%20(1).jpg)
Svätá Matilda z Hackenbornu, benediktínka, ktorá žila v 13. storočí (+1298), bola veľkou dôverníčkou Presvätej Panny. Táto svätica v pokročilom veku s bázňou myslela na okamih, keď jej duša opustí telo, aby vstúpila do večnosti. Prosila Matku Božiu, aby jej pomáhala v tej veľkej, no ťažkej chvíli.
Najsvätejšia Panna, ktorá sa už veľa ráz zjavila svojej vernej služobníčke, aj teraz vypočula jej prosbu a odpovedala jej: „Áno, urobím to, čo odo mňa žiadaš, dcéra moja, ale potom žiadam od teba, aby si sa každý deň modlila trikrát Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária).
Prvý raz Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária) bude na česť Boha Otca, ktorý ma veľkoleposťou svojej všemohúcnosti tak povýšil a poctil moju dušu, že som po ňom orodovaním všemohúca v nebi i na zemi...
Druhé Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária) nech je na česť Boha Syna, ktorý ma svojej veľkej a nevyspytateľnej múdrosti ozdobil a naplnil takými darmi poznania a rozumu, že sa teším z videnia Najsvätejšej Trojice viac ako všetci svätí a že ma obdaril takou žiarou, ktorá ako slnko osvecuje celé nebo...
Tretie Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária) nech je na česť Svätého Ducha, ktorý do mňa vlial plnosť sladkosti svojej lásky a učinil ma takou dobrou a láskavou, že som po Bohu najtichšia a najsladšia...
A tu sú prisľúbenia Najsvätejšej Panny, spojené s tromi Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária): „V hodine smrti budem pri tebe a budem ťa tešiť a odháňať od teba každú diabolskú silu. Budem ti vlievať svetlo viery a poznania, aby tvoja vier nebola pokúšaná nevedomosťou alebo bludom. Budem ti pomáhať v hodine prechodu do večnosti a vlievať do tvojej duše sladkosť Božej lásky, aby ťa ovládla tak, že každá bolesť a trpkosť smrti sa premení prostredníctvom tejto lásky v najsladší zážitok.“
Podľa prisľúbenia Najsvätejšej Panny, tri Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária) sú najistejším prostriedkom, ako dosiahnuť dobrú smrť. Táto modlitba chráni pred nebezpečenstvom pekla a otvára nám nebo.
Nasledujúca udalosť sa stala v roku 1904: Mladík menom Richard sa nanešťastie spriatelil so zlým kamarátom. Ten ho zviedol na cestu neresti. Richard zanechal všetky úkony zbožnosti okrem modlitby troch Raduj sa, Bohorodička (Zdravas´ Mária), ktoré odriekal každý večer.
Raz ostali obaja mladíci až do noci v dome hriechu. Keďže Richard svojho kamaráta, ktorý bol ešte horší ako on, nemohol pohnúť k návratu, nechal ho a vrátil sa domov sám. Pomodlil sa svoju obvyklú modlitbu a ľahol si spať.
Sotva však zaspal, zobudili ho silné údery. Ustrašene sa díval okolo seba. Vidí pred sebou mladíka, ktorý vošiel bez toho, aby sa otvorili dvere a spoznáva v ňom svojho priateľa.
„Som to naozaj ja,“ hovorí mladík dutým hlasom, „som mŕtvy a som zatratený. Keď som vychádzal z toho domu hriechu, prebodli ma dýkou. Moje telo nájdeš tam na dlážke. Moja duša je v pekle. Ty by si tam bol so mnou, keby si sa nebol pomodlil tie modlitby k Svätej Panne. Ó, ja nešťastný, pozri sa, ako vyzerám!“ Po týchto slovách rozhrnul svoje šaty a ukázal sa mu. Bol celý v plameňoch. Nato zmizol.
Richard prepukol v plač a hodil sa na zem. Ďakuje Panne Márii, prosí o odpustenie svojich hriechov a sľubuje, že zmení svoj život.
Keď premýšľa, čo by mal urobiť, začuje zvony otcov františkánov, ktoré zvonia na rannú pobožnosť.
„Tam ma volá Boh, aby som sa tam kajal za svoje hriechy!“ zvolá a ihneď odíde preč. Vrhol sa k nohám otca gvardiána v kláštore, aby prosil o prijatie do rehole. Keďže bol však známy svojím výstredným životom, odmietli ho.
Richard sa však nevzdáva. Otovi gvardiánovi vyrozpráva všetko, čo sa mu v noci prihodilo. Dvaja rehoľníci odídu na udané miesto a naozaj tam nájdu mŕtvolu nešťastného mladíka ležať v kaluži krvi s tvárou skrivenou od hrôzy.
