Svätá Františka Rímska a jej anjel strážny

Svätá Františka (1384-1440) nesie plným právom priezvisko Rímska - Rimanka. Toto meno jej dali vďační krajania ako láskyplnej matke, divotvorkyni a patrónke Ríma. Táto svätica, ktorá sa narodila aj zomrela vo Večnom meste, šírila tam počas svojho života veľkolepý apoštolát lásky k blížnym, a to v čase najväčšieho úpadku, aký Rím kedy zažil.

Pobyt pápežov v Avignone (1309-1377) zapríčinil západnú schizmu, ktorá rozdelila kresťanstvo najprv medzi dvoch a potom medzi troch pápežov.

"Vojny, hladomory a epidémie spustošili mesto ... Zo svetovej metropoly sa stala v tomto storočí ruina. Na Fore Romano sa pásli kravy. Večer zaháňali pastieri stáda do baziliky sv. Pavla, ktorej strecha sa sčasti prepadla ... Všeobecná chudoba bola taká veľká, že roku 1414 nehorelo na hrobe sv. Petra na sviatok sv. Petra a Pavla ani jedno svetlo," píše Wilhelm Schamoni v knihe Reformátori cirkvi.

Čo však robí Františku v dejinách jedinečnou, je jej mimoriadne dôverný styk s jej anjelom strážnym.

V troch rôznych etapách jej života jej Boh daroval vždy iného anjela strážcu. Pohľad na život svätej Františky Rímskej a na jej ustavičného nebeského spoločníka nám ukazuje rôzne úlohy anjela strážneho. Jeho pôsobenie a pomoc by sme mali využívať v našom osobnom živote. Pretože Boh a celý anjelský svet nepodliehajú času, sú vždy aktuálne a nádherné, poslanie anjela strážca je stále rovnaké - aj keď prispôsobené každej dobe a každému zverencovi.

Zámožnej a vplyvnej rímskej rodine šľachticov de Buscemi sa v roku 1384 narodila dcéra. Pri krste dostala mená Františka. Jej matka ju od malička brávala do rôznych rímskych kostolov a vzápätí ju zverila múdremu kňazovi Antonovi de Monte Savelli, ktorý bol jej verným duchovným vodcom po dobu 25 rokov.

Františka už ako šesťročná s oduševnením čítala životopis najsvätejšej Panny Márie a mučeníkov a jej veľkou túžbou bol rehoľný život. Ale jej otec mal s ňou úplne iné plány. Chcel, aby sa vydala a všetok jej odpor bol zbytočný. A tak sa ako 12-ročná, na odporúčanie svojho spovedníka, podvolila rodičovskému príkazu.

Mladý šľachtic Lorenzo Ponziane prekypoval šťastím, keď si do svojho paláca v mestskej štvrti Trastevere mohol priviesť svoju krásnu nevestu, jednu z najvznešenejších Rimaniek. Jeho manželka mala napriek svojej mladosti zrelý pohľad na veci a dobré srdce, takže si veľmi skoro získala priazeň novej rodiny. Z lásky k svojmu manželovi plnila vzorne povinnosti mladej manželky. Ochotne sa zúčastnila rôznych slávností a obliekala si drahé šaty a vzácne šperky, ktorými Lorenzo rád rozmaznával svoju mladučkú manželku. Avšak tento život v prepychu a v blahobyte sa nijako nedotkol jej srdca.

Jedného dňa si manželka staršieho Lorenzovho brata všimla, že Františka veľmi plače. Keď jej Františka povedala, po akom povolaní predtým túžila, švagriná Vanozza jej priznala, že aj u nej to bolo podobné a že sa nakoniec musela vzdať svojho želania vstúpiť do kláštora. V tej chvíli začalo hlboké duchovné priateľstvo týchto dvoch žien túžiacich po svätosti a trvalo 36 rokov.

15-ročná Františka krátko po svadbe ťažko ochorela a bola na pokraji smrti. V tejto chorobe sa jej zjavil svätý Alexius. Bol oblečený do vzácnych šiat, rozprestrel pred ňou svoj zlatý plášť a povedal: Ešte máš zostať pri živote, pretože Pán chce, aby si ostala na tomto svete ku cti a sláve jeho mena. 
K veľkej radosti celého paláca bola smrteľne chorá Františka razom uzdravená. Tento zázrak vyvolal v jej manželovi ešte väčšiu úctu a bázeň. Ona zase spolu so svojou veľkou priateľkou Vanozzou začala ešte s väčším elánom život pokánia, modlitby a charitatívnej lásky.

