%20(1).jpg)
A po tomto rozbore môjho života na základe Desatora Božích prikázaní mi bol poskytnutý pohľad do mojej „knihy života“. Bol to nádherný okamih. Proste nenachádzam slov, aby som mohla primerane popísať túto „knihu života“.
Začala mojím počatím. Akonáhle sa spojili bunky mojich rodičov, prebleskla iskra. Malá, prekrásna svetelná explózia a z nej sa vytvorila duša, moja vlastná duša, úplne chránená v rukách Boha Otca ‒ a v Bohu Otcovi som tak videla láskyplného a nežného Otecka. Bol so mnou 24 hodín denne, viedol ma za ruku, chránil ma, neustále mal o mňa starosť a stál za mnou. Nikdy ma nespustil z očí a nenechal ma samú. A všetko, čo mi v prvej chvíli pripadalo ako trest alebo veľké nešťastie, nebolo ničím iným ako výrazom Jeho lásky a Jeho starostlivosti o mňa. Pretože On sa na mňa nepozeral zvonku a nehľadel na moje dobre formované telo. Nie, On sa pozeral do môjho vnútra, On skúmal moju dušu a pritom videl, ako som pomaly, ale iste, schádzala z Jeho cesty a ako som odmietala Jeho záchranu a spásu.
Začala mojím počatím. Akonáhle sa spojili bunky mojich rodičov, prebleskla iskra. Malá, prekrásna svetelná explózia a z nej sa vytvorila duša, moja vlastná duša, úplne chránená v rukách Boha Otca ‒ a v Bohu Otcovi som tak videla láskyplného a nežného Otecka. Bol so mnou 24 hodín denne, viedol ma za ruku, chránil ma, neustále mal o mňa starosť a stál za mnou. Nikdy ma nespustil z očí a nenechal ma samú. A všetko, čo mi v prvej chvíli pripadalo ako trest alebo veľké nešťastie, nebolo ničím iným ako výrazom Jeho lásky a Jeho starostlivosti o mňa. Pretože On sa na mňa nepozeral zvonku a nehľadel na moje dobre formované telo. Nie, On sa pozeral do môjho vnútra, On skúmal moju dušu a pritom videl, ako som pomaly, ale iste, schádzala z Jeho cesty a ako som odmietala Jeho záchranu a spásu.
A tak som veľa situácií svojho uplynulého života pri pohľade do svojej „knihy života“ zažila v jej súvislostiach a videla som súčasné dôsledky svojho konania a rozhodnutia svojej slobodnej vôle.
Za svojho života som bola veľmi falošná a pokrytecká. Tak som často svojim známym ‒ alebo aj priateľkám ‒ hovorila lichotivým hlasom: „Jéj! Pozrime, ako ti to dnes pristane! Tieto tvoje šaty sú proste skvelé a tak ti sedia! Ako v nich krásne vyzeráš!“ Ale v „knihe života“ človek dokonca vidí aj to, čo si pritom myslí a čo sa odohráva v jeho vnútri.
A tu som vnímala, že som si pritom v srdci hovorila: „Fuj! Aká je hrozná! A veď si pritom ešte aj myslí, že je snáď kráľovnou krásy!“ Vidíte, že boli zároveň moje myšlienky v mojom skrytom vnútri.
V tejto „knihe života“ človek vidí a počuje tieto udalosti ako vo filme, a tak som tiež všetko videla a počula presne tak, ako som to vtedy za svojho života tiež počuteľne povedala, s jediným rozdielom, že som tiež mohla vidieť a vnímať svoje myšlienky. Bolo to ako dvojkanálový zvukový film v rôznych jazykoch alebo ako film s titulkami.
Jeden zvukový kanál prenášal presne to, čo som zo seba vydávala svojím jazykom a s pokrytectvom, a druhý kanál mi dával počuť a čítať myšlienky, ktoré som pritom mala, a mohla som pritom tiež vidieť stav svojej duše, svoje vnútro. Sami by ste mysleli na technický zázrak, keby ste niečo takého zažili so svojimi výrokmi alebo situáciami svojho vlastného života. Je to jednoducho veľkolepé! A tak som videla vnútornú skutočnosť svojho života.
