že je to diabol. 

Otvorili sa jej oči a zvolala: Môj Bože! Nepoškvrnená Mária! To nech radšej zomriem! S týmito slovami zahnala toho skazeného anjela a napľula mu do tváre. Ten ihneď zmizol v ohni.

Podoba Ježiša: Otec Germano zakázal Gemme používať jej nástroje pokánia: bič, kajúcu košeľu a povraz s uzlami a hrotmi. Gemma ho ako vždy poslúchla. Lenže diablovi sa táto poslušnosť nepáčila. Gemma to opisuje svojmu vodcovi: Nový útok; počúvajte, otče: včera po spovedi, keď som sa vrátila domov a hneď ako som mala čas na seba, keďže bol čas mojej modlitby, kľakla som si a začala som recitovať ruženec o piatich Ježišovych ranách. 
Pri štvrtej rane som pred sebou spozorovala postavu ako Ježiš, bol čerstvo zbičovaný po celom tele, s otvoreným a krvácajúcim srdcom. Začal takto: "Moje dieťa, takto sa mi odplácaš? Pozri na mňa. Vidíš, koľko veľa som pre teba vytrpel? A ty mi nemôžeš dať ani to pokánie. Ach, nebolo to veľa. Môžeš v tom veľmi dobre pokračovať, ako predtým."

"Nie, nie," odpovedala som, "chcem poslúchať, a keď urobím čo si praješ, konala by som proti poslušnosti."

A on: "Ale koniec koncov, nezakázal ti to tvoj spovedník - je to ten ... [tu pravdepodobne označil otca Germana hanlivým výrazom] a ty ho vôbec nemusíš poslúchať. Urob, ako ti hovorím," a mnoho iných vecí. Nakoniec som takmer vzala bič, ako pred zákazom, ale nie, Ježiš mi pomohol. Vstala som, vzala svätenú vodu a upokojila som sa, ale nezostala som bez úderu alebo dvoch - nie zriedkavého darčeka od satana. A vy viete, otče, že to bol bezpochyby on.

Rozlišovanie duchov: Otec Germano jej poradil, aby vždy, keď sa jej zjaví bytosť z iného sveta, povedala tieto slová: Viva Gesù! [Znamená to čosi ako "Nech žije Ježiš!"]

Lenže on nevedel, že aj Ježiš jej poradil podobné slová: Požehnaný Ježiš a Mária!

A tak Gemma, aby poslúchla obidvoch, opakovala tieto povzdychy spolu. A dobrí duchovia jej vždy odpovedali: Viva Gesù! Požehnaný Ježiš a Mária!

Ale zlí neodpovedali vôbec, alebo len: Viva, požehnaný!

Ale nevyslovili mená. A tak Gemma vždy rozpoznala, či ide o dobrého alebo zlého ducha.

Aby ju diabol pokúšal na pýchu, predstavoval jej množstvo ľudí oblečených v bielom, ako stoja okolo jej lôžka a úctivo ju pozdravujú. Inokedy jej vyjavil, že listy, ktoré píše spovedníkovi a duchovnému vodcovi si oni starostlivo odkladajú ako poklad, aby neskôr povzbudzovali a pomáhali mnohým ľuďom.

Diabol chcel využiť aj obdobie jej duchovnej vyprahnutosti a pokúšal sa oslabiť jej dôveru v dobrého Boha. Znovu a znovu jej našeptával, že je zavrhnutá a zatratená: Nevidíš, že ťa Ježiš vôbec nepočúva a nechce o tebe vedieť? Prečo sa namáhaš nasledovať Ho? Prestaň s tým a oddaj sa svojmu smutnému osudu. Toto bolo najhroznejšie pokušenie, pred ktorým sa triasli aj najväčší svätci.