V neobývanej miestnosti obrovského paláca si zriadili kaplnku pre dlhé nočné modlitby. Cez deň sa snažili, pokiaľ im to ich povinnosti dovoľovali, uchýliť sa do odľahlej jaskyne v záhrade. Tam sa modlili a viedli duchovné rozhovory.

Aj keď im príbuzní vyčítali, že svojou prehnanou zbožnosťou zosmiešňujú celú rodinu, ponechali im manželia veľkú slobodu, čo bolo v tej dobe celkom ojedinelé. Lorenza dojalo rozprávanie služobníctva o tom, ako Františka mnohým chudákom rozdávala obilie, olej, víno a odevy, keď so svojou švagrinou chodila po nemocniciach v rôznych štvrtiach a starala sa o ľudí nakazených morom, alebo ako pomáhala tým najchudobnejším.
Svokor zo strachu, že by ho mohla táto veľkodušnosť priviesť k žobráckej palici, predal všetky zásoby. Keď však nato Boh spôsobil dokonca zázraky rozmnoženie obilia a vína, povedal: Moja drahá dcéra, pokorne ďalej rozdávaj môj majetok a moje príjmy, rozdeľujte almužnu, ako chceš.

Aj keď sa Františka snažila ukrývať svoj náboženský život a svoje dobré skutky, netrvalo dlho a stala sa známou v celom Ríme a obdivovali ju ako sväticu.

Prvý anjel - vodca na duchovnej ceste očisťovania

Bolo to v roku 1399, kedy 15-ročná Františka dostala svojho prvého anjela strážcu z najnižšieho anjelského zboru. Nevidela ho síce tak ako neskôr ďalších dvoch, ale mala v ňom stále neviditeľného dobrého priateľa, ktorý ju napomínal.
Rozpoznávala ho podľa jednoznačných znamení. Bola s ním v úzkom kontakte. Bol pre ňu nielen láskyplným priateľom, ale aj prísnym kárateľom a radcom, ktorý jej chyby trestal dokonca telesnými trestami, píše sa v aktoch svätorečenia.
Či už bola sama alebo v spoločnosti, anjel strážny opravoval u Františky aj najmenšie chyby a každú nedokonalosť.

Tento anjel očisťovania bdel nad jej myšlienkami, slovami a skutkami a stal sa tak jej vodcom na ceste k svätosti. 

Jedného dňa bola v spoločnosti svojej svokry a niekoľkých dvorných dám. Z hlbokej ohľaduplnosti sa zúčastnila jednej veľmi povrchnej zábavy. Najskôr dostala silné plesknutie, že to bolo počuť v celej miestnosti a zanechalo to viditeľné stopy na jej tvári. Poučili sa z toho všetci. O to pozornejšie potom Františka spolupracovala s Božou milosťou a ešte vernejšie sa cvičila v cnostiach.
Na želanie svojho spovedníka sa spýtala neskôr svojho druhého anjela strážcu, kto ju vtedy udrel. Bol to tvoj neviditeľný anjel strážny, ktorý ťa napomenul, keď si bola na omyle, a tak ťa uchránil od ťažkých chýb a zlyhaní.

S pomocou svojho prvého anjela strážcu získala Františka kladný vzťah k manželstvu a prežívala oveľa uvedomelejšie sviatostnú jednotu s Bohom. Jej nebeský priateľ ju viedol k tomu, aby bez smútku plnila povinnosti pani jedného z najbohatších rímskych domov. Dlho sa totiž domnievala, že tým stráca čas na modlitbu.
Keď sa ako 17-ročná stala matkou, bol to opäť anjel strážny, ktorý ju priviedol k tomu, aby sa z lásky k synovi vzdala prísneho telesného umŕtvovania.

Pomohol jej tiež pochopiť, že láskyplné plnenie povinností matky a výchova detí majú pred Bohom rovnakú cenu ako modlitba v kaplnke.

