Boj o život so Zdravasom - skutočný príbeh

Bolo to v roku 1958. Žili sme na robotníckom predmestí veľkého mesta, kde bola domovom bieda. Dni pred výplatným termínom boli stály boj.

12. júla postihlo našu rodinu veľké trápenie. Odniesla som obe dcérky na lôžko: Janinku, ktorá mala 28 mesiacov, tá skoro zaspala, ale 17-násť mesačná Zuzka aj napriek neskorej hodine nemohla zaspať. Bola nepokojná.

Zrazu ju prepadli strašné kŕče. Jej telo bolo úplne stuhnuté a skrútené. Nebola ani podobná ľudskej bytosti. Nevedela som, čo mám robiť.

Privolaný lekár okamžite spoznal závažnosť situácie a strávil u dieťaťa celú noc, ale jeho znalosti ani lieky nič nepomáhali. Myslela som na svätú Pannu Máriu, ale neodvážila som sa ju prosiť.


Toľkokrát som sa jej rúhala! Bola som príslušníčkou jednej sekty, ktorá ju zakazovala uctievať, robiť znamenie kríža a vstúpiť do katolíckeho kostola. 

Aj keď som rok navštevovala výučbu náboženstva, o viere som vedela málo a pýtala som sa, kde je vlastne pravda.

Obrátila som teda na Boha: "Ty, ktorý si stvoril nebo a zem, ja poznám len jednu modlitbu, tú, ktorú sa ľudia modlia, keď niekto umiera. Zdravas´ Mária. Mám právo sa modliť k tej, ktorú katolíci nazývajú Panna? Zmiluj sa nado mnou, Pane."

Zašla som k susedom a priniesla malú sochu Panny Márie Zázračnej medaily. Začala som najskôr v vnútri, potom polohlasne hovoriť Zdravas´ Mária. Moja bezútešnosť bola nekonečná.

Položila som svoju maličkú na stôl, bola stuhnutá a bez pohybu, zdalo sa, akoby bola pribitá. Tu som v duchu zbadala kríž a pomyslela som si: "... pribitá na kríži ako Ježiš ..." Nebola som schopná slova.

Chytila ​​som sa len Zdravasu a ten som stále opakovala. 
Tu som sa náhle videla, ako idem krížovou cestou. To som si z náboženstva zapamätala. Videla som bičovaného Ježiša, ako spadol na dlažbu.
Moje myšlienky sa sústredili na to, čo som počula. Bol to plač ženy. Tak mohla plakať len matka, ktorej umiera dieťa.

Pripomenula som si scénu na Golgote a pochopila som bolesť Márie, ukrižovanej spolu s jej Synom, ktorého obetovala za spásu sveta. A ja by som nebola dala svoje dieťa ani za záchranu jedinej duše!

Vtedy som pochopila, že Mária plakala kvôli mne a môjmu dieťaťu. Plakala kvôli nám a do svojich sĺz vložila silu svojho príhovoru.

Zabudla som na vlastnú bolesť a povedala som Ježišovi: "Pane, zmiluj sa nad svojou Matkou!"

Štyria sme stáli nad umierajúcim dieťaťom. Lekár sa pokúšal počítať vyhasínajúci pulz. Náhle sme mali dojem, že sme pocítili nejaký dych, nejakú oživujúcu prítomnosť, nadprirodzený zásah.
Zavolala som na svojho muža: "Ak v niečo veríš, pomodli sa aspoň Zdravas´ Mária!" Bez slova zopäl ruky.

Maličká sa náhle pohla, jej skrútené údy sa vyrovnali a zaujali normálnu polohu. Otvorila oči. Lekár zvolal: "Zázrak! Ona prichádza k sebe!" Kríza bola prekonaná.

Naše dieťa sa začalo zotavovať. Od tej doby stojí socha v našej izbe. Opustila som sektu a krok za krokom sa vrátila do katolíckej cirkvi a k ​​pravej viere, v ktorej vychovávam svoje deti.

Naučila som sa modliť ruženec. Chcela by som povedať všetkým ľuďom, aká mocná je modlitba Zdravas´ Mária, aká materská je Bolestná Matka a akú veľkú má moc u Boha. Prispela nám v najväčšej núdzi.

Vďačná matka

Masima

Zverejnenie komentára

0 Komentáre