Jeden zvukový kanál prenášal presne to, čo som zo seba vydávala svojím jazykom a s pokrytectvom, a druhý kanál mi dával počuť a čítať myšlienky, ktoré som pritom mala, a mohla som pritom tiež vidieť stav svojej duše, svoje vnútro. Sami by ste mysleli na technický zázrak, keby ste niečo takého zažili so svojimi výrokmi alebo situáciami svojho vlastného života. Je to jednoducho veľkolepé! A tak som videla vnútornú skutočnosť svojho života.
Všetky moje klamstvá tu ležali úplne odhalené, vreli ako v hrnci bez pokrývky, boli nahé a bez príkras, každý ich mohol vnímať. Celý svet ich mohol vidieť. Boli žijúce a odkrývali moje vlastné zahanbujúce činy.
Moju matku, ako často som ju vodila za nos a úplne sprosto podvádzala. Často mi totiž právom nedovolila, aby som išla vonku a stretávala sa so svojimi „zlými kamarátmi“. Ale s poznámkou: „Mami, mám teraz ešte skupinovú prácu v školskej knižnici!“ som už bola v okamihu preč.
A moja matka to „zjedla aj s navijákom“ a uverila mojej pohotovej lži.
Ako často som si takýmito klamstvami ukradla čas samoty, túlala som sa okolo domov, pozerala si pornografické filmy alebo išla do baru, aby som so svojimi „kamarátkami“ popíjala pivo. A teraz to všetko videla tiež moja matka v mojej „knihe života“, ktorá tu bola pre všetkých otvorená. Nič jej neuniklo.
Ešte ďalší príklad toho, čo som videla vo svojej „knihe života“. Moji rodičia mi vždy so sebou do školy na obedňajšiu prestávku dávali banány. V tej dobe sme žili naozaj vo veľmi chudobných pomeroch, takže môj obed sa väčšinou skladal práve len z banánov, tu a tam zo žemle a mlieka. Často som jedla banány už cestou do školy a šupky som odhadzovala proste všade, kadiaľ som práve išla, bez ďalšieho premýšľania.
Nikdy mi nezišlo na um, nikdy som si nelámala hlavu nad tým, čo všetko sa môže stať kvôli takejto klzkej, nepozorne odhodenej banánovej šupke, aké škody môže niečo takéto spôsobiť inému človeku. A šupky od banánov, ktoré som odhodila, sa tu len tak proste povaľovali.
Prekvapujúce a najpôsobivejšie bolo, ako mi Pán Boh ukázal, čo niektoré ‒ samozrejme nie všetky ‒ z týchto povaľujúcich sa šupiek spôsobili. Videla som osoby, ktoré kvôli týmto šupkám od banánov spadli, a v niektorých prípadoch by tieto pády mohli kvôli hustej premávke dokonca dopadnúť smrteľne, a ja by som tak bola vinná, keby bol vyhasol nejaký ľudský život. A to všetko len kvôli bezmyšlienkovitosti, z chýbajúceho pocitu zodpovednosti a chýbajúceho milosrdenstva voči mojim blížnym.
Tak isto to bolo aj v inom prípade, keď mi jedna pokladníčka v supermarkete omylom sama od seba vrátila o celých 4.500 peso viac. A v tejto situácii som potom išla tiež v jednom z mála prípadov na spoveď, kde som skutočne pociťovala úprimnú, hlbokú ľútosť a veľkú bolesť nad svojím hriešnym počínaním.
Môj otec nás deti vždy nabádal k tomu, aby sme boli vo svojom živote čestné a napriek chudobe považovali česť osoby za veľké dobro ‒ predovšetkým aj svoju vlastnú. Nemali sme nikdy siahnuť na peniaze druhého, ani keď sa jednalo len o niekoľko centov.
Keď sa teda stala táto udalosť s vrátením peňazí, spozorovala som omyl len v aute, keď som už zasa bola na spiatočnej ceste do svojej ordinácie.
