%20(1).jpg)
Takýto rozhovor je určite príliš náročný pre túto úbohú sestru, myslím si cestou na letisko. Viem totiž, že má za sebou náročný pobyt v Rumunsku. Tisíce ľudí tam od nej chceli počuť o plánoch Matky Božej a o zjaveniach v Medjugorje. Ale sestra Emmanuela nemá nič proti rozhovoru, a tak som ju uniesla do bytu svojej dcéry Nicoly, kde mi veľmi temperamentne a živo rozpráva o svojom živote a o svojej ceste k Bohu a k Matke Božej.
Predovšetkým, nie je to nijaká priama cesta, ale je plná milostí. Už jej otec také milosti zažil. Tri roky bol väznený v koncentračnom tábore Hinzerta, bol jedným z mála, kto zázračným spôsobom za prispenia Matky Božej dvakrát unikol poprave. Malej Emmanuele, ktorá sa narodila v roku 1947 v Neuilly pri Paríži, rozprával často o Matke Božej a o svätých.
V 15 rokoch, aj keď ešte verila v Boha, bola Emmanuela Maillardova v penzionáte zasvätená do špiritizmu. Celé hodiny nechávali študentky pohybovať stolíky, vyvolávali duchov zomrelých a kládli im otázky. Že títo duchovia vzorne odpovedali, bolo pre dievčatá zábavné a napínavé.
Po skončení strednej školy študuje Emmanuela v Paríži dejiny umenia, filozofiu a trochu teológiu. To jej však nebráni ďalej sa venovať špiritizmu.
Má priateľov, ktorí veštia pomocou rôznych prostriedkov, astrológie, s kartami pod. Čoskoro si zvykne, že keď ide o nejaké rozhodnutia, napríklad len o voľbu miesta dovolenky, ide hľadať radu u týchto priateľov.
S humorom sebe vlastným sestra Emmanuela dodáva: "Ako» dobrá « katolíčka som samozrejme nečítala v Biblii tie miesta, ktoré sa takých praktík týkajú (napr. Dt 18,10-15: Lebo Pánov hnev na každého, kto také veci koná ...) Lenže nevedomosť ma nechráni pred škodami," zdôrazňuje.
"Keď jeme niečo horúceho, je to horúce, nech to vieme, alebo nie. A keď vzývame Satana, aj keď je to pre zábavu a neveríme v jeho existenciu, nedá sa dlho prosiť. Veštenie je obľúbený prielom diabla, ktorý sa však nedá spoznať vo svojej pravej totožnosti. A kto si myslí, že sa pri špiritizme a podobných praktikách stýka s dobrými duchmi zomrelých, veľmi sa mýli a nebezpečne sa zahráva. Žiadny dobrý duch by nikdy takýmto spôsobom nevošiel do styku so živými, pretože by sa protivil Božiemu Duchu." To všetko vtedy sestra Emmanuela nevedela, ale postupom času sa dôsledky špiritizmu prejavili vo forme veľmi nepríjemných telesných syndrómov, napríklad ako zaťažujúca nespavosť. Nepomohli ani uspávajúce prostriedky.
Po skončení štúdia začína cestovať. "Ako mnoho mladých som nevedela, na čo som na svete. Nemala som k ničomu chuť okrem špiritizmu." Tak sa rozhodla odísť do Indie, aby spoznala inú spoločenskú formu ako osem hodín v kancelárii.
Tam sa jej tak zapáči, že sa rozhodne importovať do Francúzska indický tovar a udržiavať čo najčastejšie kontakt s Indiou.
Skôr než indický minister obchodu na to dá potrebné povolenia, zájde s ňou k jednému astrológovi. Ten má zistiť, čo tomu hovoria jej hviezdy. Astrológ jej povie, že má o nej jednu celú knihu. Donesie starú rozdratú knihu a číta jej príbehy z jej života.
Všetko dopodrobna súhlasí! Hovorí jej dokonca o jednej detskej chorobe, na ktorú si sama nespomína, ale neskôr jej to matka potvrdí.
Nielen jej minulosť nie je pre neho tajomstvom, ale predpovedá jej tiež budúcnosť. Všetko stojí vo hviezdach. Len od nich závisí jej život.
To, čo jej zjaví o jej budúcnosti, nestretáva sa s jej nadšením.
Muž je stále tajomnejší. Nakoniec toho má dosť.
"Dnes by som povedala, že v jeho očiach bola len nenávisť. Som presvedčená, že som sa pri tom stretnutí pozerala do očí satanovi." Vtedy to nevedela.
Od tohto stretnutia je psychicky rozvrátená. Je hlboko zmätená. Kde pri tom všetkom zostal Boh, ktorý riadi jej život ako otec a dobrý pastier?
Bolo všetko, čomu doteraz verila, úplne nezodpovedné? Je teda pravda nie u Boha, ale v chladných hviezdach? A tak stratila nebeského Otca. Prepadajú ju úzkosti a kríza zúfalstva, hlboké depresie, stratí chuť do jedla.
Jedného dňa povie Bohu (zvyšok nádeje tu ešte musel zostať): "Tento deň neprežijem. Je definitívny koniec. O piatej poobede už tu nebudem." Plánuje svoju samovraždu. Ale tento deň musí ešte prebehnúť.
