Náš život je cestou do večnosti

Vidíme, že mnoho nespravodlivých ľudí na tejto zemi žije v blahobyte a mnoho spravodlivých naopak v útrapách. Z tejto skutočnosti dokonca aj pohania došli prirodzeným svetlom rozumu k poznaniu pravdy: Ak existuje Boh a Boh je spravodlivý, musí byť aj iný život, v ktorom by boli zlí potrestaní a dobrí odmenení. 

Čo oni hovorili ako poznatok ľudského rozumu, my kresťania vyznávame vo svetle viery. "Lebo tu nemáme trvalé miesto, ale hľadáme budúce" /Heb13, 14/. Táto zem nie je našou vlasťou. Je pre nás len prechodným miestom, kde kráčame do večného domova /Kaz 12, 5/. A tak dom v ktorom bývaš, nie je tvojím domom. Je iba útulkom pre pocestných, z ktorého sa budeš musieť odsťahovať, a to snáď dokonca skôr, než si myslíš.

Vedz, že až príde čas tvojej smrti, tvoji drahí budú prvými, kto ťa z neho vyženú. Aký však bude tvoj skutočný domov? Jama bude až do súdneho dňa domovom tvojho tela a tvoja duša odíde do domu večnosti - do neba alebo do pekla.

Preto ťa svätý Augustín upozorňuje: "Si iba hosť, prechádzaš a pozeráš sa."

Pútnik, ktorý by na svojej ceste nejakým krajom chcel vynaložiť všetok svoj majetok na to, aby si tam kúpil vilu či dom, ktorý by musel za pár dní opustiť, by bol bláznom. Nezabúdaj teda na to, hovorí svätec, že ​​si na tomto svete len prechodne.

Nelipni na tom, čo vidíš. Vedz, že všetko pominie, a obstaraj si dobrý dom, kde budeš môcť zostať navždy.

Ak dôjdeš do spásy, budeš blažený. Ó, ako krásnym domovom je nebo! Aj tie najbohatšie kráľovské paláce vladárov sú obyčajným chlievom v porovnaní s rajským mestom, ktoré môžeme nazvať "korunou spásy" /Nár 2, 15/. Tam už nebudeš musieť po ničom prahnúť. Budeš v spoločnosti svätých, Matky Božej, Ježiša Krista a nebudeš sa báť žiadneho zla. Jedným slovom, budeš žiť v mori spokojnosti a ustavičnej radosti bez hroziaceho konca /Iz 35, 10/. A táto radosť bude taká veľká, že sa bude zdať po celú večnosť každým okamihom novou.

A naopak, ak budeš zatratený, staneš sa úbožiakom! Budeš ponorený do mora ohňa a utrpenia, zúfalý, všetkými opustený a bez Boha. 

Na ako dlho? Skončia tvoje muky snáď po sto tisícoch rokoch? Akýže koniec! Uplynie sto a tisíc miliónov rokov a stáročia a tvoje peklo začne vždy znovu. Čo je tisíc rokov oproti večnosti? Menej ako uplynulý deň /Ž 89, 4/.

Chcel by si teda vedieť, aký bude tvoj dom, ktorého sa ti dostane na večnosti? Bude taký, aký si zaslúžiš a zvolíš svojimi skutkami.

Vyznanie a modlitba

Pane, hľa, dom, ktorý som si svojím životom zaslúžil - peklo, kde som, beda mi!, mal byť bez teba od prvého hriechu, ktorého som sa dopustil. Opustený a bez nádeje, že ťa budem môcť ešte niekedy milovať! Nech je navždy velebené tvoje milosrdenstvo, že na mňa čakalo a dávalo mi čas napraviť spáchané zlo! Buď požehnaná krv Ježiša Krista, ktorá mi toto milosrdenstvo vymohla!

Nie, môj Bože, už nechcem zneužívať tvoju trpezlivosť. Ľutujem všetkého zla, ktoré som spáchal, ľutujem, že som ťa urazil. Nie preto, že som si tým zaslúžil peklo, ale preto, že som urazil tvoju nekonečnú dobrotu. 
Už nikdy, môj Bože, už nikdy viac! Chcem radšej zomrieť, ako ťa uraziť. Keby som bol teraz v pekle, nemohol by som ťa, moje Najvyššie dobro, milovať. Ani ty by si ma už nemohol milovať. Milujem ťa a túžim po tom, aby si ma miloval. Nezaslúži si Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval na kríži, aby si mi, Bože, odpustil a miloval ma? 
Večný Otče, daj mi pre lásku k svojmu Synovi milosť, aby som ťa navždy miloval celým svojím srdcom. 
Milujem ťa, Otče môj, ktorý si mi daroval svojho Syna. Milujem ťa, Syn Boží, ktorý si za mňa zomrel.

Milujem ťa, Matka Ježišova, ktorá si mi svojím príhovorom vyprosila čas na pokánie. Vypros mi teraz, Pani moja, bolesť nad mojimi hriechmi, lásku k Bohu a svätú vytrvalosť v dobrom až do konca.

Svätý Alfonz Mária Liguori

Masima

zdroj: z knihy Apparecchio alla Morte