%20(1).jpg)
Dnes je málo známy zmysel a význam pobožnosti škapuliara. Škapuliar bol pôvodne časťou odevu, ktorá slúžila benediktínom pri práci ako ochranná zástera. Dnes patrí škapuliar (z latinského scapula - šat pokrývajúci plecia) k sväteninám uznaných cirkvou. Dôvodom je zjavenie, ktorého sa dostalo sv. Šimonovi Stockovi 16. júla 1251.
Toto zjavenie bolo cirkvou oficiálne uznané už 3. marca 1322 po tom, čo sám pápež Ján XXII. mal zjavenie Panny Márie týkajúce sa škapuliara.
Dnes je 16. júl v liturgickom kalendári oslavovaný ako sviatok Panny Márie Karmelskej. V tento deň organizovali škapuliarske bratstvá procesie ku cti Panny Márie Karmelskej, Kráľovnej škapuliara.
Hora Karmel (= ovocná záhrada) bola podľa videnia Kataríny Emmerichovej už v predkresťanských dobách pútnickým miestom zbožných Židov: "Sú tri miesta, kam každoročne putovala Svätá Rodina: Jeruzalemský chrám, Betlehem (...) a hora Karmel (...) Zbožní ľudia tam chodili obyčajne v máji, keď sa vracali z Jeruzalema. Dialo sa tam niečo s Eliášom, čo súviselo s Mesiášom (...) oblak vystupujúci z vody mal podobu veľkej ženskej postavy so vzťahom ku svätej Panne. Bola tam tiež studňa a jaskyňa, ktorá slúžila ako kaplnka. Sem v určitú dobu prichádzali zbožní židia, ktorí vrúcne prosili o príchod Mesiáša. Prebývali tu tiež židovskí pustovníci, neskôr kresťanskí."
Toto zjavenie bolo cirkvou oficiálne uznané už 3. marca 1322 po tom, čo sám pápež Ján XXII. mal zjavenie Panny Márie týkajúce sa škapuliara.
Dnes je 16. júl v liturgickom kalendári oslavovaný ako sviatok Panny Márie Karmelskej. V tento deň organizovali škapuliarske bratstvá procesie ku cti Panny Márie Karmelskej, Kráľovnej škapuliara.
Anna Katarína Emmerichová "videla vo vzťahu k blížiacemu sa Mesiášovi lúče oplodňujúcej rosy (mráčika, ktorý videl Eliáš na vrchu Karmel) od pokolenia k pokoleniu až k svätej Panne."
"Raz som videla, ako sa na farebnom okraji utvára jedna alebo viac perál a s nimi sa zbožní modlili o príchod svätej Panny a uctievali ju už pred jej narodením. Videla som, ako táto úcta k svätej Panne tu bez prestania pokračuje, keď už Mária bola na zemi, boli to eséni a neskôr pustovníci, z ktorých vzišli karmelitáni, a tí trvajú až do dnešných čias."
Rád karmelitánov bol skutočne založený Bertholdom z Kalábrie († 1195) a niekoľkými pustovníkmi na tomto vrchu v roku 1185, a tak pôvodnú úctu k Eliášovi zatlačila úcta mariánska.
Meno sv. Šimona Stocka (1165-1265) je úzko späté s Karmelitánskou mariánsku úctou. Svätý Šimon bol Angličan a vyznačoval sa svätým životom a veľkou zbožnosťou, ako sa o ňom hovorí v Legenda abbreviata. Narodil sa v grófstve Kent, viedol pustovnícky život, dokonca aj na vysokom strome.
Po roku 1200 sa pripojil ku karmelitánom, ktorých moslimovia vyhnali zo Svätej zeme, pretože na neho veľmi zapôsobila ich mariánska úcta a prísna askéza.
Po zložení sľubov a promócii na oxfordskej univerzite sa Šimon vrátil do kláštora karmelitánov v Aylesford pri Kente.