Keď diabol videl, že Gemmu, toto jednoduché dievča, nedokáže zlomiť a zviesť, hrozne sa rozzúril, zložil všetky masky a začal otvorenú vojnu. Objavoval sa jej v strašidelných podobách: raz ako divý pes, inokedy ako príšerný netvor, alebo ako zúrivý divoch. Strašil ju hroznými zjavmi. Potom na ňu útočil, bil ju, trhal ju zubami, hádzal ju na zem a vláčil ju za vlasy a ešte mnohými inými spôsobmi trápil jej telo. Jej vlasy boli potom po celej izbe, mala modriny a všetko ju bolelo. Okrem toho bolo z jej izby počuť hluk, trasenie postele, a to všetko trvalo celé hodiny alebo aj celú noc.

Gemma raz napísala: Dnes som si myslela, že som úplne oslobodená od toho odporného zvieraťa, ale miesto toho ma poriadne zbil. Išla som do postele s tým, že budem spať, ale dopadlo to ináč. Začal s údermi, ktoré ma vystrašili, že zomriem. Mal podobu veľkého čierneho psa a dával svoje laby na moje plecia, čím mi spôsoboval veľké rany. Cítila som to tak silno vo všetkých kostiach, že chvíľami som si myslela, že sa zlomili. A keď som brala svätenú vodu, vykrútil mi ruku tak prudko, že som od bolesti spadla. Kosť bola vykĺbená, ale vrátila sa späť, lebo Ježiš sa jej dotkol za mňa a všetko bolo uzdravené.

V inom liste píše: Zase som mala zlú noc. Démon prišiel predo mňa ako veľmi vysoký obor. Zúrivo ma bil celú noc a stále kričal: "Pre teba už nie je nádej na spásu. Si v mojich rukách." Odpovedala som, že Boh je milostivý, a preto sa nebojím ničoho. 
Potom mi dal prudkú ranu po hlave a v zúrivosti povedal: "Buď prekliata!" a zmizol. Išla som do svojej izby, trošku si oddýchnuť, a tam som ho opäť našla. 
Zase ma začal biť pouzleným lanom a neprestával, lebo chcel, aby som ho počúvala, ako mi navrhuje zlo. Povedala som nie a udieral ma silnejšie a hrozne mi búchal hlavu o zem. 

Zrazu mi prišlo na um vzývať Ježišovho Večného Otecka. Nahlas som volala: Večný Otče, pre Najvzácnejšiu Krv, vysloboď ma! Neviem presne, čo sa stalo. Tá odporná šelma ma prudko vytiahla z postele a ťahala ma a pritom mi búchala hlavu o zem s takou silou, že ma to ešte stále bolí. 

Stratila som vedomie a zostala som tam ležať, kým som, až o dlhý čas neskôr, prišla k sebe. Vďaka buď Ježišovi!

A zase: Otče, rýchlo príďte alebo aspoň na diaľku zažeňte zlého nepriateľa. Zle sa so mnou zahráva. Ach, keby ste vedeli ako veľmi trpím! Ako zase zúril tejto noci! Ťahal ma za vlasy a pritom kričal: "Neposlušnosť, neposlušnosť! Už nie je čas na polepšenie, poď len pekne so mnou!" - a chcel ma odniesť do pekla. Tak ma trápil vyše štyroch hodín.

Tieto scény sa opakovali tak často, že si na to Gemma zvykla a okrem fyzických rán, ktoré jej diabol spôsoboval, sa tým prestala znepokojovať.
Pozerala sa na neho s takou vyrovnanosťou, ako labuť na nejaké nečisté zviera. A kým jej to otec Germano nezakázal, odpovedala mu s opovrhovaním.
Keď vzývala Ježišovo Sväté Meno a diabol bol nútený zmiznúť, toto jednoduché dieťa ho doprevádzalo jasavým smiechom. Píše: Keby ste ho len videli, otče, ako utekal a ako často pritom zakopol a vypustil svoju zúrivosť, tiež by ste sa na ňom smiali. Môj Bože! Ako zapácha a aký hrozný je na pohľad! Ale Ježiš mi povedal, aby som sa ho nebála.

Masima

viac o svätici TU