V roku 1409 začali pre 25-ročnú Františku ťažké skúšky. V priebehu niekoľkých rokov darovala život šiestim deťom. Tri zomreli krátko po pôrode a dve v detskom veku. Len jedno dieťa, najstarší syn Baptista, mal prežiť svojich rodičov.
Lorenzo, jej manžel a verný veliteľ pápežských oddielov, bol pri krvavých pouličných bojoch vážne zranený dýkou. Svojou láskou a trpezlivosťou ho jeho manželka priviedla k tomu, že zo srdca odpustil svojmu nepriateľovi. Ale sa nestačil ani celkom uzdraviť, a musel utiecť.
Baptista, ich prvorodený syn bol dokonca odvlečený do Neapola ako rukojemník a starodávne sídlo Ponziane bolo vyplienené. Mnohé vidiecke statky boli spustošené, rodinný majetok bol zabavený a všetci sluhovia vyhnaní.

Keď v Ríme vypukol veľký hladomor, nakazil sa deväťročný Evangelista, druhý Františkin syn a jej miláčik.

Umierajúce dieťa sa obrátilo k matke sa slovami plnými útechy: Vždy som ťa uisťoval, že svet nie je pre mňa! Ježiš Kristus, môj poklad, je v nebi. Moje srdce túži sa tam dostať.

Františka, ktorá zostala sama so svojou bolesťou, sa od tej doby stáva matkou chudobných, bezdomovcov a chorých.

Hoci sama majetok stratila, vďaka podpore Vanozzy a slúžky Rity mohla predsa len zmierňovať utrpenie a tešiť druhých. Nepoškodené prízemie svojho paláca zmenila rýchlo na nemocnicu. Vo svojom náručí prinášala nakazených morom, keď už sami neboli schopní chôdze. Odvážne prekonávala odpor k zápachu, umývala chorým nohy, starala sa o ne a menila im obväzy.

Materská láska a vľúdnosť svätice, rovnako ako jej trpezlivé napomínanie, priviedli späť k viere a k sviatostiam mnoho chudobných a chorých.

Boh tiež skrze ňu konal zázraky. Zázraky rozmnoženia pokrmov, uzdravenie chorých sa diali vo veľkom množstve, často už pri obyčajnom dotyku.

Aby však pokorne skryla tento dar, natierala trpiacich masťou, ktorú si sama pripravila z vosku a oleja, a tejto masti pripisovala ich uzdravenie. V materiáloch o blahorečenie je podrobne popísané 60 takých uzdravení.

Druhý anjel - vodca na ceste osvietenia

V roku 1413, rok po smrti syna Evanjelistu sa Františka modlila v kaplnke. Náhle sa jej zjavil Evanjelista vo veku a výzore, aké mal v hodine smrti. Vedľa neho bol chlapec rovnako veľký, ale oveľa krajší.
Syn môjho srdca, si to naozaj ty? - spýtala sa prešťastná Františka.
Evangelista s pohľadom plným radosti a pokoja odpovedal: Mamička, sprevádza ma tento spoločník, ktorého tu so mnou vidíš a ktorý je oveľa krajší ako ja. Tohto nebeského ducha tí posiela Boh, aby ťa tešil. Vo dne v noci bude pri tebe a ty ho uvidíš. Vo všetkom ti bude pomáhať.

Františka si ihneď kľakla a ďakovala Bohu za túto veľkú milosť.

Keď odchádzala z kaplnky, išiel za ňou žiariaci anjel. Od toho okamihu bol s ňou bez prestania 24 rokov. Jeho tvár tak jasne žiarila, že sa mu Františka nemohla pozrieť do očí. Len keď sa modlila, keď bojovala s démonmi alebo pri rozhovore so spovedníkom, len vtedy sa mohla pozerať na neho, bez toho aby ju jeho zjav oslňoval.
Vo svetle svojho nebeského priateľa mohla dokonca bez problémov čítať a pracovať aj v noci. Archanjel bol pre 29-ročnú Františku ako zrkadlo, v ktorom spoznávala svoju hriešnosť. Keď Bohu úplne nedôverovala, keď sa nechala zavaliť starosťami alebo robila chyby, vtedy jej spoločník zmizol.
Keď však pokorne ľutovala a prosila Boha o odpustenie, anjel sa okamžite vrátil a bol ešte krajší a veselší než predtým a Františka bola opäť spokojná.