A povedala som si sama pre seba: „Ach, táto hlúpa stará krava, to hlúpe hovädo, či mi nevrátila o 4.500 peso viac ‒ a na mne je zase teraz, aby som k nej išla späť a tie peniaze jej vrátila!“
Bola som už zasa na ceste k supermarketu, keď som sa dostala do obrovskej dopravnej zápchy. V autorádiu som počula, že dookola je všetko uzavreté.
A znovu som nahlas premýšľala a povedala som si: „Ach! To je naozaj vrchol! Teraz mám ešte aj strácať hodiny svojho drahocenného času len preto, že tá hlúpa krava bola taká blbá, namiesto toho, aby správne počítala. Veď jej nikto nekázal, aby bola hlúpa ako hus a prepočítala sa! Teraz idem proste domov a za takýchto okolností jej tie peniaze už vôbec nevrátim! Nie, v žiadnom prípade, veď si to zavinila sama.“ Ale napriek mojim výhovorkám mi z tejto udalosti s peniazmi zostali výčitky svedomia.
A pretože otec tak často a tak zreteľne zdôrazňoval práve základ počestnosti, a tým ho tiež upevnil v mojom charaktere, išla som teda nasledujúcu nedeľu na svätú spoveď a povedala som kňazovi, ktorý sedel v spovednici: „Dôstojný otče, zhrešila som, pretože som si privlastnila 4.500 peso, keď som už nevrátila tento obnos jednej pani, ktorej tie peniaze vlastne patrili.“ Potom som už vôbec nedávala pozor, čo mi spovedník k tomu povedal alebo ako ma o tom poučoval.
A moja matka to „zjedla aj s navijákom“ a uverila mojej pohotovej lži.
Ako často som si takýmito klamstvami ukradla čas samoty, túlala som sa okolo domov, pozerala si pornografické filmy alebo išla do baru, aby som so svojimi „kamarátkami“ popíjala pivo. A teraz to všetko videla tiež moja matka v mojej „knihe života“, ktorá tu bola pre všetkých otvorená. Nič jej neuniklo.
Ešte ďalší príklad toho, čo som videla vo svojej „knihe života“. Moji rodičia mi vždy so sebou do školy na obedňajšiu prestávku dávali banány. V tej dobe sme žili naozaj vo veľmi chudobných pomeroch, takže môj obed sa väčšinou skladal práve len z banánov, tu a tam zo žemle a mlieka. Často som jedla banány už cestou do školy a šupky som odhadzovala proste všade, kadiaľ som práve išla, bez ďalšieho premýšľania.
Nikdy mi nezišlo na um, nikdy som si nelámala hlavu nad tým, čo všetko sa môže stať kvôli takejto klzkej, nepozorne odhodenej banánovej šupke, aké škody môže niečo takéto spôsobiť inému človeku. A šupky od banánov, ktoré som odhodila, sa tu len tak proste povaľovali.
Prekvapujúce a najpôsobivejšie bolo, ako mi Pán Boh ukázal, čo niektoré ‒ samozrejme nie všetky ‒ z týchto povaľujúcich sa šupiek spôsobili. Videla som osoby, ktoré kvôli týmto šupkám od banánov spadli, a v niektorých prípadoch by tieto pády mohli kvôli hustej premávke dokonca dopadnúť smrteľne, a ja by som tak bola vinná, keby bol vyhasol nejaký ľudský život. A to všetko len kvôli bezmyšlienkovitosti, z chýbajúceho pocitu zodpovednosti a chýbajúceho milosrdenstva voči mojim blížnym.
Tak isto to bolo aj v inom prípade, keď mi jedna pokladníčka v supermarkete omylom sama od seba vrátila o celých 4.500 peso viac. A v tejto situácii som potom išla tiež v jednom z mála prípadov na spoveď, kde som skutočne pociťovala úprimnú, hlbokú ľútosť a veľkú bolesť nad svojím hriešnym počínaním.
Môj otec nás deti vždy nabádal k tomu, aby sme boli vo svojom živote čestné a napriek chudobe považovali česť osoby za veľké dobro ‒ predovšetkým aj svoju vlastnú. Nemali sme nikdy siahnuť na peniaze druhého, ani keď sa jednalo len o niekoľko centov.
