Pod ochranou anjelov

"Otec ani matka sa nemôžu o svoje dieťa starať viac, než sa o mňa staral môj anjel strážny." (Klára Moes)

"Láska a úcta k svätým anjelom mi bola vložená do srdca už od raného detstva," napísala svojmu duchovnému vodcovi vo svojich autobiografických poznámkach dominikánka Mária Dominika Klára

Moes (1832-1895).

Od jej spovedníka sa dozvedáme, že táto svätá žena, omilostená svätými ranami nášho Pána a neskoršie zakladateľka rehole z Luxemburgu, zakúsila blízkosť svojho anjela už deň po svojom narodení pri svätom krste. Píše: Osvietená nadprirodzeným svetlom mohla som naplno používať svoj rozum. A keď kňaz lial krstnú vodu na jej malú hlavu, videla svätého anjela, ktorého jej za strážcu a ochrancu určil Boh.

V jej živote mal byť prednostným vychovávateľom a učil ju od detstva ústnej aj rozjímavej modlitbe. Pod jeho vedením sa naučila vytrhnúť z koreňa svoje zlé sklony a strániť sa všetkého, čo by mohlo škodiť jej čistote a nevinnosti.

Veľkú lásku, ktorú mala Klára k svojmu anjelovi strážcovi, sa dá vytušiť z týchto jej slov: Bol mi vo všetkom všetkým. Keď som bola chorá, uzdravil ma; keď som bola unavená, posilnil ma; bola som smutná, potešil ma; bola som opustená, prišiel ma navštíviť; keď som bola zamestnaná prácou, ktorá bola nad moje sily, prišiel mi na pomoc; pri modlitbe bol viditeľne vedľa mňa a modlil sa so mnou a potom išiel so mnou k mojej ďalšej práci. A keď ma nechal v noci niekoľko hodín spať, kľačal vedľa mojej postele a intenzívne sa za mňa modlil. 
Ráno ma budil slovami: "Dieťa, je čas vstávať, tvoj nebeský Ženích ťa opäť volá k svojej svätej službe ... Všetko prijmi z jeho rúk s láskou a vďačnosťou, či už to bude trpké alebo sladké! Všetko ti slúži k prospechu!"

Do školy chodila len veľmi krátko a potom musela ťažko pracovať. A tak ju anjeli naučili predovšetkým jednému: urobiť zo svojej namáhavej práce modlitbu. Napísala o tom: V čase najrôznejších aktivít som si predstavovala Spasiteľa, ako pracuje, a podľa toho som rozjímala nad nejakým tajomstvom z jeho života. V rannej mladosti, keď ma anjeli uvádzali do domácich prác, predstavovala som si božské Dieťa veľmi naživo; predstavovala som si ho, ako pomáha svojej Matke pri podobných prácach alebo som myslela na jeho veľkú snahu presne plniť vôľu nebeského Otca a svoje svätej Matky.

V októbri 1833 sa anjel strážny zjavil Kláre Moes a ukázal jej červené srdce ovenčené korunou z tŕnia. Pritom povedal: Neboj sa, moje drahé dieťa, Božský Spasiteľ si ťa vyvolil, aby si mala zvláštnym spôsobom účasť na jeho utrpení, ktoré mu v Cirkvi spôsobujú bezbožní ľudia. Cirkev postihnú veľké a dlhé skúšky. Peklo vynaloží všetku svoju moc a dôjde to tak ďaleko, že vlastné deti Cirkvi sa budú proti nej búriť a až do krajnosti ju prenasledovať.

V roku 1879, o 46 rokov neskôr, napísala svojmu spovedníkovi: Nedá sa popísať, čo vytrpela moja duša do dnešného dňa zo strany pekla. Z jej nesmierneho utrpenia môžeme čerpať dnes aj my, pretože ešte neskončilo prenasledovanie, o ktorom hovoril jej anjel strážny.

Masima
zdroj: J.P-Barthel, Matka Mária D. Klara Moes