Ak niekedy prišli pochybnosti alebo strach, potom stačil k jej rozveseleniu jediný pohľad jej spoločníka. V nadprirodzenom svetle, ktoré z neho vychádzalo, spoznávala najtajnejšie ľudské myšlienky, spoznávala stav ich duše a dokázala rozpoznávať duchov. Toto božské poznanie, ktoré sprostredkoval anjel, jej veľmi pomáhalo, keď k nej ľudia prichádzali pre radu, keď privádzala zblúdilé duše späť k viere a keď sceľovala rozbité priateľstvá.

Františku Rímsku vyhľadávali dokonca slávni teológovia tej doby, chceli počuť jej neporovnateľne silné a krásne slová o viere, ktorá jej anjel dával. Vzdelanci od nej odchádzali vždy inšpirovaní.

Keď sa 33-ročná Františka sama nakazila morom, opustili ju takmer všetci priatelia. Ale verná prítomnosť archanjela zostala pre ňu prameňom radosti a útechy. V týchto mesiacoch plných utrpenia, upadla raz do vytrženia. Zbadala, ako v hodinu smrti prináša anjel každého človeka Bohu jeho dobré skutky. A Pán ho potom prenecháva anjelom, aby túto duchovnú pomoc použili pre dobro jednotlivých duší. Niekoľko dní po tomto dojemnom videní sa Františka úplne uzdravila.

Mierový apoštolát
Traja pápeži spôsobili, že západná cirkev sa rozdelila na tri tábory. Celý Rím však vedel, že ukončenie tohto bolestného rozkolu bolo dosiahnuté orodovaním a obeťami svätej Františky Rímskej. V Ríme konečne zavládol poriadok a pokoj. Jej manžel Lorenzo a syn Baptista sa mohli vrátiť späť. Ich majetok a pozemky im boli z veľkej časti vrátené.
Zostarnutý a bolestnými udalosťami unavený Lorenzo však v srdci prechovával nenávisť voči jednému rímskemu mocnárovi. Začalo sa šepkať, že Františka dokáže uzmieriť hádky iných, ale vo vlastnom dome nezmôže nič. Ale v tom sa ľudia mýlili! Jej miernosť a trpezlivosť priniesli svoje ovocie. Nielenže manžel protivníkovi úplne odpustil, ale tak ako jeho manželka, aj on začal viesť hlboký náboženský život. Uvoľnil ju od všetkých manželských povinností s jednou podmienkou: kým bude žiť, mala zostať doma a starať sa o neho v jeho starobe. Obdivovaná a ctená manželom, mnohými inými však vysmievaná a pokladaná za blázna, pokračovala v živote lásky k blížnym v zaplátaných zelených šatách.

Keď bol v Ríme nejaký spor, ľudia ju hneď volali, aby zmierila rozhnevaných manželov alebo rozhádané rodiny, aby zjednala spravodlivosť a zjednotila tých, ktorí sa nenávideli.
Pohľad na archanjela strážcu stačil, aby spoznala plány pomsty, hnev v srdci a hriechy iných ľudí. Samotná jej prítomnosť, jej láskyplné rokovanie a skromné ​​vystupovanie, aj jej slová mali takú silu, že tejto "matke všetkých" nakoniec nikto nemohol odolať.

Miluj a odpusť, keď chceš, aby ťa milovali, a keď chceš dosiahnuť odpustenie, radila každému.

Dlhý duchovný boj

V živote svätej Františky Rímskej sa nedá prehliadnuť skutočnosť, že všetky jej osvietené rady, uzdravenia a zázraky, ktoré vykonala medzi rímskym ľuďom, boli spojené s veľkým bojom s démonmi.

A keďže mnohokrát vypudila démonov z posadnutých - niekedy k tomu stačila jej prítomnosť - musela sama vytrpieť mnoho útokov zo strany diabla. 