Keď sa teda stala táto udalosť s vrátením peňazí, spozorovala som omyl len v aute, keď som už zasa bola na spiatočnej ceste do svojej ordinácie.
A povedala som si sama pre seba: „Ach, táto hlúpa stará krava, to hlúpe hovädo, či mi nevrátila o 4.500 peso viac ‒ a na mne je zase teraz, aby som k nej išla späť a tie peniaze jej vrátila!“
Bola som už zasa na ceste k supermarketu, keď som sa dostala do obrovskej dopravnej zápchy. V autorádiu som počula, že dookola je všetko uzavreté.
A znovu som nahlas premýšľala a povedala som si: „Ach! To je naozaj vrchol! Teraz mám ešte aj strácať hodiny svojho drahocenného času len preto, že tá hlúpa krava bola taká blbá, namiesto toho, aby správne počítala. Veď jej nikto nekázal, aby bola hlúpa ako hus a prepočítala sa! Teraz idem proste domov a za takýchto okolností jej tie peniaze už vôbec nevrátim! Nie, v žiadnom prípade, veď si to zavinila sama.“ Ale napriek mojim výhovorkám mi z tejto udalosti s peniazmi zostali výčitky svedomia.
A pretože otec tak často a tak zreteľne zdôrazňoval práve základ počestnosti, a tým ho tiež upevnil v mojom charaktere, išla som teda nasledujúcu nedeľu na svätú spoveď a povedala som kňazovi, ktorý sedel v spovednici: „Dôstojný otče, zhrešila som, pretože som si privlastnila 4.500 peso, keď som už nevrátila tento obnos jednej pani, ktorej tie peniaze vlastne patrili.“ Potom som už vôbec nedávala pozor, čo mi spovedník k tomu povedal alebo ako ma o tom poučoval.
A keď som potom videla túto scénu v „knihe života“, je potrebné, aby ste vedeli, že ten Zlý, diabol, mi skutočne tento hriech už nemohol pripisovať a označovať ma za zlodejku, pretože som sa z neho naozaj vyspovedala.
Ale teraz vám budem rozprávať, čo mi o tom povedal Pán Boh: „Táto chýbajúca láska k blížnemu, ktorú si tu dala najavo, keď si neurobila žiadne zadosťučinenie za svoj hriech, tiež nie je v poriadku.
Tých 4.500 peso bola pre teba síce maličkosť ‒ pretože si takéto obnosy denne vyhadzovala z okna za hlúposti, ktoré si bezpodmienečne chcela mať ‒ ale pre túto chudobnú ženu s minimálnou mzdou, ktorá musela ešte pol dňa pracovať a zanechať svoje deti, aby vôbec nejako vyšli, ‒ pre ňu bolo týchto 4.500 peso živobytím na celé tri dni, jej kapitál na jedlo a pitie pre celú rodinu na tieto tri dni.“
A viete, čo pritom bolo najhoršie a najdojemnejšie? Ako ma Pán nechal vidieť túto scénu: Mohla som totiž na vlastné oči vidieť, ako tým táto žena so svojimi deťmi skutočne musela trpieť a ako táto rodina niekoľko dní musela znášať skutočný hlad.
Všetko len mojou vinou.
Dôsledky môjho hriechu.
Tá žena toto všetko znášala so svojimi malými deťmi a k tomu ešte musela mať strach, že stratí svoje miesto pri pokladni v supermarkete.
Ale teraz vám budem rozprávať, čo mi o tom povedal Pán Boh: „Táto chýbajúca láska k blížnemu, ktorú si tu dala najavo, keď si neurobila žiadne zadosťučinenie za svoj hriech, tiež nie je v poriadku.
Tých 4.500 peso bola pre teba síce maličkosť ‒ pretože si takéto obnosy denne vyhadzovala z okna za hlúposti, ktoré si bezpodmienečne chcela mať ‒ ale pre túto chudobnú ženu s minimálnou mzdou, ktorá musela ešte pol dňa pracovať a zanechať svoje deti, aby vôbec nejako vyšli, ‒ pre ňu bolo týchto 4.500 peso živobytím na celé tri dni, jej kapitál na jedlo a pitie pre celú rodinu na tieto tri dni.“
A viete, čo pritom bolo najhoršie a najdojemnejšie? Ako ma Pán nechal vidieť túto scénu: Mohla som totiž na vlastné oči vidieť, ako tým táto žena so svojimi deťmi skutočne musela trpieť a ako táto rodina niekoľko dní musela znášať skutočný hlad.