Richarda do rehole prijali. Žil príkladným životom a po čase odišiel hlásať evanjelium do Indie. Odtiaľ odišiel do Japonska, kde pracoval s takou horlivosťou, že si vyslúžil mučenícku smrť.
Tento skutočný príbeh bol uvedený v časopise Madre di Dio 14. júla 1946. Ide o dušu, ktorá proti zákonom prirodzeným aj Božím chcela vychutnávať všetky rozkoše, prístupné bohatému a pôvabnému dievčaťu.
O dušu, ktorá bola strhnutá do víru zla, ktorá pošliapala Desatoro so všetkými jeho prikázaniami, s výnimkou prvého a piateho. O dušu, ktorá pod zbožným zovňajškom skrývala dlhé roky srdce plné hniloby a hriechu.
Ale - a to chceme zvlášť zdôrazniť - ide o dušu, ktorá nikdy nezabudla sa pomodliť trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas´ Mária) ráno i večer. Sama o tom rozpráva.
"Bola to Panna Mária, ktorá mi pomohla vstať. Ja som v to už nedúfala. Bola som si istá, že budem zatratená. Oddávala som sa šialeným radovánkam, aby som udusila výčitky svedomia, aby som sa vyhla vidine smrti...
Začína sa málom. Prvýkrát povoľujeme vášni pomaly, váhavo. Druhýkrát trochu so strachom. Potom...
Nechcem však, aby ste sa oddávali zúfalstvu. chcem vám povedať, že aj v tých smutných prípadoch, keď sa človek cíti neschopný modliť sa, nám ostáva ešte jedna pobožnosť, ktorá je ľahká a prístupná pre všetkých: Raduj sa Bohorodička... (Zdravas´ Mária). Častokrát som sa ju modlila večer len mechanicky. Som však presvedčená, že aj vtedy Panna Mária prijímala moju prosbu: Pros za nás hriešnych. Ja svoje obrátenie pripisujem jej.
Tento skutočný príbeh bol uvedený v časopise Madre di Dio 14. júla 1946. Ide o dušu, ktorá proti zákonom prirodzeným aj Božím chcela vychutnávať všetky rozkoše, prístupné bohatému a pôvabnému dievčaťu.
O dušu, ktorá bola strhnutá do víru zla, ktorá pošliapala Desatoro so všetkými jeho prikázaniami, s výnimkou prvého a piateho. O dušu, ktorá pod zbožným zovňajškom skrývala dlhé roky srdce plné hniloby a hriechu.
Ale - a to chceme zvlášť zdôrazniť - ide o dušu, ktorá nikdy nezabudla sa pomodliť trikrát Raduj sa, Bohorodička... (Zdravas´ Mária) ráno i večer. Sama o tom rozpráva.
"Bola to Panna Mária, ktorá mi pomohla vstať. Ja som v to už nedúfala. Bola som si istá, že budem zatratená. Oddávala som sa šialeným radovánkam, aby som udusila výčitky svedomia, aby som sa vyhla vidine smrti...
Začína sa málom. Prvýkrát povoľujeme vášni pomaly, váhavo. Druhýkrát trochu so strachom. Potom...
Keď je človek mladý, oddáva sa ilúziám. Preto by som chcela teraz volať na mladíkov, ale ešte viac na dievčatá: Bedlite! Chráňte sa povoliť prvýkrát, lebo potom je veľmi ťažké zastaviť sa na šmykľavom povrchu rozkoše.
Buďte žiarlivé na svoje srdce! Nedávajte ho prvému fičúrovi.
Buďte žiarlivé na svoju čistotu! Je to vaša najdrahocennejšia perla!
Láska, ktorá sa skrýva pred rodičmi, je vždy pochybná.
Láska, ktorá začína prejavmi zmyslovej náklonnosti, je vždy škodlivá.
Láska, ktorá si dovoľuje to, čo si nemožno dovoliť bez začervenania, je hriešna.
Ach, dievčatá, uchovajte sa čisté! Je bolestné a plné úzkosti dívať sa na ruiny vlastného vnútra
vo svojej bezmocnosti...
Nechcem však, aby ste sa oddávali zúfalstvu. chcem vám povedať, že aj v tých smutných prípadoch, keď sa človek cíti neschopný modliť sa, nám ostáva ešte jedna pobožnosť, ktorá je ľahká a prístupná pre všetkých: Raduj sa Bohorodička... (Zdravas´ Mária). Častokrát som sa ju modlila večer len mechanicky. Som však presvedčená, že aj vtedy Panna Mária prijímala moju prosbu: Pros za nás hriešnych. Ja svoje obrátenie pripisujem jej.
Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária,
milosti plná, Pán s tebou.
Požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je plod tvojho života,
lebo si porodila Krista, Spasiteľa
a Vykupiteľa našich duší.
zdroj: Giuseppe Pasquali