Títo démoni boli pre ňu rovnako viditeľní ako jej anjel strážny. Jej archanjel sa často postavil v boji pred ňu ako ochranný štít, zachytával údery určené jej a zabraňoval tomu, aby jeho zverenkyňa bola zranená. Keď zatriasol svojimi zlatými vlasmi, z ktorých potom vychádzali svetelné lúče, diabol zmizol ako tieň.
Jej nebeský pomocník však nevstupoval niekedy do boja hneď na začiatku, aby Františku nepripravil o milosti a zásluhy, ktoré mohla bojom získať. Ale keď sa na ňu chceli vrhnúť celé zástupy vrieskajúcich diablov v podobách strašných zvierat, zahalil niekedy svoju zverenkyňu do oslepujúceho svetla, ktoré z neho vyžarovalo. Pre duchov temnôt sa stala neviditeľnou.

Samotný pohľad na ochrancu naplnil Františku vždy veľkou útechou. Rozhnevaní diabli jej preto hádzali do očí piesok, ktorý jej pôsobil pálčivú bolesť. Ona však odvážne zodpovedala:

Ja sa vás nebojím! Bojím sa len jediného: aby som neurazila Boha. Vy môžete urobiť len to, čo vám dovolí, a len to, čo poslúži k jeho oslave a pre moju spásu.

Keď raz Františka držala v náručí svojho vnuka Jeronýma, stalo sa, že ju náhle diabol prudko udrel. Chcel sa jej pomstiť za to, že vydobyla radikálne obrátenie pyšnej a vo vášňach topiacej sa Mobilie. Úder bol taký silný, že sa rozplakalo aj malé dieťa dieťa.
Františka urobila maličkému na čele krížik a povedala mu, aby vyslovil meno Ježiš, a sama sa začala modliť začiatok Jánovho evanjelia. Démon však nechcel odísť, a preto archanjel opustil svoje obvyklé miesto po jej pravici, sám vzal dieťa do náručia a opatrne ho položil do postieľky. Svojimi zlatými vlasmi urobil záves, ktorý chránil dieťa pred ďalšími útokmi. Vtedy zlý duch zmizol. Všetci prítomní sa stali svedkami, ako sa dieťa vznáša smerom k postieľke, anjela však nevideli.

Po svadbe syna Baptistu a po obrátení jeho nevesty Mobilie, spravovali mladí manželia majetok veľmi vzorne, a tak bola Františka úplne voľná pre apoštolát. V tom čase sa okolo nej začali zhromažďovať zámožné dámy z bohatých rímskych rodín. Chceli jej pomáhať a pokladali ju za svoju duchovnú matku, konali podľa jej rád a pokynov a horlivo napodobňovali jej obetavý príklad lásky k blížnym. Františka chodila so svojimi spoločníčkami denne do nemocníc pre chudobných. Zbierali drevo, starali sa o chorých a žobrali pre nich o šaty a jedlo.

Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa spoločne modlili modlitbe zasvätenia v chráme Santa Maria Nuova. Tak sa sformovalo združenia Oblátok Panny Márie, veľmi podobné benediktínkam.

O osem rokov neskôr, 25. marca 1433, začalo prvých dvanásť žien žiť v komunite. Nasťahovali sa do malej starej budovy zvanej Zrkadlová veža (Tor de Specchi). Dodnes sa tam nachádza ich materinec.

Len zakladateľka žila ešte tri roky pri manželovi a starala sa o neho. Chcela mu s láskou slúžiť až do konca. Démoni ju pri tom veľmi často trápili. Keď potom umierajúcemu Lorenzovi našepkávali zlé myšlienky hnevu a beznádeje, zavolala na pomoc svojho anjela a ten zahnal diablov jediným mocným pohybom.

Po Lorenzovej smrti, v marci 1437, sa mohlo splniť Františkino veľké želanie: i ona sa presťahovala do kláštora v Zrkadlovej veži.
Buďte pokojní, moji milovaní, utešovala svojich príbuzných. Nebojte sa, moja materská láska sa nezmenší. Zostanem v Ríme a vždy, kedykoľvek prídete, budem ochotná vám pomôcť. Dovoľte mi však odísť tam, kam ma volá Pán.

V deň svojho vstupu 25. marca 1437 prijala na pokyn svojho anjela strážcu voľbu za predstavenú.

Tretí anjel - pomocník pri zjednotení s Bohom

V jednom nebeskom videní uzrela svojho anjela, ktorý ju bránil a ochraňoval 24 rokov. Videla ho, ako sa lúči láskyplným pohľadom.