Ako koadjútor generálneho predstaveného cestoval v roku 1226 do Ríma pre pápežské potvrdenie karmelitánskeho rádu. Potom viedol niekoľko rokov prísny kajúci život na hore Karmel, kým ho moslimský útlak neprinútil k návratu.
Ako 80-ročný vo funkcii generálneho predstaveného (od roku 1245) musel znášať veľké útoky a ohováranie proti karmelitánom. Ich kontemplatívne asketické zameranie budilo taký odpor, že niektorí žiadali na pápežovi, aby rád zrušil. Honorius III. to odmietol, ale mnohí karmelitáni radšej prešli k dominikánom a františkánom, čím bol pôvodný poriadok ohrozený.
Matka Božia však reagovala Šimonove prosby o pomoc. Šesť rokov po jeho voľbe generálnym predstaveným sa mu 16. júla 1251 zjavila svätá Panna ako Karmelský kvet (flos Carmela). Karmelská kráľovná odovzdala pritom rádu apoštolské požehnanie. Založila tak v roku 1251 bratstvo, ktoré malo byť otvorené aj laikom.
Od tohto mariánskeho zjavenia, ktoré podnietilo veľkú mariánsku úctu na hore Karmel, je Panna Mária pokladaná nielen za patrónku a ochrankyňu, ale priamo za zakladateľku karmelitánskeho rádu.
Prísnu Karmelitánsku regulu, ktorú zostavil Šimon podľa vzoru františkánskej rehole v roku 1226, schválil pápež v roku 1247. Rád Beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo je zaradený medzi žobravé rády. V bule Ex parte dilectorum pápeža Inocenta IV. z 13. januára 1252 sú karmelitáni prvýkrát pápežom nazývaní Fratres Beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo.
Podľa svedectva Šimonovho spovedníka, odovzdala Panna Mária svätcovi hnedý škapuliar s týmito slovami: "Milovaný synu, prijmi tento škapuliar tvojho rádu ako znamenie môjho bratstva; je to znamenie pre teba a privilégium pre všetky deti z hory Karmel. Kto v tomto šate zomrie, bude uchránený od večného ohňa. Pozri, je v ňom znamenie spásy, ochrana v nebezpečenstve a záruka pokoja a večnej zmluvy."
Od tohto mariánskeho zjavenia, ktoré podnietilo veľkú mariánsku úctu na hore Karmel, je Panna Mária pokladaná nielen za patrónku a ochrankyňu, ale priamo za zakladateľku karmelitánskeho rádu.
Prísnu Karmelitánsku regulu, ktorú zostavil Šimon podľa vzoru františkánskej rehole v roku 1226, schválil pápež v roku 1247. Rád Beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo je zaradený medzi žobravé rády. V bule Ex parte dilectorum pápeža Inocenta IV. z 13. januára 1252 sú karmelitáni prvýkrát pápežom nazývaní Fratres Beatae Mariae Virginis de Monte Carmelo.
V knihe "Gefürth von Maria" dokladá Holböck, aká veľká bola úcta k Panne Márii Karmelskej po jej zjavení Šimonovi Stockovi: V roku 1263 udelil pápež Urban IV. odpustky za podporu znovuvýstavby karmelitánskeho kláštora na hore Karmel, "kde má pôvod známy rád, založený na Božiu slávu a ku cti slávnej Panny a patrónky jeho členov".
Potom bolo zasvätených cti Panny Márie z hory Karmel mnoho kostolov. Na generálnej kapitule rádu v Montpellier v roku 1287 bolo zapísané: "Vyprosujeme pomoc Panny Márie, panenskej Matky Ježišovej, ku ktorej nasledovaniu a úcte bol založený náš rád na hore Karmel."
V ceremoniále karmelitánskeho rádu z roku 1616 čítame o sviatku zjavenia Panny Márie Karmelskej: "16. júl, deň pamiatky Našej Pani na hore Karmel, oslavujú karmelitáni a celá Cirkev, že tento rád bol založený ku cti Matky Božej, ktorá jeho synov a dcéry zvláštnym spôsobom adoptovala, ozdobila ich škapuliarom, obdareným veľkými privilégiami."