Všetko len mojou vinou.
Dôsledky môjho hriechu.
Tá žena toto všetko znášala so svojimi malými deťmi a k tomu ešte musela mať strach, že stratí svoje miesto pri pokladni v supermarkete.
Pretože tak poukazuje náš Pán Boh v „knihe života“ na naše chovanie.
Ukazuje nám, kedy sme niečo urobili, kto týmto naším činom musel trpieť, kto musel niesť dôsledky, ku ktorým zlým skutkom tým bol podnietený blížny, keď bol plný súcitu, a ako sa potom správal alebo čo potom robil.
Nakoniec sa ma Pán Boh opýtal: „Aké mi prinášaš duchovné poklady?“
Ešte si myslím: „Čo asi myslí tými duchovnými pokladmi?“ veď som pred Ním stála s prázdnymi rukami, veď moje ruky boli bez ničoho, len tak mi viseli z ramien bez toho, žeby niečo držali alebo konali.
A vtom okamihu počujem, ako ku mne hovorí: „Čo ti je teraz platné, že si vlastnila dva byty, že bolo tvojím vlastníctvom niekoľko domov, že si dokonca mohla nazývať svojimi viacero ordinácií? Čo ti je teraz platné, že si sa považovala za vysoko vzdelanú odbornú zubnú lekárku, ktorá je veľmi úspešná? Mohla si sem so sebou priniesť čo i len jedno zrnko prachu z jednej tehly tvojich budov? Máš snáď so sebou svoju nabitú peňaženku alebo tučnú šekovú knižku?“
A keď sa ma potom ešte opýtal: „Čo si urobila s talentami, ktoré som ti dal?“, pomyslela som si: „Čo asi myslí za talenty? Čo mi tým chce povedať?“ A naraz mi svitlo. Uvedomila som si to. Áno, dostala som príkaz, príkaz brániť a šíriť „Kráľovstvo Lásky“, „Kráľovstvo Božie“. Jednoducho som úplne zabudla, že mám tiež dušu, a ešte oveľa menej som si pamätala, že som tiež dostala talenty.
A vtom okamihu počujem, ako ku mne hovorí: „Čo ti je teraz platné, že si vlastnila dva byty, že bolo tvojím vlastníctvom niekoľko domov, že si dokonca mohla nazývať svojimi viacero ordinácií? Čo ti je teraz platné, že si sa považovala za vysoko vzdelanú odbornú zubnú lekárku, ktorá je veľmi úspešná? Mohla si sem so sebou priniesť čo i len jedno zrnko prachu z jednej tehly tvojich budov? Máš snáď so sebou svoju nabitú peňaženku alebo tučnú šekovú knižku?“
A keď sa ma potom ešte opýtal: „Čo si urobila s talentami, ktoré som ti dal?“, pomyslela som si: „Čo asi myslí za talenty? Čo mi tým chce povedať?“ A naraz mi svitlo. Uvedomila som si to. Áno, dostala som príkaz, príkaz brániť a šíriť „Kráľovstvo Lásky“, „Kráľovstvo Božie“. Jednoducho som úplne zabudla, že mám tiež dušu, a ešte oveľa menej som si pamätala, že som tiež dostala talenty.
A už vôbec som si nebola vedomá, že jedným z týchto talentov bola schopnosť, aby som bola nástrojom Božieho Milosrdenstva, aby som pôsobila ako Jeho milosrdná ruka.
A tak som si ani nerobila starosti so skladaním účtov, že všetko dobro, ktoré som opomenula a tiež nevykonala, pripravilo Pánu Bohu veľké bolesti a veľa zármutku.
A tak som si ani nerobila starosti so skladaním účtov, že všetko dobro, ktoré som opomenula a tiež nevykonala, pripravilo Pánu Bohu veľké bolesti a veľa zármutku.
Masima
zdroj: Gloria Polo