Potom jej Pán ukázal nového spoločníka, oveľa mocnejšieho nádherného mladíka. Mal oblečené biele diakonské rúcho, ale oveľa krajšie vyšívané. Tento nebeský priateľ ju sprevádzal tri roky až do dňa jej smrti. 

Už jeho samotná prítomnosť zaháňala démonov na útek. Vo svojej ľavej ruke držal tri palmové ratolesti, z ktorých vychádzali zlaté nite. Anjel ich spriadal rôznym spôsobom alebo z nich robil kĺbka. Svätý Benedikt jej v jednom videní vysvetlil, že zlato je láska k Bohu a blížnym, ku ktorej má viesť svoje deti. Palmy znamenajú, že má konať odvážne a bez falošných ľudských ohľadov. Pravidelná a ustavičná práca anjela ju učila, aby sa neustále starala o pokoj a pokrok svojho spoločenstva.

15. augusta 1439, sedem mesiacov pred jej smrťou, zmenil anjel svoju prácu. Tak je to zapísané v aktoch svätorečenia. Jej stály sprievodca a ochranca zažiaril v takom jasnom svetle, že jej zrak nedokázal taký jas zniesť. Pripravil si stav a upevnil v ňom všetky nite, ktoré si predtým pripravil. Jemným hlasom jej vysvetlil: Chcem utkať plátno dlhé 100 lakťov, potom ďalšie dlhé 60 lakťov a potom tretie dlhé 30 lakťov. 
Tieto tri tkaniny boli symbolom jej postupného stavu: panenstvo, manželstvo a vdovstvo, počas ktorých žila životom kresťanskej dokonalosti.

190 lakťov plátna bol tiež počet dní, ktoré ostávali do jej smrti. To však spolusestry pochopili až po jej smrti. 

Anjel teraz stále tkal s výnimkou tých chvíľ, kedy Františka odovzdávala svojim dcéram rady a ponaučenia. Vtedy sa utíšil na znamenie, že počúva rovnako, ako keď sa modlila svoje každodenné modlitby k Panne Márii. Vtedy bol aj anjel ponorený do veľkého úklonu a k nebu stúpal od neho žiarivý svetelný stĺp.

3. marca 1440 priviedli matku Františku k jej chorému synovi Baptistovi. Až do svitania bdela pri lôžku svojho syna a potom sa chcela vrátiť do kláštora. Ale prepadla ju horúčka a musela sa vrátiť do paláca. V nasledujúcich dňoch trpezlivo a takmer radostne znášala veľmi bolestivý zápal pohrudnice. Mestom sa ako požiar rozniesla smutná správa a zástup ľudí sa chcel dostať do jej blízkosti. Zdalo sa, akoby celý Rím čakal na jej poslednú radu, na jeden úsmev svätice.

Táto nádej nezostala sklamaná. Františka, ktorú celý život trápili démoni, teraz skonštatovala: Už ich nevidím. Boh je víťaz. Nepriateľ je porazený a uvrhnutý do priepasti. Anjel bol naopak neustále pri nej. Tkal stále rýchlejšie a sám pritom stále viac žiaril.

Prišli členky Oblátok Panny Márie, aby sa rozlúčili so svojou zakladateľkou, ktorá im zanechala nádherný závet: Ako dedičstvo vám zanechávam materskú nehu. Snažte sa, aby ste boli spojené láskou. Nech z vás láska urobí jednu dušu!

9. marca sa svätica modlila s premeneným výrazom tváre:

Svoje telo, svojho ducha, svoj život odovzdávam do Tvojich rúk, Pane Ježišu! 

Jej anjel vyžaroval novú neobyčajnú žiaru. Zlatá látka, ktorá sa podobala nebeskému svadobnému rúchu, bola hotová. Plný pôvabu a bázne sklonil sa nad svojou zverenkyňou. A veľká patrónka Ríma, dôverníčka svojho anjela strážcu, zomrela so slovami: Nebo je otvorené. anjeli zostupujú. Stoja predo mnou a priateľsky mi dávajú znamenie, aby som ich nasledovala.

Masima
zdroj: Víťazstvo srdca