Už prvý rok po mariánskom zjavení sa ukázalo, ako účinný je škapuliar. Šľachtic Walter z Hyntonu, smrteľne zranený v súboji, bol prvý laik, ktorý bol prijatý do karmelitánskeho bratstva. Tento muž, žijúci skôr ako zločinec, ktorý pohŕdal sviatosťami, sa vyspovedal a zomrel zmierený s Bohom.
To, čo Kráľovná Karmelu sľúbila, naozaj platí: ,Služobník Máriin nebude nikdy zatratený.'
Krátko po tomto obrátení rozšíril Šimon Stock škapuliar medzi laikmi. Patrí medzi nich svätý kráľ Ľudovít IX. a jeho matka Blanka Kastílska, kráľ Filip III., anglický kráľ Eduard II. a nemecký cisár Fridrich III. Takmer všetci pápeži posledných troch storočí vrátane Jána Pavla II. boli nositeľmi hnedého škapuliara a členmi bratstva Panny Márie na hore Karmel.
Začiatkom roku 1322 mal pápež Ján XXII. videnie: Mária k nemu prehovorila: "Všetky duše, ktoré sú členmi škapuliarskeho bratstva a splnia určité podmienky, majú to privilégium, že budú čo najskôr, najneskôr v sobotu po svojej smrti (sabbato post eorum obitum) vyslobodené z očistcového ohňa a dovedené na svätú horu večného života." Toto zasľúbenie o sobote uviedol pápež v bule z 3. marca 1322. Od tej doby veľa pápežov potvrdilo toto privilégium v spojení s dodržiavaním čistoty primeranej stavu a každodennou modlitbou hodiniek Matky Božej alebo ruženca.
Sestra Lucia z Fatimy dosvedčuje, že 13. októbra 1917 držala Panna Mária v ruke Karmelský škapuliar: "Chcela tým dať najavo, že si praje, aby všetci nosili škapuliar. (...) Svätý Otec (Pius XII. R. 1950) povedal celému svetu, že škapuliar je znamením zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Nikto sa tomu nemôže vyhýbať."
Pretože Srdce Panny Márie uchránené dedičnej viny nás chce stále privádzať k Srdcu Ježišovmu a k jeho milosrdenstvu, je najhlbším zmyslom škapuliara obrátiť sa ku Kristovi v jeho svetle a jeho láske, ako to požaduje svätý Pavol: Vy, ktorí ste pokrstení v Kristovi, obliekli ste Krista (Gal 3,27).
Pri príležitosti 750. výročia odovzdania škapuliara prijal Ján Pavol II. zástupcov Karmelitánskej rodiny a medzi iným povedal: "Obzvlášť srdečne zdravím rodinu karmelitánov, ktorá priputovala vo veľkom počte z rozličných krajín pri príležitosti 750. výročia odovzdania škapuliara. Moji drahí! Táto príležitosť sa týka nielen ctiteľov Matky Božej z vrchu Karmel, ale celej Cirkvi, pretože bohaté mariánske dedičstvo karmelitánov sa v priebehu storočí a vďaka šíriacej sa úcte ku škapuliaru stalo pokladom celého Božieho ľudu. Čerpajte ustavične z tohto zázračného duchovného dedičstva a buďte deň čo deň vierohodnými svedkami evanjelia. (...) Škapuliar pripomína na jednej strane ustavičnú ochranu Panny Márie v tomto živote aj v prechode na večnosť. Na druhej strane prebúdza vedomie, že úcta k Panne Márii musí byť akýmsi druhom "uniformy", teda kresťanského životného štýlu naplneného modlitbou a vnútorným životom. Odpovedajte ustavične na Božiu milosť, ktorá vám udeľuje silu na ceste k svätosti."