Ide na adresu, ktorú jej dala sestra pri prednáške. Je to skupina veselých ľudí, ktorí žijú ako apoštoli, konajú tiež podobné zázraky. Je tomu skutočne tak, ako jej to sestra opísala, konštatuje Emmanuela. Ale pre ňu už je to neskoro, myslí si. Jej vnútro je úplne spustošené. Náhle počas modlitby jedna zo žien prehlási: "Medzi nami je niekto, na koho prichádza smrť. Je to niekto, kto stojí v temnotách." Potom hovorí podrobnosti.
Emmanuela sa v tom dokonale spozná. Žena vyhlási, že Ježiš môže tejto osobe pomôcť. Emmanuela ide k nej a vyleje pred ňou všetok svoj kal.
Nasleduje modlitba oslobodenia, ktorá nazýva menom diablov, ktorí majú vyjsť z jej tela. A náhle z nej padá všetko rušivé, zaťažujúce, každé duševné prenasledovanie od nej zázračne odchádza. Je to nepochopiteľné, ale je to tak.
Naživo, bez obalu a s nekonečnou vďačnosťou opisuje tento zázrak vykúpenia: "Vtedy som zažila Krista ako záchrancu. Cítila som, že Ježiš ma uzdravuje. Je nemožné to popísať. Ešte ten istý deň som sa mu úplne odovzdala."
Modlitba oslobodenia sa konala presne o piatej hodine. Na stretnutie so smrťou prišiel Ježiš. Mohol to astrológ predvídať? Sotva! Týmto svedectvom by sestra Emmanuela chcela mladej uchrániť predovšetkým pred tým, aby sa nezaplietli do ezoteriky.
Neskôr zistila, že ezoterické praktiky zničili celé rodiny samovraždami, depresiami, pomiatnutím zmyslov. Ale Ježiš môže ľudí od toho bezo zvyšku oslobodiť. Od tej chvíle by chcela slúžiť len Ježišovi.
Nevie síce ako, vie však, že to nebude život monotónny, ale plný dynamiky. Pripojí sa v Paríži ku spoločenstvu Emmanuel. Je tu apoštolsky činná, vie, že život má len v Pánovi.
Čoskoro jej dá Boh poznať svoju vôľu. Je to milosť tej, ktorá sotva ešte prežila. Pri tridsaťdňových exercíciách - ponorenú do adorácie pred Najsvätejšou Sviatosťou - ju volá Pán, aby sa stala jeho nevestou.
Odpovie áno a vie, že má vstúpiť do charizmatického rádu, viesť najskôr kontemplatívny život a potom mať čo do činenia s národom Izrael.
S úsmevom spomína: "Dobre, Pane, lenže ja takéto spoločenstvo nepoznám." Začne teda novénu k Duchu Svätému, aby jej takéto spoločenstvo ukázal.
Novéna mala skončiť na Turíce v Lurdoch, kam mala putovať na konci týždňa. Jeden priateľ kňaz jej rozpráva o protestantskom spoločenstve, ktoré vedie Duch Svätý. Emmanuela má námietky. Protestanti? Oni sa nemodlia k Matke Božej.
"Žiadny strach," hovorí kňaz, "tí ľudia sú pre to otvorení."
Ide teda do Cordes a Pán jej potvrdí, že tu má zostať. Je to spoločenstvo blahoslavenstiev, ktoré založil brat Ephraim, protestantský pastor, ktorý potom konvertoval ku katolíctvu. Píše sa rok 1976.
Od roku 1989 žije sestra Emmanuela v Medjugorje, kde dostala od Matky Božej zvláštnu službu. Zakladá Združenie detí Medjugorje, ktoré má za cieľ rozširovať posolstvo Gospy. "Kto sa dá do služieb Matky Božej, musí sa niečoho ujať. Ja som nikdy nepísala knihy a vôbec ma to nebavilo. Ale čo som v Medjugorje, napísala som ich už niekoľko."
Zdá sa, že Matka Božia si ju vyhliadla pre prácu s médiami. Natáča kazety, videofilmy, ktoré vysielajú v USA súkromné televízne stanice. Prednášky o pôsobení Matky Božej tak šíri po celom svete.
Nadobúdam dojmu, že sestre nie je žiadna námaha pre Matku Božiu príliš veľká. Je už desať hodín večer, my máme ešte natočiť rozhovor pre Rádio Mária, a ona mi rozpráva obšírne o ústrednej úlohe modlitby: "Treba veľa modlitby, pretože bez modlitby nič nejde. To sa len nezmyselne trmácame. Modlitba musí stáť v centre všetkého. Matka Božia prosí svoje deti, aby sme sa modlili a postili na jej úmysly a za mier, za to sa ona stará o naše problémy a starosti."
Šťastná a plná radosti mi ďalej rozpráva: "Som rada, že je toľko práce. Prirodzene, je tiež veľa ťažkostí, ale celá moja radosť je v tom, keď vidím, ako veľa sŕdc sa otvára Bohu. Išla by som až na koniec sveta, len aby som srdciam pomohla otvoriť sa Bohu."
Masima
